Občianske práva (starovek): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Rím: -menšia grafická úprava - ospravdlňujem sa
Riadok 25:
V starovekom Ríme sa od vzniku [[Rímska republika|Rímskej republiky]] v roku [[509 pred Kr.]] vytváral pojem a obsah občianskych práv. V Ríme sa hovorilo o "[[civitas Romana]]" a tento výraz znamená zároveň občianske právo/-a (súhrn práv občana v oblasti verejného aj súkromného práva) aj štátne občianstvo, a preto sa zvykne tradične prekladať buď ako "rímske občianske právo" (podľa nem. römisches Bürgerrecht) alebo ako "rímske občianstvo" (podľa angl. Roman Citizenship).
 
Pôvodne mali občianske práva (okrem základných obmedzení ako v Grécku) len [[patriciovia]], pričom [[plebejci]] postupne bojovali za zrovnoprávnenie s patricijmi až na začiatku [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr]]. (tzv [[Hortensiov zákon]] z roku [[283287 pred Kr.]]) dosiahli úplné vyrovnanie s patricijmi. Vedúce patricijské a plebejské rodiny potom vytvorili novú sociálnu vrstvu - [[nobilita|nobilitu]], ktorá v nasledujúcich obdobiach ovládla politický život v Ríme.
 
Základné občianske práva v Ríme boli:
*''ius suffragii'' - volebné právo
*''ius horoumhonorum'' - právo zastávať úrady (úrady boli čestné, neplatené funkcie - honores)
*''ius sacrorum, auspiciorum et auspiciorumsacerdotium'' - právo vykonávať náboženské úkony, právo sledovať a vykladať nebeské znamenia, právo zastávať kňažské úrady
*''ius commercii'' - právo nadobúdať majetok
*''ius connubii'' - právo uzatvárať plnoprávne manželstvá, deti z plnoprávnych manželstiev mohli dediť majetok.