'''Národný cintorín v Martine''' je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností [[Slovensko|slovenského]] života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom [[18. storočia]] pôvodne ako mestský [[cintorín]]. V roku [[1967]] bol vyhlásený za Národný cintorín a [[národná kultúrna pamiatka|národnú kultúrnu pamiatku]]. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici [[19. storočia]], keď bola starostlivosť oň zverená [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. [[Martin (mesto)|Martin]] ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry.
haloooooooo ferkovia ako sa mate
==Historia==
[[18. storočia]]. V roku [[1785]] bol vykonaný súpis cintorínov a krýpt. Z tohto dokumetu je známe, že cintorín v Martine založili pred piatimi rokmi a toto je zatiaľ prvý známy doklad o jeho existencii. Prvým Martinčanom, o ktorom je správa, bol [[Ján Lauček]]. Cintorín slúžil aj pre obyvateľov priľahlých obcí Jahodníky, Tomčany a Dolina (dnes už mestské časti). Cintorín sa pomaly zapĺňal, preto sa v roku [[1865]] po dohode s rodinou [[Révaiovci|Révaiovcov]] rozšíril o ďalší pozemok. No i tento priestor sa čoskoro zaplnil. A tak 8. júla 1903 za richtára Samuela Šimka mesto kúpilo od baróna [[Július Révai|Júliusa Révaia]] za 1000 korún pozemok s výmerou 1 katastrálneho jutra na rozšírenie cintorína. O krátky čas, v roku [[1909]], v obecnom zastupiteľstve rokovali o kúpe ďalšieho pozemku, ktorého vlastníkom bol taktiež barón Július Révai. Išlo o malý kus zeme na zarovnanie [[pôdorys]]u cintorína, ktorý kúpili za 300 korún. Uvedenému vývinu zodpovedajú mapové zobrazenia cintorína z rôznych období. Po takýchto krokoch nadobudol dnešné rozmery. Po ďalšom mapovaní v roku 1912 bol do pozemkovej knihy zapísaný ako parcela č. 1878/1 s výmerou 23 580 m<sup>2</sup>.
Cintorín dnes tvoria dve parcely a jeho plochu rozdeľujú hlavné uličky do šiestich blokov.
==Zoznam pochovaných==
{{Hlavný článok|Zoznam ľudí pochovaných na Národnom cintoríne v Martine}}
