'''Plebejský snem''' (lat. ''concilium plebis/concilia plebis''/(?)''contio plebis'', od roku 287 pred Kr. aj ''comitia plebis tributa'') bolo zhromaždenie rímskych [[plebejci|plebejcov]] v starovekom [[Rím]]e v období rímskej republiky. RozhodovalRozhodovalo o záležitostiach plebejcov - prijímali sa na ňom zákony, volili sa plebejskí úradníci.
Zriadenie plebejského zhromaždenia si plebejci vymohli v roku [[494 pred Kr.]] Na snemezhromaždení sa mohli zúčastňovať len plebejci, nemohli sa na ňom zúčastňovať [[patricioviapatricijovia]]. SnemZhromaždenie zvolávali a riadili plebejskí tribúni a rozhodoval o voľbe plebejských úradníkov ([[edil]]ovia, [[tribún ľudu|tribúni ľudu]]) a prijímal uznesenia, ktoré boli záväzné len pre plebejcov ([[plebiscit]] - lat. plebei scitum). V 4. storočí pred Kr. bol prijatý zákon, podľa ktorého boli uznesenia plebejských snemov záväzné aj pre patriciovpatricijov, ak rímsky [[senát]] schválil zákon. V roku [[283287 pred Kr.]] tzv. Hortensiovým zákonom boli uznesenia plebejského snemu záväzné pre patriciovpatricijov aj bez schválenia senátu. Rímski plebejci tak zavŕšili svoje politické zrovnoprávnenie s patricijmi, začala sa vytvárať nová politická skupina [[nobilita]], ktorá ovládla politický život v starom Ríme.
