Soběslav II.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-Naviac +Navyše, -naviac +navyše)
Pescan (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 25:
== České knieža ==
[[Súbor:Věnceslav Černý - Soběslav II. vězněn na hradě Přimdě.jpg|thumb|Soběslav II. vo väzení na hrade Přimda]]
Nádej na získanie kniežacieho stolca sa mu opäť naskytla, keď sa knieža Vladislav II. rozhodol rezignovať a odovzdať vládu svojmu synovi [[Bedřich (knieža)|Bedřichovi]]. Táto voľba, nerešpektujúca právo voľby kniežaťa predákmi šľachty, sa stretla s ich nesúhlasom. Svoj odpor dali najavo i pred cisárom, ktorý okamžite využil možnosť zasiahnuť do českých vnútorných problémov a posilniť cisársky vplyv v Čechách. Nezakryte si uzurpoval právo dosadzovania českého kniežaťa. V septembri roku 1173 prišla česká delegácia na čele s kniežaťom na ríšsky snem do [[Hermsdorf]]u. Tu cisár Fridrich I. Barbarossa odňal kniežatstvo Bedřichovi a odovzdal ho Soběslavovmu mladšiemu bratovi [[Oldřich (1134 - 1177)II.|Oldřichovi]]. Ten sa ho však vzdal v bratov prospech, čo bol čin vzbudzujúci všeobecnú pozornosť. Soběslav bol ľudom prijatý s nadšením.
 
Bol mužom schopným a nadaným. Napriek tomu obdobie jeho vlády však nebolo šťastné a sprevádzal ho Soběslavov neustály boj o udržanie kniežacieho stolca. Veľmoži v ňom videli uzurpátora vlády, ktorý sa na kniežací stolec nedostal riadnou voľbou. Ani Soběslav nenachádzal v šľachte oporu. Do dejín sa zapísal ako „knieža sedliakov“ pre svoju náklonnosť k prostému ľudu, ktorého práva hájil i proti mocným, čím si šľachtu popudil proti sebe ešte viac.