|
'''Alfa Centauri''' (α Cen / α Centauri) alebo '''Rigil Centaurus''' , '''Rigil Kent''', alebo '''Toliman''' je najjasnejšia [[trojhviezda]] v južnom [[súhvezdie Kentaur|súhvezdí Kentaur]], a obsahuje štvrtú najjasnejšiu [[hviezda|hviezdu]] na oblohe, s celkovou jasnosťou −0,01. Na južnej oblohe je známa ako ukazovateľ na [[Súhvezdie Južný kríž|Južný kríž]], na severnej oblohe však nie je viditeľná. Je to najbližšia [[hviezdna sústava]] zložená z hviezd [[Alfa Centauri A]], [[Alfa Centauri B]] a [[Proxima Centauri]].
Je to jedna z najznámejších hviezd na oblohe. Nielennielen pre svoju výnimočnú jasnosť, ktorá má celkovú hodnotu -0,27 [[magnitúda|mag]]., avďaka jektorej týmto pádomje tretia najjasnejšia hviezda na oblohe, ale hlavnenajmä preto, že je to Slnku najbližší hviezdny systém. Jeho vzdialenosť od Slnka je „len“len 4,28 svetelného roka., Ječo odje v násprepočte 270 700-krát ďalejväčšia vzdialenosť než Slnko.Zem Veľmiod častýSlnka. námet
Alfa voCentauri [[sci-fi|vedeckoje –trojhviezda; fantastickej]]najjasnejšia literatúrehviezda súsústavy, [[mimozemšťan]]ia z Alfa Centauri, hoci doteraz nie je známe, či tento hviezdny systém vôbec [[planéta|planétyA]] má alebo nemá. Toliman je trojhviezda. Jej najjasnejšia zložka, má [[spektrálny typ]] G2 V a jasnosť presne 0,0 mag. Je až prekvapivoveľmi podobná Slnku. Jej- jej spektrálny typ je rovnaký, iba [[svietivosť]] o niečo väčšia ako slnečná. NašlaVyskytuje sa na nej aj tzv. [[päťminútová oscilácia]] podobne ako na našom Slnku. Označuje sa ako Alfa Centauri A. V jej tesnej blízkosti sa nachádza menej jasná zložkahviezda, Alfa Centauri B, ktorá má spektrálny typ K1 V a jasnosť 1,3 mag. Jej vzdialenosť od jasnejšejAlfa zložkyCentauri A je len 23-krát väčšia, ako vzájomná vzdialenosť [[Zem]]e –a Slnko.Slnka, Točo jesa lenrovná opribližnej niečo viac, ako vzdialenosťvzdialenosti medzi [[Urán (planéta)|Uránom]] a Slnkom. Obidve hviezdy obehnú spoločné ťažisko za 80,1 [[rok]]a.
== Proxima Centauri ==
{{hlavný článok|Proxima Centauri}}
Tretia zložka systému je [[červený trpaslík]] s označením Alfa Centauri C. Volá saalebo aj Proxima Centauri, čo značí „najbližšia v Kentaurovi“. V súčasnosti je k námZemi o jeden svetelný mesiac bližšie, ako ostatné dve zložkyhviezdy sústavy. JeDočasne je to dočasne naša najbližšia hviezda, jejej jasnosť však taká slabámalá, že nemámevoľným šancu vidieťokom ju voľnýmnemožno okompozorovať. Aj [[ďalekohľad]]om bolaBola objavená až v roku [[1915]]. Jej magnitúda je iba 11,3 a svietivosť dosahuje iba 7 stotisícin svietivosti Slnka[[ďalekohľad]]om. Od hlavnej zložky je vzdialená 2,2° a obehne centrálnu dvojhviezdu za niekoľko tisícročí. Momentálne je z našeho pohľadu pred dvojhviezdou a približuje sa k nám. Neskôr sa pri svojom obehu dostane za ňu a nebude už našou najbližšou hviezdou. Stane sa ňou Alfa Centauri A alebo B. Proxima Centauri patrí k najviac preskúmaným červeným trpaslíkom. Musíme si však uvedomiť, že 4,28 svetelného roka je stále nepredstaviteľne veľká vzdialenosť. Nijakú zložku tejto trojhviezdy neuvidíme ani v najväčších ďalekohľadoch ako kotúčik. Aj keď je alfa Centauri našou najbližšou hviezdou, kozmické lety k nej ostávajú ešte nadlho vzdialenou fikciou.
Magnitúda hviezdy je 11,3 a dosahuje 7 stotisícin svietivosti Slnka. Od hlavnej zložky je vzdialená 2,2° a obehne centrálnu dvojhviezdu raz za niekoľko tisícročí. Momentálne je z pohľadu zo Zeme pred dvojhviezdou a približuje sa. O niekoľko tisíc rokov sa pri svojom obehu dostane za Alfa Centauri a tak sa najbližšou hviezdou k Slnku stane Alfa Centauri A alebo B.
Proxima Centauri patrí k najviac preskúmaným červeným trpaslíkom.
== Zaujímavosti ==
Veľmi častým námetom vo [[sci-fi|vedecko – fantastickej]] literatúre sú [[mimozemšťan]]ia z Alfa Centauri, hoci doteraz nie je známe, či tento hviezdny systém vôbec [[planéta|planéty]] má. Často sa vo vzťahu k Alfa Centauri hovorí ako o prvom možnom medzihviezdnom lete, ale pri dnešných možnostiach pozemských [[vesmírna loď|vesmírnych lodí]] je to zatiaľ nemožné, pretože cesta tam by trvala minimálne niekoľko desiatok rokov.
Ako by asi vyzerala obloha z niektorej planéty Rigil Kentauri? (Samozrejme za predpokladu, že táto trojhviezda nejaké planéty má.) Hviezdy by sa na nebi nepatrne posunuli: blízke viac, vzdialené menej a u tých najvzdialenejších [[hviezdokopa|hviezdokôp]] a [[galaxia|galaxií]] by sme nijakú zmenu nepozorovali. Súhvezdia by sa v dôsledku našeho premiestnenia zo Zeme k Rigil Centauri pozmenili len málo. Len v [[súhvezdie Kasiopeja|Kasiopeji]] by sme videli v blízkosti dvojitej hviezdokopy [[NGC 884|Chí]] a [[NGC 869|h Persei]] navyše jasnú žltú hviezdu – Slnko.
Zaujímavý by bol aj pohľad na súhvezdie Orion. Vedľa hviezdy Betelgeuze by pribudla hviezda Sírius z Veľkého psa. Tento posun oproti polohe, ako ju vidno zo Zeme je spôsobený malou vzdialenosťou Síria od Slnka, ako aj od Alfy Centauri.
Ak by sa Zem nachádzala v systéme Alfa Centauri, hviezdy by sa na oblohe nepatrne posunuli; pričom tie blízke by svoju polohu zmenili vo väčšej miere, vzdialenejšie v menšej miere a najvzdialenejšie [[hviezdokopa|hviezdokopy]] a [[galaxia|galaxie]] by svoju polohu na oblohe nezmenili. Súhvezdia by sa v dôsledku premiestnenia zo Zeme k Alfa Centauri pozmenili len málo, avšak v [[súhvezdie Kasiopeja|Kasiopeji]] by bolo možné vidieť v blízkosti dvojitej hviezdokopy [[NGC 884|Chí]] a [[NGC 869|h Persei]] jasnú žltú hviezdu navyše – Slnko. Mierne by sa pozmenilo aj [[súhvezdie Orion]]. Vedľa hviezdy [[Betelgeuze]] by pribudla hviezda [[Sírius]] z [[súhvezdie Veľký pes|Veľkého psa]]. Tento posun je spôsobený malou vzdialenosťou Síria od Slnka ako aj od Alfa Centauri.
[[Kategória:Bayerove objekty|Centauri, Alpha]]
|
