Valerián (cisár): Rozdiel medzi revíziami

d
odkaz fix.
(kategória)
d (odkaz fix.)
[[Súbor:Aureus_Valerian-RIC_0034.jpg|náhľad|300px|[[Aureus]] rímskeho cisára Valeriana]]
'''Publius Licinius Valerianus''' alebo '''Valerián''' alebo '''Valerian(us)''' (pred [[200]] – po [[260]]) bol [[Staroveký Rím|rímsky]] [[cisár]], ktorý vládol v rokoch [[253]]–[[260]]. Jeho rodičia a súrodenci nie sú známi, manželka [[Egnatie Mariniana|Mariniana]], ktorá mu porodila synov [[Gallienus|Galliena]] a [[Valerianus (konzul)|Valeriána]], zomrela pred rokom 253.
 
== Úvod ==
Valerián určite nepatrí k panovníkom, ktorí boli vo svojej dobe obdivovaní, či dokonca ctení. Jeho súčasníci mu vytýkali, že hanebne upadol do rúk nepriateľov a strávil zvyšok života v „ponižujúcom otroctve“, kým [[kresťan]]ia v ňom neskôr videli prenasledovateľa svojej viery, muža, ktorý rozpútal jednu z najkrvavejších perzekúcií v rímskych dejinách.
 
Pritom mal Valerián všetky predpoklady k tomu, aby si vyslúžil priaznivejšie hodnotenie a zúročil za svojej vlády bohaté skúsenosti, ktoré počas života načerpal. Narodil sa niekedy v deväťdesiatych rokoch [[2. storočie|2. storočia]] ako potomok urodzenej rodiny, pred rokom [[238]] dosiahol [[Konzul (antický Rím)|konzulát]] (consul suffectus), počas zmätkov v roku 238 bol prvým mužom [[senát (staroveký Rím)|senát]]u ([[princeps senatus]]) a neskôr zastával významné funkcie v štátnej správe. Cisár [[Trebonianus Gallus]] mu tak dôveroval, že ho poslal do zaalpských oblastí s úlohou, aby priviedol na pomoc proti [[uzurpátor]]ovi [[Aemilianus|Aemilianovi]] tamojšie [[légia|légie]]. To bolo v letných mesiacoch roku [[253]], kedy rímska ríša zažívala obdobie vnútropolitického chaosu a len ťažko odolávala útokom germánskych kmeňov a [[Perzská ríša|Peržanov]].
 
== Prevzatie vlády ==
 
Valerián síce légie v Raetii a Noriku podriadil svojej právomoci, ale než mohol čokoľvek urobiť, prišla správa, že Treboniana Galla bol spolu so synom zavraždili a [[Aemilianus]] sa stal jeho nástupcom. Valerián to nemienil akceptovať, sám sa dal vyhlásiť za cisára a vtrhol do [[Itália|Itálie]]. K rozhodujúcemu stretnutiu však nedošlo, pretože Aemiliana asi v septembri [[253]] zabili jeho vojaci pri Spoletia – Aemilianova vláda trvala len 88 dní. Tak sa stal Valerián jediným pánom impéria.
 
== Valeriánova politika ==
 
Prvou vecou, ktorú Valerián po prevzatí moci urobil, bolo ustanovenie syna [[Gallienus|Galliena]] za spoluvladára (september–október [[253]]). Tento krok bol rozumný, pretože jeden človek mohol ťažko zahnať všetkých nepriateľov, ktorým ríša čelila. Valerián sám chcel vytiahnuť na Východ, kde Peržania nedávno vyplienili mnoho sýrskych miest a boli len s ťažkosťami zastavení domobranou emeského kňaza [[Uranius Antoninus|Urania Antonina]]. Gallienus mal viesť vojnu s germánskymi kmeňmi na [[Rýn]]e a [[Dunaj]]i.
 
 
== Hodnotenie ==
 
Obdobie Valeriánovej vlády je právom považované za vrchol krízy impéria v [[3. storočie|3. storočí]]. Už menej oprávnené je, keď sa všetky neúspechy zvaľujú len na Valeriánovu hlavu. Aj iní cisári tej doby mali vážne problémy s obranou hraníc a vnútropolitickým zmätkom a dokonca aj tí najschopnejší zomreli väčšinou násilnou smrťou. V tomto smere mal Valerián vlastne šťastie – ako napísal jeden cynik, perzské zajatie ho „uchránilo“ pred dýkou vlastných vojakov.