Zjednotenie Bulharska: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 8 bajtov ,  pred 11 rokmi
d
wikilinky
d (Robot automaticky nahradil text: (-može +môže); kozmetické zmeny)
d (wikilinky)
 
== Príprava na akt zjednotenia ==
Prípravy zjednotenia [[Bulharsko|Bulharska]] sa začali po skončení [[Rusko-turecká vojna (1877-1878)|Rusko-tureckej vojny]] ([[1877]] - [[1878]]) a po podpise [[Sanstefanská mierová zmluva|Sanstefanskej mierovej zmluvy]] ([[Ruská federácia|Ruskom]] nazývaná tzv. mierová), na základe ktorej [[Osmanská ríša]] stratila veľké územia. Po 482 rokoch bolo [[Bulharsko]] znova nezávislé. Jeho vtedajšie hranice boli takmer podobné dnešným. Na západe však pripojilo územie [[Macedónsko|Macedónska]] a [[Adrianopolis|Odrinska]], na juhu malo prístup k pobrežiu [[Egejské more|Egejského mora]] a získalo tiež územia na západe krajiny pri hraniciach s dnešným [[Srbsko]]m v bulharských dejinách známe ako západné bulharské časti ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''Западни български покрайнини'').
 
=== Európske zákulisie pred vyhlásením zjednotenia ===
[[Srbsko]] bolo svojím víťazstvom vo vojne dopredu presvedčené, pretože malo skúsenejšiu a lepšie vyzbrojenú armádu a bolo podporované [[Rakúsko-Uhorsko]]m. [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharské kniežatstvo]] sa v tejto chvíli ocitlo bez pomoci ostatných krajín. Jej vojská boli odchodom ruských dôstojníkov oslabené a bulharskí sú ešte mladí a neskúsení. Srbské vojská atakujú [[Bulharsko]] v dvoch smeroch. Časť srbského vojska postupovala smerom na sever k [[Vidin]]u a druhá časť sa stala exekútorom hlavného úderu a vybrala sa smerom na [[Sofia|Sofiu]]. Bulharské pohraničné vojská však v boji preukázali hrdosť a smelo bránili postup nepriateľa.
 
V tieto ťažké a pre celý bulharský národ osudné dni práve národ vzal na svoje plecia obranu zjednotenia svojej krajiny. Bývalá armáda bojujúca v [[Rusko-turecká vojna (1877-1878)|rusko-tureckej vojne]] v rokoch [[1877]] - [[1878]] a pri [[Druhá bitka pri Šipčenskom priesmyku|obrane Šipčenského priesmyku]] v auguste roku [[1878]], krajania z [[Macedónsko|Macedónska]], žiaci a študenti bulharských škôl vytvárali dobrovoľné vojenské oddiely. Medzitým sa zvyšok bulharského vojska presunuli z východnej hranice k [[Sofia|Sofii]] a [[Slivnica|Slivnici]], kde sa mali uskutočniť hlavné boje vo vojne, ku ktorým došlo [[5. november|5.]] - [[7. november|7. novembra]] [[1885]]. Dňa [[7. november|7. novembra]] [[1885]] boli srbské vojská porazené a dali sa na ústup. [[Bulhari]] oslobodili [[Dragoman]], [[Caribrod]] a [[Pirot]]. [[Srbsko]] sa ocitlo pred nezvratným koncom. V tejto chvíli sa do konfliktu zapojjilo [[Rakúsko-Uhorsko]], ktoré nieslo hlavný podiel na vypuknutí srbsko-bulharskej vojny. Upozorňuje bulharské knieža [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexandra I.]], že ak bude bulharská armáda v oslobodzovaní miest pokračovať, [[Rakúsko-Uhorsko]] bude nútené do vojny zasiahnuť.
 
Prímerie medzi [[Srbsko]]m a [[Bulharsko]]m bolo podpísané [[7. december|7. decembra]] [[1885]] a konečný mier [[19. február]]a [[1886]] [[Bukureštská mierová zmluva (1886)|Bukureštskou mierovou zmluvou]], ktorá sa definitívne ukončila srbsko-bulharský konflikt v bulharských dejinách známy ako „vojna kapitánov proti generálom“. Bulharské vojská porazili skúsenejšieho a lepšie vyzbrojeného protivníka, pretože bránili spravodlivé národné dielo - zjednotenie [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]].
33 825

úprav