Konfederované štáty americké: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.6.4) (robot Zmenil: id:Konfederasi Amerika |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 3:
[[Súbor:Map of CSA 3.png|thumb|Podrobná mapa]]
'''Konfederované štáty americké''' alebo '''Konfederované americké štáty''' alebo '''Konfederácia''' bol štát v rokoch [[1861]] a [[1865]], ktorý
Sedem štátov vyhlásilo nezávislosť od Spojených štátov predtým, ako bol [[Abraham Lincoln]] inaugurovaný za prezidenta, ďalších šesť to urobilo po začiatku občianskej vojny.
Po zvolení Abrahama Lincolna prezidentom USA 4. novembra 1860 vyhlásil najprv štát Južná Karolína (20. decembra) tzv. secesiu, odtrhnutie sa od Spojených štátov, ktorú do februára 1861 nasledovalo ďalších šesť južných štátov. 4. februára 1861 sa zástupcovia týchto štátov zišli v hlavnom meste Alabamy, Montgomery, kde utvorili Konfederované štáty americké. 18. februára si zvolili za prezidenta Jeffersona Davisa, ktorý dostal mandát na 5 ročné obdobie. Po útoku na Fort Sumter sa od Spojených štátov odtrhli ďalšie štyri južné štáty, Virginia, Arkansas, Severná Karolína a Tennessee a pripojili sa ku Konfederácii. Hlavné mesto sa presunulo z Montgomery do Richmondu (štát Virginia). Útokom na Fort Sumter 12. apríla 1865 sa Konfederácia ocitla vo vojne so Spojenými štátmi.
Južanský štát Missouri deklaroval zotrvanie v zväzku Spojených štátov, ďalší štát Kentucky vyhlásil "neutralitu", ale do septembra 1861 ho obsadila armáda Spojených štátov, rovnako ako ďalší južanský štát Maryland, kde zaviedla stanné právo. V Missouri a v Kentucky prebiehali boje medzi Južanmi a Severanmi.
Konfederované štáty neuznala ani Veľká Británia, ani Francúzsko, jediné dve veľmoci, ktoré mali na medzinárodnej scéne rozhodujúce slovo. Vo Veľkej Británii síce povolili Konfederácii stavať vojnové lode (napríklad Alabama), ale po diplomatickom zásahu Spojených štátov zakázali aj tie. Veľká Británia musela po občianskej vojne nahradiť Spojeným štátom straty, ktoré im priniesla vojnová loď Alabama.
Situácia Konfederácie sa vyvíjala ako - tak dobre iba do septembra 1862. 17. septembra 1862 vtrhla armáda Konfederácie do Marylandu, smerom na Washington, ale bola porazená pri Antietame (na Juhu sa bitka nazývala Sharpsburg) armádou Spojených štátov. 23 000 vojakov padlo. Od septembra 1862 Konfederácia upadala. Začínal sa prejavovať nedostatok potravín, zbraní a oblečenia, prudko rástla inflácia. Prezident Davis sa spoliehal na opotrebovávaciu vojnu a dúfal, že v novembri 1864 vyhrá voľby v Spojených štátoch demokratický kandidát na prezidenta, ktorý s Konfederáciou uzavrie mier.
To sa však nepodarilo, pretože v lete 1863 utrpela Konfederácia obrovské vojenské porážky pri Gettysburgu (1. - 3. júla 1863) a Vickburgu (4. júla 1863) a bola roztrhnutá na dve časti.
Po voľbách do konfederačného Kongresu v roku 1863 vláda stratila väčšinu a opozícia žiadala čoraz väčšie ústupky voči centralizovanej vláde v Richmonde: Spochybňovala odvody do armády, zdanenie poľnohospodárskych výrobkov a pozastavenie platnosti zákona Habeas Corpus. Rástla inflácia, ktorá sa od roku 1863 stala nekontrolovateľnou. Po Lincolnovom oslobodení otrokov (1.januára 1863) nastal masový útek otrokov z plantáží a hospodárstvo Konfederácie bolo zruinované.
Posledné nádeje Konfederácie na separátny mier so Spojenými štátmi sa zrútili 2. septembra 1864, keď armáda Spojených štátov dobyla priemyselné centrum v strednej Konfederácii, Atlantu. V prezidentských voľbách v Spojených štátoch 4. novembra 1864 znovu zvíťazil Lincoln, ktorý dal voľnú ruku generálovi Grantovi vo Virginii a generálovi Shermanovi v Georgii. Tzv. "Shermanov pochod" južnými štátmi definitívne položil sily Konfederácie, z ktorých zostali aktívne už len obliehané vojská v Petersburgu a Richmonde (generál Lee). Ten 3. apríla 1865 opustil konfederačné hlavné mesto Richmond a dal sa na ústup do Severnej Karolíny, ale armáda Spojených štátov ho 9. apríla 1865 obkľúčila pri Appomattoxe, kde sa vzdal generálovi Grantovi. 26. apríla 1865 sa Spojeným štátom vzdal aj generál Joseph E. Johnston v Severnej Karolíne, a tým sa občianska vojna skončila.
10. mája 1865 zajala armáda Spojených štátov bývalého prezidenta Konfederácie Davisa a postavila ho pred súd. Po zaplatení kaucie ho prezident Spojených štátov omilostil.
{{dejepisný výhonok}}
| |||