Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
štylistika, wikilinky |
rozšírenie článku |
||
Riadok 1:
{{Geo|55_45_4_N_37_37_1_E_region:RU|55° 45′ 04″ s.š., 37° 37′ 01″ v.d.}}
[[Súbor:
'''
▲'''Uspenskij chrám''' alebo '''Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky''' ({{V jazyku|rus|Успенский собор}}) je jeden z najznámejším pravoslávnych [[chrám]]ov v [[Moskva|Moskve]]. Nachádza sa na [[Chrámové námestie|Chrámovom námestí]] moskovského [[Moskovský kremeľ|Kremľa]].
Šesťsto rokov bol duchovným i politickým centrom Ruska, korunovali tu mnohých cárov, menovali najvyšších hodnostárov [[pravoslávie|pravoslávnej cirkvi]] - [[metropolita|metropolitov]] i [[patriarcha|patriarchov]], slúžili sa tu omše pred mnohými významnými bitkami a po veľkých víťazstvách, ohlasovali sa tu mnohé kľúčové panovnícke nariadenia.
== Dejiny ==
=== Prvý chrám ===
[[Súbor:Moscow Kremlin AssumptionCathedral Reconstruction Zagraevsky.jpg|náhľad|Uspenskij sobor Ivana Kalitu, rekonštrukcia S.V.Zagrajevského]]Prvá kamenná stavba chrámu pochádzala z roku [[1326]] z obdobia vlády veľkokniežaťa [[Ivan Kalita|Ivana Kalitu]], ktorý ho dal postaviť na mieste predošlého dreveného. Tento prvý murovaný chrám v Moskve zasvätil pamiatke zosnutia Matky Božej. Chrám v roku [[1327]] vysvätil metropolita Peter, ktorý tu bol ako prvý metropolita aj pochovaný. Vzhľad zodpovedal vtedajšiemu byzantskému slohu - stavba bola murovaná z nahrubo opracovaných kvádrov bieleho kameňa s hladko tesanými ozdobnými elementami. V tejto podobe chrám existoval 145 rokov, kým ho z dôvodu schátralosti nariadil rozobrať a postaviť znovu cár [[Ivan III. (Rusko)|Ivan III.]] v roku [[1472]].
=== Druhý chrám ===
Nový chrám mal mať na vtedajšiu dobu obrovské rozmery, čo však spôsobilo pri prestavbe značné problémy jeho ruským staviteľom Ivanovi Krivcovovi a Ivanovi Myškinovi. Tesne pred dokončením došlo k zrúteniu budovy v dôsledku [[zemetrasenie|zemetrasenia]] v Moskve, a preto cár na stavbu objednal talianskeho architekta [[Aristotele Fioravanti|Aristotela Fioravantiho]]. Podľa jeho náčrtov sa stavba chrámu začala v roku [[1475]]. Vzorom bol architektovi chrám v ruskom meste [[Vladimír]], vďaka čomu architektúra chrámu v sebe spája tradičný staroruský štýl s prvkami talianskej [[renesancia|renesancie]]. Stavba bola dokončená v roku [[1479]] a v rovnakom roku bol chrám aj vysvätený metropolitom Gerontijom.
Prvé maľby na stenách chrámu boli vyhotovené v rokoch [[1482]] - [[1515]] najlepšími ruskými ikonopiscami, najznámejším z nich bol Dionisij. Nanovo bol chrám vyzdobený v rokoch [[1642]] - [[1644]], no niekoľko fragmentov pôvodných fresiek sa dochovalo.
Chrám počas svojej existencie viackrát vyhorel a následne sa obnovoval a opravoval. Po požiari v roku [[1547]] dal cár [[Ivan IV. (Rusko)|Ivana IV. Hrozný]] pokryť strechy chrámu [[meď|medenými]] pozlátenými plátmi.
V roku [[1547]] sa v chráme odohrala prvá [[korunovácia]]. Išlo o korunováciu vládcu [[Ivan IV. (Rusko)|Ivana IV. Hrozného]].
V roku [[1625]] bola do chrámu prenesená časť Kristovho rúcha. Túto [[relikvia|relikviu]] daroval cárovi Michailovi Fjodorovičovi a patriarchovi Filaterovi [[Perzia|perzský]] šach [[Abbás I. (Perzia)|Abbás I.]]. Na počesť tejto udalosti zaviedla pravoslávna cirkev sviatok „Sviatok položenia Kristovho rúcha“, ktorý sa slávi 10. júla podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]].
Uspenskij sobor si svoje postavenie korunovačného chrámu [[Ruské impérium|Ruského impéria]] udržal aj po prenesení hlavného mesta ríše z Moskvy do [[Petrohrad]]u. Od [[Peter II. (Rusko)|Petra II.]] tu korunovali všetkých ruských cárov.
V roku [[1812]] bol chrám vyplienený napoleonskou armádou, najcennejšie poklady chrámu sa však podarilo včas odviezť do mesta [[Vologda]]. Chrám nanovo vysvätili [[30. august]]a [[1813]].
Reštaurátorské práce v chráme prebiehali v rokoch [[1895]] - [[1897]] pod vedením architekta S. K. Rodionova a v prvom desaťročí [[20. storočie|20. storočia]] pod vedením S. U. Solovjova, neskôr v rokoch [[1911]] - [[1915]] I. P. Maškova.
V marci [[1918]] bol chrám uzatvorený pre verejnosť a boli v ňom zakázané bohoslužby, nakoľko [[Moskovský kremeľ|Kremeľ]] sa stal novým sídlom sovietskej vlády. Posledná bohoslužba bola uskutočnená v chráme [[22. apríl]]a ([[5. máj]]a) [[1918]].
V čase komunistickej diktatúry bol chrám cirkvi odobratý a využívaný ako [[múzeum]].
== Súčasnosť ==
Chrám bol v roku [[1995]] vrátený ruskej [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] a opäť sa v ňom vykonávajú pravoslávne [[bohoslužba|bohoslužby]]. V čase keď sa nekonajú bohoslužby je otvorený pre turistov ako múzeum (za vstupné). V chráme sa nachádzala aj kópia zázračnej [[ikona|ikony]] Vladimírskej Matky Božej, ktorej originál je v súčasnosti v [[Štátna Tretiakovská galéria|Treťjakovskej galérii]]. Nádherné sú aj fresky a ikony, ktoré zdobia [[interiér]] chrámu.
V chráme je pochovaných desať moskovských metropolitov a deväť patriarchov. Hroby sú v podzemí chrámu, v chráme sú umiestnené ich náhrobky.
== Exteriér chrámu ==
[[Súbor:Uspenskiy sobor 003.JPG|náhľad|Fresky nad južným vchodom do chrámu]]Stavba má štvorcový pôdorys a je vysoká 45 metrov, členenie stavby je symetrické. Steny sú postavené z bielych kamenných kvádrov, klenby a ostatné časti z [[tehla|tehál]], na ktorých je omietka. Celkovo stavba pôsobí, akoby bola vytesaná z jedného bloku kameňa. Po obvode chrámu sú dekoratívne kamenné vlysy, ktoré sú v miestach nad bránami vyzdobené maľbami. Chrám má päť zlatých [[kupola|kupol]]. Strop podopierajú štyri stĺpy s hrúbkou viac ako 2 metre.
Na [[portál]]i nad hlavným južným vchodom je vyobrazená Vladimírska Matka Božia medzi [[archanjel|archanjelmi]] [[archanjel Michal|Michalom]] a [[archanjel Gabriel|Gabrielom]]. Nižšie sú vyobrazení moskovskí svätcov - Alexij, Jonáš, Peter, Ivan Novgorodský, moskovský metropolita Filip a novgorodský episkop Nikita. Vstupná drevená brána južného vchodu býva označovaná aj ako ''Zlaté vráta'', pretože z vnútornej strany je pokrytá [[meď|medenými]] plátmi, na ktorých sú [[zlato|pozlátené]] biblické výjavy, ornamenty a nápisy v staroruštine. Nad severným vchodom sú vyobrazenia šiestich ruských svätcov. Severný vchod bol určený pre metropolitu a cirkevných hodnostárov, keďže severne od kostola boli cirkevné súkromné komnaty. V súčasnosti sa používa západný vchod, ktorý sa v minulosti využíval len v čase trhov, sviatočných sprievodov či korunovačných slávností. Do chrámu sa vstupuje cez drevený prístrešok s dubovými dverami.
== Interiér chrámu ==
Súčasná výzdoba interiéru pochádza prevažne z polovice [[16. storočie|16. storočia]].
== Iné projekty ==
| |||