Tento [[štít]] [[Rimania]] vymysleli v 1. storočí a používal sa v kavalérií a v auxilách[[pomocné zbory rímskej armády|auxiliách]] (pomocných zboroch). Jeho tvar bol elipsovitý. V légiách ho používali niektorí práporčíci, niekedy i centurióni[[centurión]]i. Termínom Parma sa označuje aj menší guľatý štít, používaný niektorými práporčíkmi a gladiátormi[[gladiátor]]mi.
Zatiaľ, čo boli štíty légií zvyčajne červené, auxilyauxílie preferovali modrú farbu. Štít Parma bol výhodný pre jazdectvo a pre práporčíkov, ktoýmktorým bol ľahší, no auxilyauxílie ho mali iba z dôvodu prípadnej vzbury. V prípade vzbury by legionári mali vďaka štítu [[Scutum]] a celkovému kvalitnejšiemu vybaveniu väčšiu pravdepodobnosť na úspech. Keď sa však Scutum v 3. stor. vyradil, Parmu používali aj légie.
Vo Východorímskom (Byzantskom) impériu sa Parma používala približne až do 8. stor., kedy bola nahradená mandlovýmimandľovými štítmi. V neskororímskom a rannobyzantskom období bol najčastejším motívom na štíte kresťanský znak chi-ro (zo začiatočných [[Gréčtina|gréckych]] písmen Kristovho mena, Χρίσθος). Práve byzantskí bojovníci s týmto elipsovitým štítom (σκουτάτοι, skutati) tvorili spolu s kavalériou údernú silu [[Byzantské vojsko|byzantskej armády]].
