Šápúr II.: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[363]] vpadol Konstantiov nástupca [[Julianus Apostata]] so silným vojskom do Mezopotámie a prenikol až k hradbám sásánovského hlavného mesta [[Ktésifón]]tu, ležiaceho južne od dnešného [[Bagdad]]u. Tentokrát sa rozhodujúcemu stretnutiu vyhýbal Šápúr a Rimania tak udreli do prázdna. Julianus musel čoskoro začať spiatočný pochod, počas ktorého bol v bezvýznamnej šarvátke zabitý. Jeho nástupca [[Jovianus]] nevidel inú možnosť ako s Peržanmi uzavrieť mier, inak hrozilo, že sa zapletie do pozičných bojov na cudzom území. Mierová zmluva bola pre Šápúra veľmi výhodná – Rimania mu museli odstúpiť všetky dŕžavy, ktoré kedysi dobyl Diocletianus, a zaviazať sa, že nebudú podporovať Arméniu. Porážka kráľa Narséa bola v perzských očiach odčinená.

 

[[Arménia|Arméniu]], od začiatku [[4. storočie|4. storočia]] christianizovanú, Šápúr II. obsadil už v roku [[338]] a tamojšieho kráľa [[Arsakes III.|Arsaka III.]] donútil spáchať [[Samovražda|samovraždu]]. Jeho snaha zaviesť v krajine [[zoroastrizmus]] stroskotala na odpore arménskych veľmožov, tajne podporovaných z Ríma, ktorí na trón dosadili syna Arsaka III. [[Páp]]a. Tvárou v tvár hroziacemu konfliktu však Jovianov nástupca na Východe, cisár [[Valens]], prestal Arménom poskytovať pomoc a nechal Pápa, ktorý ušiel na rímske územie, roku [[374]] zavraždiť. V roku [[377]] došlo k faktickému rozdeleniu Arménie na menšiu rímsku a väčšiu perzskú časť.