Levoča: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.1.186 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pescan |
|||
Riadok 100:
* ''Mestské časti'': [[Levočská Dolina]], [[Levočské Lúky]], [[Závada (Levoča)|Závada]]
* ''Sídliská'': Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II, Sever, Pod vinicou, Hrad
== Dejiny ==
Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré pravdepodobne spustošili [[Tatári]] v roku [[1241]]. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvý krát vyskytuje pomenovanie Levoče ako ,,Leucha", je listina [[Belo IV.|Belu IV.]] z roku [[1249]]. V roku [[1271]] sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva [[spiš]]ských [[Sasko|Sasov]]. V roku [[1317]] sa už spomína výslovne ako [[kráľovské mesto]].
Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči [[Karol Róbert|Karolom Róbertom]] v roku [[1321]]. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ [[Žigmund]] oslobodil v roku [[1402]] levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku [[1411]] rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku [[1419]] boli Levočania oslobodení od platenia [[tridsiatok|tridsiatkov]] v celom [[Uhorsko|Uhorsku]]. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.
Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]] v [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|Chráme sv. Jakuba]]. Sľubný vývoj mesta prerušil v 16. storočí rozsiahly požiar a v 17. storočí protihabsburgovské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala centrom Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia.
Bolo tu založené známe [[Levočské lýceum]], na ktoré prišli v r. [[1844]], po zosadení [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] z katedry, jeho žiaci z [[Bratislava|Bratislavy]] na čele s [[Ján Francisci-Rimavský|Jankom Franciscim]]. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť [[Ján Botto|Jána Bottu]], [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]], [[Ľudovít Kubáni|Ľudovíta Kubániho]], [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]], dr. [[Vavro Šrobár|Vavra Šrobára]], [[Albert Škarvan|Alberta Škarvana]] a iné.
== Obyvateľstvo ==
| |||