Lanovka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d r2.5.2) (robot Pridal: ms Odobral: eo, es, he, id, ja, nl, pl, pt, ro, ru, sk, sv, tr, uk, zh, zh-yue Zmenil: de, en, fr, it; kozmetické zmeny
Riadok 1:
[[ObrázokSúbor:lanovka zelezna koliba.jpg|right|thumb|Sedačková lanovka zo Železnej studienky na Kolibu]]
 
'''Lanovka''' alebo zriedkavo '''lanová dráha''' je [[dopravné zariadenie]] plynulej alebo cyklickej dopravy, v ktorom sa ako nosný alebo ťažný prvok využíva [[lano]].
Riadok 5:
Na [[Slovensko|Slovensku]] sa lanovky nachádzajú predovšetkým v horských oblastiach [[Vysoké Tatry|Vysokých Tatier]], ale napríklad aj v [[bratislavský lesný park|bratislavskom lesnom parku]].
 
== Delenie ==
 
=== Podľa jazdnej dráhy ===
Pre zabezpečenie dopravy je nutná '''jazdná dráha''', ktorá vymedzuje, kade sa bude vozidlo pohybovať a nesie hmotnosť jeho i cestujúcich. Podľa realizácie jazdnej dráhy sa lanovky delia na
* '''[[Visutá lanovka]]''' – jazdnú dráhu tvorí '''nosné [[Lano | lano]]''' vedené medzi údolnou a vrcholovou stanicou resp. medzi podperami '''vzduchom'''. Na nosnom lane sú zavesené vozidlá. V niektorých prípadoch je namiesto visutého lana použitá visutá koľajnica.
* nevisuté: napr.
** '''[[Pozemná lanovka]]''' – jazdnú dráhu tvoria koľajnice ležiace na zemi
** '''[[lyžiarsky vlek]]'''
 
Výhodou visutých lanoviek je schopnosť prekonávať väčšie terénne nerovnosti, než kde je možné postaviť koľajnice. Na druhej strane, pozemné lanovky sú všeobecne stabilnejšie a odolejšie voči poveternostným vplyvom (vietor).
Riadok 18:
[[Lyžiarsky vlek]] sa v bežnej reči často za lanovku nepovažuje (väčšinou sa dopravné prostriedky pre lyžiarov delia na vleky a lanovky). Aj v legislatívnej rovine prevádzka lyžiarskych vlekov riadi inými predpismi, ako prevádzka lanoviek. Súvisí to pravdepodobne najmä s rizikami, ktoré s prevádzkou lanoviek súvisia a sú neporovnateľne vážnejšie, než riziká súvisiace s vlekmi.
 
=== Podľa vozidla ===
Podľa vozidla, ktoré prepravuje cestujúcich, sa lanovky delia na
* '''kabínové''' – cestujúci sa prepravujú v malom počte uzavretých kabín (tiež vozňov) s kapacitou v ráde desiatok osôb
* '''kabínkové (gondolové)''' – uzavreté kabínky pojmú menší počet osôb, čo je vyvážené ich väčším počtom
* '''sedačkové''' – cestujúci pri preprave sedia na závesných sedačkách (lavičkách) pre 1–8 osôb
 
=== Podľa obehu vozidiel ===
* '''obežné''' – vozidlá sa pohybujú v nekonečnej slučke od údolnej stanice v rade za sebou hore, vo vrcholovej stanici sa otáčajú a v protismere sa vracajú do údolnej stanice.
* '''kyvadlové''' – vozidlá sa v staniciach neotáčajú, iba sa mení ich smer. Pohybujú sa v páre zavesené na spoločnom '''ťažnom lane'''. Keď je jedno vozidlo v údolnej stanici, druhé je vo vrcholovej. Do pohybu sa uvádzajú pohybom ťažného lana, okamžitá rýchlosť oboch vozidiel je teda rovnaká. V strede medzi údolnou a vrcholovou stanicou sa vozidlá míňajú. Buď má každé vozidlo vlastnú jazdnú dráhu (visuté lanovky), alebo je v strede inštalovaná '''výhybňa''' (pozemné lanovky).
 
Nevýhodou kyvadlových lanoviek je ich nižšia prepravná kapacita, na trase môžu byť súčasne len dve vozidlá. Na druhej strane, v staniciach vozidlo zastaví a umožní tak pohodlný nástup a výstup cestujúcich. Rýchlosť obežnej lanovky musí byť dostatočne nízka, aby bol nástup a výstup bezpečný, alebo musia vozidlá v stanici spomaľovať (odpájaním vozidiel).
Riadok 32:
Odpojovací mechanizmus je zložitý a náchylný na poruchy, ktorých dôsledky môžu byť fatálne (nehoda na Skalnatom plese v 90. rokoch 20. storočia). Jedným z riešení, ako zabezpečiť vyššiu prepravnú kapacitu bez nutnosti použiť ho sú lanovky s '''pulznou''' prevádzkou. Kabínky sú v skupinkách oddelených väčšími medzerami. Lanovka spomalí alebo zastaví, len keď je skupinka kabíniek v stanici, inak sa pohybuje vyššou rýchlosťou
 
=== Podľa funkcie a usporiadania lán ===
[[Lano|Laná]] na lanovke delíme podľa funkcie na:
* '''nosné''' – na visutých lanovkách nesú hmotnosť vozidiel a cestujúcich
* '''ťažné''' – uvádzajú vozidlá do pohybu smerom nahor, brzdia ich pohyb
* '''príťažné''' – uvádzajú vozidlá do pohybu smerom nadol na úsekoch s opačným sklonom trasy (napr. pri stúpaní ku podpere v previse nosného lana)
* '''dopravné''' – plní funkciu nosného, ťažného a príťažného lana
* '''napínacie''' – prenášajú [[Sila|sily]] (často [[Tiaž|tiaž]] závažia) potrebné na napínanie ostatných typov lán. Konštantné napätie je potrebné pre zabezpečenie trvanlivosti lán <ref>http://www.hornictvi.info/cteni/lomarstvi/17.htm</ref>, preto je nutné reagovať na [[Tepelná rozťažnosť|zmeny teplôt]], jazdu vozidiel po trati či ich zaťaženie.
 
V závislosti od konštrukcie lanovky môže byť počet jednotlivých lán rôzny a funkcie niektorých môžu byť zlúčené. Najčastejšie sa vyskytujú tieto riešenia:
* '''ťažné lano''' – typické pre [[Pozemná lanovka|pozemné lanovky]], nosnú funkciu plní železničná trať (napr. [[Lanová dráha na Petřín]])
 
[[ObrázokSúbor:Aerial tramway scheme.svg|thumb|Vozeň kabínovej lanovky s dvoma nosnými, jedným ťažným a jedným príťažným lanom]]
 
* '''nosné, ťažné a príťažné laná''' – je historicky staršie riešenie. Môžme rozdeliť na konštrukciu s
** jedným nosným lanom na vozeň – typické pre kabínové lanovky s kyvadlovou prevádzkou. 2 nosné laná vedú z údolnej do vrcholovej stanice, na každom z nich je na behúni zavesená 1 kabína (vozeň). Ťažné lano vedie od jedného vozňa do vrcholovej stanice a cez poháňací lanáč dolu k druhému vozňu. Príťažné lano je vedené obdobne cez údolnú stanicu. Časté je zdvojenie ťažných a príťažných lán má bezpečnosté dôvodov – pretrhnutie jedného lana nevedie k nekontrolovanej jazde vozňov po nosných lanách. Príklad tohto riešenia nájdeme na (napr. [[Lanovka Tatranská Lomnica–Lomnický štít#Pôvodná lanovka| pôvodnej lanovke Tatranská Lomnica–Lomnický štít]]).
** dvoma nosnými lanami na vozeň – zavesenie vozňa na dvoch lanách, od seba vzdialených, zvyšuje stabilitu voči bočnému vetru (napr. [[Lanovka Tatranská Lomnica–Lomnický štít#Rekonštrukcia| rekonštruovanom úseku Skalnaté pleso–Lomnický štít]]).
 
* '''dopravné lano''' – pokrok v technickom riešení a tiež prechod od kabínových lanoviek s kyvadlovou prevádzkou k obežným lanovkám priniesol zlúčenie funkcie nosného a ťažného lana do jedného dopravného lana, ktoré tvorí nekonečnú slučku napnutú medzi údolnou a vrcholovou stanicou.
** jednoduchá slučka – v súčasnosti najčastejšie vyrábaný a prevádzkovaný systém lanovky. Vozidlá sú (pevne alebo odpojiteľne) uchytené na slučku dopravného lana a obiehajú medzi údolnou a vrcholovou stanicou
** zdvojená príp. dvojitá slučka – systém [[Funitel]] – podobne, ako v prípade kyvadlových lanoviek, zavesenie vozidla súčasne na dve laná zvyšuje stabilitu voči bočnému vetru
 
== Referencie ==
Riadok 67:
[[Kategória:Lanovky]]
 
[[eo:Telfero]]
[[es:Teleférico]]
[[fr:téléphérique]]
[[en:Aerial tramway]]
[[cs:Lanová dráha]]
[[da:Svævebane]]
[[de:LuftseilbahnSeilbahn]]
[[sken:LanovkaCable car]]
[[sl:Žičnica]]
[[fi:Köysirata]]
[[idfr:KeretaTransport gantungpar câble]]
[[it:Funivia aerea]]
[[he:רכבל]]
[[hr:Žičara]]
[[nlit:KabelbaanFunivia]]
[[jams:索道Kereta kabel]]
[[pl:Kolej linowa]]
[[pt:Teleférico]]
[[ro: Telecabină]]
[[ru:Канатная дорога]]
[[simple:Cable car]]
[[svsl:KabinbanaŽičnica]]
[[tr:Teleferik]]
[[uk:Канатна дорога]]
[[zh-yue:吊車]]
[[zh:索道]]