Ochtinská aragonitová jaskyňa: Rozdiel medzi revíziami

'''Ochtinská aragonitová jaskyňa''' sa nachádza v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v [[Revúcka vrchovina|Revúckej vrchovine]] medzi [[Jelšava (mesto)|Jelšavou]] a [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnikom]]. Jej dĺžka je 300  m. [[Aragonit]]ová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných dutinách. Jaskyňu náhodne objavili v roku [[1954]] pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňa bola sprístupnená v roku [[1972]] v dĺžke 230  m, ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete. Je [[národná prírodná pamiatka|národnou prírodnou pamiatkou]] a je zapísaná na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]].

Jaskyňa leží v [[Slovenské rudohorie|Slovenskom rudohorí]] západne od [[Rožňava|Rožňavy]]. K jaskyni sa dostanete odbočkou zo štátnej cesty medzi obcou Štítnik a mestom Jelšava na vrchu Hrádok (2  km). Parkovisko pre vozidlá je 300  m od jaskyne. Odtiaľ sa návštevníci dostanú peši po ceste s malým prevýšením do vstupného areálu jaskyne.

*z Popradu smer Rožňava cez Vernár, Dobšinú a Štítnik – 80  km

*z Rožňavy cez Štítnik smer Jelšava – 25  km

*z Jelšavy smer Štítnik, Rožňava – 10  km

Celá oblasť patrí do tzv. [[gelnická jednotka|gelnickej skupiny]] tektonickej jednotky označovanej [[gemerikum]]. Vytvorená je v [[šošovka (geológia)|šošovke]] [[paleozoikum|prvohorných]] [[Spodný devón|spodnodevónskych]] kryštalických [[vápenec|vápencov]] a [[ankerit]]ov, situovanej uprostred nekrasových hornín – [[fylit]]ov. Ankerit vznikol zatláčaním (tzv. metasomatózou) starších vápencov.<ref>Mišík, M., 1976. ''GologickéGeologické exkurzie po Slovensku.'' SPN, Bratislava, 276 s.</ref>

Prístupová štôlňa ústi do jaskyne v nadmorskej výške 642 &nbsp;m. Klinovité, nahor sa zužujúce sa chodby a siene sa vytvorili koróznou činnosťou zrážkovej vody, ktorá presakuje pozdĺž výrazných tektonických porúch. Tvarom odlišné, prevažne horizontálne chodby a siene sú medzi rovnobežnými tektonickými poruchami. Vznikli najmä koróznou činnosťou pomaly prúdiacej vody následkom miešania vôd rozdielnych teplôt a chemického zloženia, na čo poukazuje množstvo nepravidelných výklenkov a stropných kupol. Pozdĺž bývalej vodnej hladiny, ktorá poklesla a dlho stagnovala, sa vytvorili korózne zarovnané stropy (zrezali spodné časti stropných kupol) a bočné korózne zárezy na skalných stenách.

V jaskyni sa zistili tri generácie [[aragonit]]u. Tvorí sa z vodných roztokov s vysokým obsahom Mg-, Fe- a Mn-iónov v podmienkach stabilnej mikroklímy. Najstaršie sú mliečno zakalené obličkovité útvary a ich korodované zvyšky (datovaný vek 121- až 138-tisíc rokov) s čiastočne rekryštalizovaným aragonitom, miestami premeneným na [[kalcit]]. Najviac zastúpená je druhá generácia aragonitu, ktorý sa vyskytuje v podobe niekoľko dmdecimetrov dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov (datovaný vek 14-tisíc rokov). Tieto vytvárajú trsovité alebo kríčkovité útvary (vrátane tzv. železného kvetu), ktoré sú pre návštevníkov najatraktívnejšie. Aragonit druhej generácie stále dorastá, čím si udržuje bielu farbu a čistý vzhľad. Najmladšia generácia aragonitu, ktorý sa v súčasnosti tvorí na sedimentoch a železitých okroch, vytvára drobné vejáriky (veľké 2 až 4 &nbsp;mm, miestami iaj väčšie), ojedinele miniatúrne špirálovité útvary.

Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 7,2 až 7,8 °C, relatívna vlhkosť 92 až 97 &nbsp;%. K stabilizácii jaskynnej mikroklímy výrazne prispievajú železité okre (obsahujú 47 až 56 hm. &nbsp;% vody), pretože sú schopné vodnú paru uvoľňovať i pohlcovať.

Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta pracovníci [[Východoslovenský rudný prieskum|Východoslovenského rudného prieskumu]] v Jelšave M. Cangár a J. Prošek. V roku 1955 si ju prezreli pracovníci Turistu, n.&nbsp;p. a v roku [[1956]] sa uskutočnili prieskumné sondovacie práce. Sprístupňovacie práce sa začali v roku [[1966]] razením prístupovej štôlne dlhej 145 &nbsp;m, ktorá umožnila jaskyňu otvoriť pre verejnosť v roku [[1972]]. Dĺžka jej sprístupnenej časti je 230 &nbsp;m.

Umelý vchod do jaskyne je dlhý 144 &nbsp;m a prekonáva výškový rozdiel 19 &nbsp;metrov za pomoci 104 schodov. Celková dĺžka jaskyne je 300 &nbsp;m, teplota vzduchu sa pohybuje od 7,2º do 7,8ºC. Prehliadka jaskyne trvá 30 &nbsp;minút. Strop jaskyne je zdobený jedinečnými formami excentrickej formy aragonitu. Sprístupnených jaskýň tohto typu je na svete len veľmi málo a jej charakteristická výzdoba je unikátna v celosvetovom meradle. V jaskyni nie je bez zakúpenia povolenia dovolené [[fotografovanie|fotografovať]].