[[Súbor:Croesus.jpg|thumb|right|200px|Krézus - [[Claude Vignon]]]]'''Krézus''' alebo '''Kroisos''' (po grécky ''Kroisos'', po latinsky ''Croesus''; * okolo [[595 pred Kr.]] – † cca. [[547 pred Kr.]]) bol od roku [[560 pred Kr.]] posledným [[Lýdia (Malá Ázia)|lýdskym]] kráľom.
Po [[Alyattes II.|Alyattovej]] smrti sa posledýmposledným kráľom Lýdie stal jeho syn Kroisos. Bol to muž nesmierne ctižiadostivý. Po otcovi zdedil rozsiahlu prosperujúcu ríšu. Aj on podnikol celú sériu víťazných výprav proti gréckym mestám na západe [[Malá Ázia|Malej Ázie]] a s výnimkou [[Lýkia|Lýkie]] a [[Kilikia|Kilíkie]] si podrobil celú západnú Malú Áziu až po rieku [[Halys]].
V Lýdii sa ťažilo veľa zlata a aj preto krajina ovlývalaoplývala bohatstvom. Poklady, poplatky, dane a predaj občanov do otroctva na ovládanom území boli zdrojom jeho veľkého majetku. Nazhromaždil toľko pokladov, až sa jeho meno už v staroveku stalo synonymom označenia veľmi bohatého človeka. Vo svojom hlavnom meste v [[Sardy|Sardách]] dal postaviť nádherné paláce, veľké prostriedky poskytol na prilákanie umelcov, básnikov a filozofov. Veľkoryso poskytoval peniaze a dary so zámerom k zvýšeniu si svojej popularity. Stĺpy postavené v [[Artemidin chrám v Efeze|Artemidinom chráme]] v [[Efez]]e, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta, boli z väčšej časti darom lýdskeho kráľa Kroisa. Zlaté mince z čias Kroisovej vlády s vyobrazením leva a býka sa stali najsilnejšou menou a rozšírili sa všade po vtedy známom svete.
Po štrnástich rokoch vládnutia nasledoval jeho pád. Na východe sa výbojmi perského kráľa [[Kýros II.|Kýra]] po dobitídobytí [[Média|Médie]] okolo roku [[553 pred Kr.]] [[Perzská ríša]] rozrástla až k hraniciam Lýdie a tá teraz stála Peržanom v ceste k podrobeniu si celej západnej časti Malej Ázie. Takmer všetko čo vieme o Kroisovi máme z [[Herodotos|Herodotových]] dejín. Podľa Herodota vojnu vyvolali Peržania, lebo sa usilovali na juhu Malej Ázie ovládnuť [[Milétos]] a [[Efez]]. Kroisos váhal či má s Kýrom rokovať, alebo bojovať. Nakoniec sa šiel radiť do veštiarne v [[Delfy|Delfách]], ale veštba [[Pýtia|Pýtie]] bola dvojzmyselná, pretože hovorila o porážke mocnéjmocnej ríše. Ale ktorej? Kroisos si myslel, že tou ríšou je Perzská a zaútočil. Krátko po prvých bojoch Peržania (v roku [[547 pred Kr.]]) obkľúčili Sardy a Kroisa zajali. Tak ako jeho život, aj koniec jeho vládnutia je opradený legendami. Podľa jednej bol odsúdený na trest smrti upálením a zomrel v Sardách. Tá optimistickešiaoptimistickejšia je, že sa stal Kýrovým radcom a priateľom a doprevádzal ho na jeho ťaženiach až do Kýrovej smrti.▼
▲Po štrnástich rokoch vládnutia nasledoval jeho pád. Na východe sa výbojmi perského kráľa [[Kýros II.|Kýra]] po dobití [[Média|Médie]] okolo roku [[553 pred Kr.]] [[Perzská ríša]] rozrástla až k hraniciam Lýdie a tá teraz stála Peržanom v ceste k podrobeniu si celej západnej časti Malej Ázie. Takmer všetko čo vieme o Kroisovi máme z [[Herodotos|Herodotových]] dejín. Podľa Herodota vojnu vyvolali Peržania, lebo sa usilovali na juhu Malej Ázie ovládnuť [[Milétos]] a [[Efez]]. Kroisos váhal či má s Kýrom rokovať, alebo bojovať. Nakoniec sa šiel radiť do veštiarne v [[Delfy|Delfách]], ale veštba [[Pýtia|Pýtie]] bola dvojzmyselná, pretože hovorila o porážke mocnéj ríše. Ale ktorej? Kroisos si myslel, že tou ríšou je Perzská a zaútočil. Krátko po prvých bojoch Peržania (v roku [[547 pred Kr.]]) obkľúčili Sardy a Kroisa zajali. Tak ako jeho život, aj koniec jeho vládnutia je opradený legendami. Podľa jednej bol odsúdený na trest smrti upálením a zomrel v Sardách. Tá optimistickešia je, že sa stal Kýrovým radcom a priateľom a doprevádzal ho na jeho ťaženiach až do Kýrovej smrti.
