Spolu s bratom [[Karel Čapek|Karolom]] a sestrou Helenou sa narodil v rodine MUDr. Antonína Čapka (*[[1855]] – † [[1929]]) a jeho manželky Boženy (za slobodna Novotná, * [[1866]] – † [[1924]]). Oženil sa s dcérou známeho vinohradského advokáta Jarmilou Pospíšilovou. V roku [[1923]] sa im narodila dcéra Alena, ktorá sa neskôr vydala za MUDr. Jaroslava Dostála.
V rodine ho volali Peča. Vychodil obecnú a meštiansku školu v Úpici a v rokoch [[1901]] - [[1903]] navštevoval nemeckú odbornú tkáčsku školu vo Vrchlabí. V škole nevynikal dobrým prospechom a preto istý čas pracoval ako robotník v upickej tkáčovni F. M. Oberländera. Vďaka sestre Helene a jej snúbencovi JUDr. Františkovi Koželuhovi, ktorí presvedčili rodičov o praktickom využití štúdia na Umeleckopriemyselnej škole v [[Praha|Prahe]], mohol v roku [[1904]] začať Čapek študovať na Umprum (Uměleckoprůmyslní škola) a tiež v tamojšej špeciálnej škole dekoratívnej maľby.
Z obdobia štúdia pochádzajú jeho prvé dochované kresby a olejomaľba ''V zahradě''. Štúdium na Umprum ukončil v roku [[1910]] a v tom čase si začal dopisovať s Jarmilou Pospíšilovou, ktorá sa o deväť rokov na to stala jeho manželkou. Prvé výraznejšie olejomaľby a kresby ovplyvnené [[fauvizmus|fauvizmom]] a [[expresionizmus|expresionizmom]] vznikli na štúdijnej ceste, ktorú v rokoch [[1910]] a [[1911]] podnikol s bratom Karolom. Táto cesta ich zaviedla do [[Paríž]]a a [[Marseille]], navštívili aj [[Španielsko]].
Bol spoluzakladateľom moderne orientovanej umeleckej spoločnosti s názvom Skupina výtvarných umelcov, ktorá sa schádzala v pražskej kaviarni Union. V tomto období namaľoval svoje prvé [[kubizmus|kubistické]] obrazy. V roku [[1912]] sa stal členom Spolku výtvarných umelcov [[Spolok výtvarných umelcov Mánes|Mánes]]. Spolu s [[Antonín Matějček|Antonínom Matějčkom]] redigoval časopis Volné směry, ktorý spolok vydával. Už v tomto období vznikali prév literárne práce a s bratom Karolom vydával generačný Almanach. Z Mánesovho spolku bol na základe nezhôd s jeho výborom vylúčený.
V [[júl]]i roku [[1915]] bol povolaný k vojenskému oddielu, pre silnú krátkozrakosť a astigmatizmus však odvedený nebol. V roku [[1918]] sa stal spoluzakladateľom a členom skupiny Tvrdošijní a zúčastnil sa jej prvej výstavy v pražskej Weinertovej galérii. Podpísal Manifest českých spisovateľov a začal redigovať satirický časopis Nebojsa. V redakčnej rade tohto časopisu pôsobil aj jeho brat Karol.
[[Súbor:Josef Capek monument.JPG|thumb|right|Pomník Karla a Josefa Čapkových (Josefova strana]]
V rokoch [[1920]] až [[1922]] prešiel Čapek výtvarným obdobím tzv. druhého kubizmu. V roku [[1924]] sa uskutočnila jeho prvá samostatná výstava v Prahe a v Brne, svoje diela vystavil aj na výstave československého umenia v Paríži. V ďalšom období, [[1923]] - [[1927]] tvoril prevažne oleje a kresby so sociálnymi motívmi, neskôr maľoval obrazy s motívmi českej dediny a detí v jednoduchom štýle. V roku [[1929]] sa stal členom Umeleckej besedy a písal pre jej časopis Život.
Popri maľovaní sa venoval aj knižnej grafike, scénickému výtvarníctvu a tiež písaniu. Spolu s bratom Karolom pôsobil dva roky ako redaktor Národných listov. Potom obaja v roku [[1921]] prešli do redakcie Lidových novin, kde Josef pôsobil až do roku [[1939]]. Roky [[1921]] až [[1932]] predstavujú tiež jeho spoluprácu s Národným divadlom, Divadlom na Vinohradech, so Stavovským divadlom a s Národným divadlom v Brne, v ktorých pôsobil ako javiskový výtvarník.
Jeho reakcia na nastupujúci nacizmus v Nemecku sa prejavila aj v jeho tvorbe. V Lidových novinách sa objavila séria protinacistických karikatúr, v roku [[1934]] sa zúčastnil protifašistickej Medzinárodnej výstave karikatúr a humoru v Prahe. V roku [[1937]] vyšla druhá monografia jeho výtvarného diela od Jaromíra Pečírka a prvá monografia literárneho diela od [[Vítězslav Nezval|Vítězslava Nezvala]].
V roku [[1938]] vydal vrcholné dielo ''Umění přírodních národů'', ktoré predstavuje výsledok jeho celoživotného štúdia a svedčí o jeho mimoriadnom rozhľade a vzdelaní. Odmietol ísť do exilu so slovami ''„někdo musí s národem zůstat“''. [[1. september|1. septembra]] [[1939]] bol podobne ako ďaší predstavitelia politického, kultúrneho a verejného života zatknutý. Gestapo ho odvlieklo z dovolenky v Želive u Humpolce. Odviezli ho do Pankráckej veznice, odtiaľ do [[koncentračný tábor|koncentračného]] tábora Dachau, potom do Buchenwaldu, Oranienburg-Sachsenhausenu a nakoniec do Bergen-Belsenu v Dolnom Sasku, kde podľahol na týfus. Miesto jeho posledného odpočinku nie je známe.
== Dielo ==
Josef Čapek patril medzi všestranné umelecké osobnosti českej medzivojnovej kultúry a predstavoval vodcovskú osobnosť tzv. čapkovskej generácie. Bol jedným zo zakladateľov moderného výtvarného umenia, pracoval ako maliar, grafik, ilustrátor a scénický výtvarník. Jeho diela predstavujú aj jeho sociálnu angažovanosť.
=== Výtvarné dielo ===
Čapek vycházel z po[[Paul Cézanne|cézannovské]] francúzskej maľby, čoskoro však začal tvoriť diela ovplyvnené [[kubizmus|kubizmom]]. Jeho obrazy sú emotívne. Pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] nakreslil niekoľko cyklov symbolizujúcich vojnu.
Jeho tvorbu výrazne ovplyvnili detské motívy a krajinky.
Nejznámejšie diela:
* ''Dva výrostci''
* ''Parta''
* ''Dva u zdi''
* ''Oheň''
* ''Touha''
Venoval sa tiež výtvarnej kritickej teórii (knihy):
* ''Nejskromnější umění''
* ''Umění přírodních národů''
=== Literárne dielo ===
==== Spoločné diela s bratom [[Karel Čapek|Karolom]] ====
* ''Boží muka''
* ''Zářivé hlubiny''
* ''Krakonošova zahrada''
* ''Loupežník''
* ''Ze života hmyzu''
* ''Adam stvořitel''
==== Samostatné diela ====
Beletria:
* ''Lélio'' ([[1917]])
* ''Pro delfína'' ([[1923]])
* ''Stín kapradiny'' ([[1930]])
* ''Kulhavý potník'' ([[1936]])
Divadelné hry:
* ''Lásky hra osudná'' ([[1911]])
* ''Země mnoha jmen'' ([[1923]])
Knihy o umení:
* ''Sochařství černochů'' ([[1918]])
* ''Nejskromnější umě''ní ([[1920]])
* ''Jak se dívat na moderní obrazy'' ([[1935]])
* ''Umění přírodních národů'' ([[1938]])
* ''Co má člověk z umění'' ([[1946]])
* ''Moderní výtvarný ráz'' ([[1958]])
Novinárska tvorba a menšie formy literárnej tvorby:
* ''Málo o mnohém'' ([[1923]])
* ''Umělý člověk'' ([[1924]])
* ''Ledacos'' ([[1928]])
* ''Psáno do mraků'' ([[1947]])
Tvorba pre deti:
* ''Povídání o pejskovi a kočičce'' ([[1929]])
* ''Dobře to dopadlo aneb Tlustý pradědeček, lupiči a detektývové'' ([[1932]])
