Čína: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Hoo man (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 87.197.25.153 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA
de
Riadok 2:
{{bezzdroja}}
 
{{Iné významy}}[[nov:Populen Republike de China]]
 
{{Infobox štát
| Celý názov = Čínska ľudová republika
| 2. pád názvu = Číny
| Vlajka = Flag of the People's Republic of China.svg
| Znak = National Emblem of the People's Republic of China.svg
| Poloha = LocationPRChina.png
| Motto =
| Hymna = "March of the Volunteers" ([[Pochod dobrovoľníkov]])
| Dlhý miestny názov = 中华人民共和国 <br /> Čung-chua žen-min kung-che-kuo
| Krátky miestny názov = Čung-kuo
| Hlavné mesto = [[Peking]]
| ŠírkaSt = 39
| ŠírkaMin = 55
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 116
| DĺžkaMin = 23
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[Šanghaj]]
| Úradné jazyky = [[čínština]]
| Štátne zriadenie = ľudová/ľudovodemokratická [[republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Ťin-tchao Chu]]<br />[[Ťia-pao Wen]]
| Vznik = [[1. október]] [[1949]]
| Susedia = [[Afganistan]], [[Bhután]], [[India]], [[Kazachstan]], [[Kirgizsko]], [[Laos]], [[Mongolsko]], [[Mjanmarsko]], [[Nepál]], [[Pakistan]], [[Rusko]], [[Kórejská ľudovodemokratická republika]], [[Tadžikistan]], [[Vietnam]]
| Rozloha = 9 596 960
| Poradie rozloha = 4
| Rozloha vody = 268 715
| Percento vody = 2,8
| Odhad počtu obyvateľov = 1 334 634 000
| Rok odhad počtu obyvateľov = 12. 12. 2009
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 1
| Sčítanie počtu obyvateľov = 1 301 518 000
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2005
| Hustota obyvateľstva = 139
| Poradie hustota = 53
| HDP = 10,2 bilióna
| Rok HDP = 2007
| Poradie HDP = 2
| HDP na hlavu = 7 700
| Poradie HDP na hlavu = 92
| HDI = 0,755
| Rok HDI = 2003
| Poradie (HDI) = 85
| Kategória HDI = stredný
| Mena = [[jüan]]
| Kód meny = CNY
| Časové pásmo =
| UTC posun = +8
| Letný čas = ''bez zmeny''
| UTC posun leto = +8
| Medzinárodný kód = CHN / CN
| Kód motorových vozidiel = RC
| Internetová doména = .cn
| Smerové telefónne číslo = 86
| Poznámky = Gramotnosť: 92 %
}}
 
[[Súbor:Great Hall of the People.jpg|vpravo|náhľad|Peking]]
[[Súbor:China Shenzhen Walmart-entrance.jpg|vpravo|náhľad|Šenzen]]
[[Súbor:Ch-map cropped.jpg|vpravo|náhľad|Mapa Číny]]
 
'''Čína''', dlhý tvar '''Čínska ľudová republika''', je rozlohou najväčší štát východnej Ázie a tretí alebo štvrtý najväčší na svete. V krajine žije vyše 1,3 miliardy obyvateľov (stav k roku 2007), čo z nej robí najľudnatejší štát sveta.
 
Čínska republika bola založená roku 1912 po antimonarchistickom štátnom prevrate namierenom proti poslednému cisárovi vládnucej dynastie Čching (Qing) (1644-1911). Na nasledujúcu dekádu bola krajina vedená vojenskými pohlavármi a rozpadla sa na drobné nezávislé štátiky. Na začiatku dvadsiatych rokov sa k moci postupne dostala nacionalistická strana Kuo-min-tang, ktorej sa podarilo opätovné zjednotenie krajiny. V roku 1933 Armáda Japonského cisárstva začala s okupáciou hospodársky najvyspelejšej časti vtedajšej Číny - [[Mandžusko|Mandžuska]]. Po úplnom obsadení tejto severnej provincie nasledovali ďalšie útoky a Japonsko pomaly obsadilo takmer celé územie Číny. Počas druhej svetovej vojny sa situácia skomplikovala aj vo vnútornej politike krajiny - Komunistická strana Číny odolala útokom Kuo-min-tangu a Čína sa dostala do občianskej vojny. Aj vďaka ohromnej podpore chudobného obyvateľstva, ktoré už dávno túžilo po pozemkovej reforme bola strana Kuo-min-tangu v občianskej vojne s Komunistickou stranou porazená. Prvého októbra [[1949]] založená Čínska ľudová republika, odvtedy v Číne vládne [[Komunistická strana Číny]].
 
== aaaaaaaaaaa szabóóóó ==
Čína je so svojimi 9 596 960 km² taká veľká ako [[Spojené štáty|USA]] alebo celá [[Európa]] až po [[Ural]]. Z toho vyplýva, že sa jej povrch, klimatické podmienky a s tým aj predpoklady pre ľudský život v regiónoch veľmi odlišujú. Územie Číny je vymedzené prírodnými hranicami: na východe a juhovýchode sú to moria ([[Žlté more]], [[Východočínske more]] a [[Juhočínske more]]), na juhu, juhozápade a západe a severozápade delia Čínu od jej susedov vysoké horské masívy a na severe stepi a púšte.
 
==Dejiny==
=== Dejiny po druhej svetovej vojne ===
 
Po skončení [[Druhá čínska občianska vojna|2. občianskej vojny v Číne]] ([[1946]] - [[1949]]) a víťazstve [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]] pod vedením [[Mao Ce-Tung]]a bola [[1. október|1. októbra]] [[1949]] (štátny sviatok) založená ČĽR, zaradila sa do socialistického tábora, spojenectvo so [[ZSSR]]. Upevnenie hospodárstva, konfiškácia pôdy, [[1949]] - [[1952]] tzv. obdobie obnovy rozšírenia vplyvu do pohraničných oblastí ([[Sin-ťiang]] 1949, [[Tibet]] [[1950]] - [[1951]]), pomoc čínskych “dobrovoľníkov” v [[Kórejská vojna|Kórejskej vojne]] na strane [[Severná Kórea|Severnej Kórey]]. Po roku [[1956]] (XX. zjazd KSSZ) nastalo ochladzovanie vzťahov medzi ČĽR a ZSSR a v rokoch [[1958]] - [[1959]] politika “[[Veľký skok vpred|Veľkého skoku]]”, prvé rozpory v štátnom a straníckom vedení, v rokoch [[1959]] - [[1961]] hladomor ako dôsledok nepremyslenej hospodárskej politiky. Roky [[1961]] - [[1965]] poznačila politika úprav, pragmatickejšia hospodárska stratégia, prerušenie kontaktov so ZSSR, otvorené nepriateľstvo, ktoré vyvrcholilo pohraničnými konfliktami na rieke [[Ussuri]] v roku [[1969]]. Mao Ce-tung začal posilňovať svoje pozície, jeho úsilie vyvrcholilo rozpútaním [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|Veľkej proletárskej kultúrnej revolúcie]], ktorá bola neúspešným pokusom jeho skupiny uchopiť moc pomocou červených gárd, hospodársky a politický rozvrat, stabilizácia až roku [[1976]]. Od roku [[1971]] sa ČĽR stala členským štátom [[Organizácia spojených národov|OSN]] a vo februrári 1972 navštívil ČĽR prezident USA Nixon, roku [[1979]] nadviazanie vzájomných diplomatických vzťahov. V roku 1976 smrť [[Čou En-laj]]a, [[Tchienanmenské udalosti]] a smrť Mao Ce-Tunga, zaknutie tzv. bandy štyroch vedenej vdovou po Maovi, pragmatický politický kurz. V roku [[1978]] vyhlásenie politiky štyroch modernizácií, ktorú inicioval [[Teng Siao-pching]]. V 80. rokoch dynamický hospodársky rozvoj, zvyšovanie životnej úrovne, normalizácia vzťahov so ZSSR, liberálnejšia spoločenská atmosféra, zachovanie monopolu KS Číny. Konflikty medzi konzervatívnym a reformným krídlom ([[Chu Jao-pang]], [[Čao C’-jang]]) , problémy ekonomickej reformy, od jari 1989 prehlbovanie demokratizačného hnutia (udalosti na hlavnom pekinskom námestí [[Tchien-an-men]], čiže na Námestí Nebeského pokoja - zásah armády proti pokojne demonštruujúcim študentom [[4. jún]]a 1989, pri ktorom prišlo o život niekoľko stoviek civilistov). V dôsledku toho došlo k diplomatickej izolácii Číny, čo vôbec nezabrzdilo búrlivé pokračovanie ekonomickej reformy v 90. rokoch 20. storočia i v ďalšom desaťročí po nástupe nového storočia a zároveň tisícročia. Čínske vedenie naďalej odmietalo zásadné politické zmeny, stupňovala sa kritika zo strany USA kvôli nedodržiavaniu ľudských práv (okrem iného aj kvôli potláčaniu pomerne novej náboženskej sekty [[Fa-lun-kung]], ktorá si v Číne získala údajne až okolo 60 miliónov stúpencov, teda zhruba toľko, koľko má v súčasnosti členov Komunistická strana Číny). Dňa [[1. júl]]a 2006 bola otvorená najvyššie položená železničná trať na svete, a to medzi čínskym mestom [[Si-ning]] a hlavným mestom Tibetskej autonómnej oblasti [[Lhasa|Lhasou]]. Táto moderná, rýchla a pohodlná železnica má urýchliť expandovanie Číňanov do riedko osídlenej oblasti Tibetu, kde už teraz počtom prevyšujú pôvodných obyvateľov - Tibeťanov. Na jar 2008 sa začali v Tibete, najmä v jeho hlavnom meste Lhasa nepokoje pôvodných obyvateľov, predovšetkým mníchov tibetského budhizmu - lámaistov, namierené proti čínskej okupácii Tibetu. Boli potlačené ozbrojenými silami. V tom čase v Číne vrcholili prípravy na [[Letné olympijské hry 2008|XXIX. letné olympijské hry]] konajúce sa v [[Peking]]u s magickým “osmičkovým” začiatkom 8. augusta 2008.
 
== Fyzická geografia ==
Územie Číny sa rozprestiera vo východnej a strednej časti eurázijského kontinentu, na západnom pobreží [[Tichý oceán|Tichého oceánu]].
Od severu na juh meria Čína 3 924 km, od východu na západ 5 171 km. Najsevernejším bodom je mesto [[Mo-che]] ležiace na rieke [[Amur]] pri hranici s Ruskom na 53°33` s.z.š., najjužnejší bod pevniny sa nachádza na juhu [[Lejčouský polostrov|Lejčouského (Leizhou) polostrova]] na 20°13` s.z.š., absolútne najjužnejší bod je na juhu ostrova [[Chaj-nan]] (Hainan) na 18°10` s.z.š. Najvýchodnejší bod je na sútoku riek Amur a [[Wu-su-li-ťiang]] ([[Ussuri]]) na 134°42` v.z.d., najzápadnejší v pohorí [[Pamír]] na 73°32` v.z.d. Na východe je Čína obmývaná [[Žlté more|Žltým]], [[Východočínske more|Východočínskym]] a [[Juhočínske more|Juhočínskym morom]], do pevniny sa zarezáva [[Pochajský záliv|Pochajský (Bohai) záliv]]. Pobrežná čiara meria od ústia rieky [[Ja-lu-ťiang]] (Yalu Jiang) pri hranici s [[KĽDR]] po hranicu s [[Vietnam]]om okolo 14 000 km. Územie Číny zahŕňa približne 5 400 ostrovov, z ktorých je po [[Taiwan]]e (35 775 km²) najväčší ostrov [[Chaj-nan]] (cez 34 000 km²).
=== Povrch ===
{{Hlavný článok|Povrch Číny}}
 
Charakteristickým znakom reliéfu Číny je stupňovité znižovanie smerom od Himalájí na západe pozdĺž veľtokov [[Chuang-che]] a [[Jang-c’-ťiang]] k Tichému oceánu na východe. Približne jednu tretinu povrchu tvoria pohoria, pričom väčšina z nich je orientovaná vo východo-západnom smere. Na juhozápade sa nachádza [[Tibetská náhorná plošina]], ktorú z južnej a juhozápadnej strany obklopujú [[Transhimaláje]] a [[Himaláje]], kde sa v nadmorskej výške 8848 m vypína najvyšší bod krajiny i sveta [[Mount Everest]]. Oblasť severovýchodnej Číny vypĺňajú nížiny a pohoria [[Malý Chingan]] a [[Veľký Chingan]]. Na východe, v okolí dolného toku rieky [[Chuang-che]], sa rozprestiera [[Veľká čínska nížina]]. Južná Čína je pokrytá horstvami [[Juhočínske vrchy|Juhočínskych vrchov]] a [[Jünnanská vysočina|Jünnanskou vysočinou]].
 
=== Vodstvo ===
{{Hlavný článok|Vodstvo Číny}}
 
Čínska riečna sieť je dlhá cca. 220 000 km. K bezodtokovým oblastiam patrí necelá tretina územia Číny. Väčšina riek tečie od západu na východ a vlieva sa do Tichého oceánu, malá časť územia tvorí úmorie Indického a Severného ľadového oceána. Najdlhšie a najvýznamnejšie rieky v Číne sú [[Jang-c’-ťiang]], [[Chuang-che]], [[Perlová rieka]] a [[Amur]]. Z hospodárskeho hľadiska je významný [[Veľký kanál]] (1 794 km) spájajúci mestá [[Peking]] a [[Chang-čou]].
 
=== Podnebie ===
{{Hlavný článok|Podnebie Číny}}
 
Rozsiahlosť čínskeho územia má za následok výrazné klimatické rozdiely medzi vnútroázijskou a „vlastnou“ Čínou a medzi južnou a severnou Čínou. Klíma západnej Číny má jasne vnútrozemský ráz. Zimy bývajú studené, letá horúce. V [[Turfanská preliačina|Turfanskej preliačine]] boli namerané teploty 47,6&nbsp;°C. Najnižšia teplota bola zaznamenaná v okrese [[Chaj-la-er]]: – 51,5&nbsp;°C. Severná Čína je charakteristická miernym podnebím, malými, relatívne nerovnomernými zrážkami a chladnými zimami. Podnebie južnej Číny, ktorá leží v subtropickom a tropickom pásme, je do značnej miery ovplyvnené letným monzúnom, ktorý prináša zrážky a spôsobuje záplavy, ktoré sa striedajú s obdobiami sucha v zimných mesiacoch.
 
=== Rastlinstvo a živočíšstvo ===
{{Hlavný článok|Fauna a flóra Číny}}
 
Čína má bohatú [[fauna|faunu]] a [[flóra|flóru]]. Klimatické podmienky oblasti sa dlhodobo menili len nepatrne, v Číne sa dá nájsť nezanedbateľné množstvo [[relikt]]ov a [[endemit]]ov, či už spomedzi rastlinstva alebo zveriny. Rastie tu vyše 7 000 druhov drevín (vrátane 2 800 druhov stromov). Druhovo bohatá je severovýchodná Čína so stepnou vegetáciou na rovinách a vegetáciou zmiešaných lesov a [[tajga|tajgy]] na horách. Pôvodné rastlinstvo južnej Číny zahŕňa [[dub]]y, vždy zelené [[gaštan]]y, [[palma|palmy]], spomedzi ihličnanov [[cyprus]]y a [[tuja|tuje]]. V najjužnejších častiach Číny sa zachovali rozlohou neveľké oblasti tropických pralesov. Na území Číny žije zhruba 2 000 druhov stavovcov, čo je 10 % z celosvetového výskytu. Vďaka bohatému zastúpeniu vtáctva je Čína nazývaná „vtáčím rajom“. Význačné postavenie v čínskej faune zaujíma [[panda veľká]], ktorá je symbolom ochrany ohrozených druhov. Fauna je ohrozovaná odlesňovaním, zmenou prirodzených životných podmienok a životného prostredia i tradičnou čínskou kultúrou, v ktorej sú niektoré živočíchy považované za [[afrodiziakum]].
 
== Administratívne členenie ==
''Pozri [[Administratívne členenie Číny]]''
 
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Čína|commons=Category:China}}
 
== Externé odkazy ==
[http://www.foreign.gov.sk/files/add.php3?text=Inform%C3%A1cie%20o%20%C5%A1t%C3%A1toch%20sveta&file=terit=cina.htm Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky o ČĽR]
 
 
{{Čína}}
{{Východná Ázia}}
{{Stredná Ázia}}
{{Ázia}}
{{WTO}}
{{APEC}}
 
[[Kategória:Čína (historická krajina)]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Stredná Ázia]]
[[Kategória:Východná Ázia]]
[[Kategória:Štáty v Ázii]]
[[Kategória:Čína| ]]
 
{{Link FA|eu}}
{{Link FA|sco}}
{{Link FA|vi}}
{{Link GA|de}}
{{Link GA|id}}
{{Link FA|ar}}
 
[[ab:Ачынҭатәи Ажәлартә Республика]]
[[ace:Rèpublik Rakyat Cina]]
[[af:Volksrepubliek van Sjina]]
[[als:Volksrepublik China]]
[[am:የቻይና ሕዝባዊ ሪፐብሊክ]]
[[an:Republica Popular de China]]
[[ang:Cīnan Folclicu Cyneƿīse]]
[[ar:جمهورية الصين الشعبية]]
[[arz:الصين]]
[[ast:China]]
[[ay:Markani Republika China]]
[[az:Çin Xalq Respublikası]]
[[ba:Ҡытай]]
[[bar:Kina]]
[[bat-smg:Kėnėjės Liaudies Respoblėka]]
[[bcl:Tsina]]
[[be:Кітай]]
[[be-x-old:Кітай]]
[[bg:Китайска народна република]]
[[bh:चीन (जनवादी प्रजातंत्र)]]
[[bm:China]]
[[bn:গণচীন]]
[[bo:ཀྲུང་ཧྭ་མི་དམངས་སྤྱི་མཐུན་རྒྱལ་ཁབ།]]
[[bpy:গণচীন]]
[[br:Republik Pobl Sina]]
[[bs:Narodna Republika Kina]]
[[ca:República Popular de la Xina]]
[[cbk-zam:China]]
[[ceb:Republikang Popular sa Tsina]]
[[chr:ᏓᎶᏂᎨᏍᏛ]]
[[ckb:کۆماری گەلی چین]]
[[crh:Çin Halq Cumhuriyeti]]
[[cs:Čínská lidová republika]]
[[csb:Chińskô Lëdowô Repùblika]]
[[cu:Срѣдинꙗнє]]
[[cv:Китай Халăх Республики]]
[[cy:Gweriniaeth Pobl Tsieina]]
[[da:Kina]]
[[de:Volksrepublik China]]
[[dsb:Chinska ludowa republika]]
[[dv:ސީނުކަރަ]]
[[ee:China]]
[[el:Λαϊκή Δημοκρατία της Κίνας]]
[[eml:Cina]]
[[en:People's Republic of China]]
[[eo:Ĉina Popola Respubliko]]
[[es:República Popular China]]
[[et:Hiina]]
[[eu:Txinako Herri Errepublika]]
[[ext:China]]
[[fa:جمهوری خلق چین]]
[[fi:Kiina]]
[[fiu-vro:Hiina Rahvavabariik]]
[[fo:Kina]]
[[fr:République populaire de Chine]]
[[frp:Rèpublica populèra de Ch·ina]]
[[frr:China]]
[[fy:Sina]]
[[ga:Daon-Phoblacht na Síne]]
[[gan:中華人民共和國]]
[[gd:Sluagh-Phoblachd na Sìne]]
[[gl:República Popular da China]]
[[gn:China Tekoha Tetã]]
[[gu:ચીન]]
[[gv:Deynphobblaght ny Sheen]]
[[ha:Sin]]
[[hak:Chûng-fà Ngìn-mìn Khiung-fò-koet]]
[[haw:Kina]]
[[he:הרפובליקה העממית של סין]]
[[hi:चीनी जनवादी गणराज्य]]
[[hif:People's Republic of China]]
[[hr:Kina]]
[[hsb:China]]
[[hu:Kína]]
[[hy:Չինաստանի Ժողովրդական Հանրապետություն]]
[[ia:China]]
[[id:Republik Rakyat Cina]]
[[ie:China]]
[[ilo:China]]
[[io:Chinia]]
[[is:Alþýðulýðveldið Kína]]
[[it:Cina]]
[[ja:中華人民共和国]]
[[jbo:jugygu'e]]
[[jv:Républik Rakyat Cina]]
[[ka:ჩინეთი]]
[[kab:Ccinwa]]
[[kbd:Хъутей Джылэ Республикэ]]
[[kg:Sina]]
[[kk:Қытай]]
[[kn:ಚೀನಿ ಜನರ ಗಣರಾಜ್ಯ]]
[[ko:중화인민공화국]]
[[koi:Китай]]
[[krc:Къытай Халкъ Республика]]
[[ku:Çîn]]
[[kv:Китай]]
[[kw:Repoblek Werin China]]
[[ky:Кытай]]
[[la:Res Publica Popularis Sinarum]]
[[lad:Repuvlika Popular de Kina]]
[[lb:Volleksrepublik China]]
[[li:Volksrepubliek China]]
[[lmo:Cina]]
[[ln:Sína]]
[[lt:Kinijos Liaudies Respublika]]
[[lv:Ķīna]]
[[mdf:Китай]]
[[mg:Repoblika Entim-bahoakan'i Sina]]
[[mhr:Китай]]
[[mk:Народна Република Кина]]
[[ml:ചൈന]]
[[mn:Бүгд Найрамдах Хятад Ард Улс]]
[[mr:चीन]]
[[ms:Republik Rakyat China]]
[[mt:Repubblika Popolari taċ-Ċina]]
[[mwl:República Popular de la China]]
[[my:တရုတ်ပြည်သူ့သမ္မတနိုင်ငံ]]
[[mzn:چین]]
[[na:Tsiene]]
[[nah:China]]
[[nap:Cina]]
[[nds:Volksrepubliek China]]
[[nds-nl:Volksrippebliek China]]
[[ne:जनबादी गणतन्त्र चीन]]
[[nl:Volksrepubliek China]]
[[nn:Folkerepublikken Kina]]
[[no:Folkerepublikken Kina]]
[[nov:Populen Republike de China]]
[[nrm:Républyique du Peupl'ye d'la Chinne]]
[[oc:Republica Populara de China]]