Vznik vesmíru: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.24.185 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tomasladnak |
|||
Riadok 4:
Vznik vesmíru začal podľa [[astronóm]]ov [[Veľký tresk|Veľkým treskom]], tiež niekdy nazývaným aj [[Veľký tresk|Big Bang]]. Vo Veľkom tresku vzniklo všetko - [[priestor]], [[energia]], [[hmota]] a od tej chvíle začal plynúť i [[čas]]. Dovtedy neexistovalo nič, všetko sa podľa astronómov začalo Veľkým treskom.
== Priebeh Veľkého tresku ==
=== Inflačná éra ===
Vesmír, ktorý bol doteraz asi taký veľký ako milióntina protónu, teda jeho priemer bol okolo 10<sup>-26</sup> metra, mal teplotu 10<sup>24</sup> °C, čiže 1000 [[bilión]]ov biliónov stupňov Celzia a narástol do dĺžky asi ako futbalové ihrisko. Stalo sa tak v 100 [[milardtina|miliardtine]] [[yoktosekunda|yoktosekundy]], čiže v 10<sup>-35</sup> sekundy.
=== Kvarková éra (Elektroslabá éra) ===
V tejto ére sa začínajú objavovať prvé [[kvark]]y a [[antikvark]]y vo vesmíre. Priemer vesmíru v tejto ére je desať [[meter|metrov]] až [[milión]] [[kilometer|kilometrov]], táto éra trvá od sto [[milióntina|milióntin]] [[yoktosekunda|yoktosekundy]] (10<sup>-32</sup> sekundy) do jednej [[nanosekunda|nanosekundy]] (10<sup>-9</sup> sekundy). Teplota na konci tejto éry je 1 milión biliónov °C, teda 10<sup>18</sup> <sup>o</sup>C.
V tejto ére sa formuje veľa tzv. [[bozón]]ov. Počas tejto éry vznikajú [[bozón X a Y|bozóny X, Y]], [[Higgsov bozón|Higgsove bozóny]], [[fotón|fotóny]], [[gluón]]y, [[bozón W a Z|bozóny W a Z]] a ďalšie neskutočne malé [[elementárna častica|elementárne častice]].
=== Éra rozdeľovania sily ===
V tejto ére trvajúcej od jednej [[nanosekunda|nanosekundy]] (1<sup>-9</sup> s) po jednu [[mikrosekunda|mikrosekundu]] (1<sup>-6</sup> s) sa začala elektroslabá sila (vyššie vymenované častice hmoty) deliť na elektromagnetickú silu a slabú interakciu. Vesmír o priemere [[miliarda|miliardy]] kilometrov mal teplotu 1000 [[bilión]]ov °C. V tomto momente začali platiť sily prírody a fyzikálne zákony v takej podobe, v akej pretrvali dodnes.
=== Hadrónová éra ===
V období trvanie tejto éry, čiže v rozmedzí jednej [[mikrosekunda|mikrosekundy]] (1<sup>-6</sup> s) a jednej [[milisekunda|milisekundy]] (1<sup>-3</sup> s) vznikali [[hadrón]]y, ktoré boli vytvorené spájaním sa [[kvark]]ov a [[antikvark]]ov. Vznikli tak [[baryón]]y, antibaryóny a [[mezón]]y. Mimo iného medzi baryóny patria aj [[protón]]y a [[neutrón]]y, ktoré sú základnými stavebnými časticami atómov.
=== Leptónová éra ===
Počas tejto éry boli veľmi početné [[leptón]]y ([[elektrón]]y, [[neutríno|neutrína]] a ich [[antičastica|antičastice]]). Trvala od jednej [[milisekunda|milisekundy]] (1<sup>-3</sup> s) po jednu [[sekunda|sekundu]], vesmír sa rozpäl na veľkosť priemeru [[bilión]] km a mal teplotu [[bilión]] °C.
=== Nukleosyntetická éra ===
[[Súbor:Abell 1835 Hubble.jpg|thumb|right|Galaxie vo vesmíre]]
[[Neutrón]]y sa počas chladnutia vesmíru začínajú meniť na [[protón]]y, ktorých je napokon vo vesmíre v [[pomer]]e 1 : 7, pričom nadvládu získavajú [[protón]]y. Tak sa začínajú vytvárať prvé jadrá [[atóm]]ov, v ktorých sú dva [[protón]]y a dva [[neutrón]]y. Tak vznikajú prvé [[atómové jadro|jadrá]] [[hélium|hélia]].
Doba trvala od 1 po 200 [[sekunda|sekundu]] a vesmír má najväčší [[priemer]] okolo 1000 [[svetelný rok|svetelných rokov]] (1000 ly). I keď vesmír pomaly chladne, stále má vysokú teplotu 100 [[milión]]ov °C.
=== Nepriehľadná éra ===
[[Súbor:COBE CMB2.PNG|thumb|right|Tieto snímky z družice COBE (dole) definitívne potvrdili teóriu Veľkého tresku]]
[[Súbor:Cobe vision2.jpg|thumb|right|Družica COBE]]
Počas trvania nepriehľadnej éry, veľmi dlhého obdobia trvajúceho od 200-tej [[sekunda|sekundy]] po 300 000 [[rok]]ov veľký [[oceán]] [[častica|častíc]] z [[elektrón]]ov, [[protón]]ov a [[atómové jadro|jadier]] [[hélium|hélia]] spôsobil, že vesmír bol veľmi zahmlený. Na konci tohto obdobia nadobudol úctyhodnú veľkosť 100 mil. ly ([[svetelný rok|svetelných rokov]]). Na konci tejto éry začína byť vesmír priehľadnejší z dôvodu vytvárania prvých [[atóm]]ov [[hélium|hélia]], [[lítium|lítia]], miestami i [[deutérium|deutéria]]. Mohlo sa tak stať preto, lebo teplota konečne klesla na 2700 °C a tým sa znížilo pôsobenie [[fotón]]ov, ktoré všetky pokusy o vznik [[atóm]]ov doteraz rozbíjali.
=== Éra hmoty ===
Na začiatku éry sa [[fotón]]y uvoľnili z [[atómové jadro|jadier]] a rozleteli sa svojvoľne po celom vesmíre. Väčšina [[elektrón]]ov bola viazaná v [[atóm]]och a tie boli zahriate až do vzniku prvých [[hviezda|hviezd]]. Vesmír má na začiatku priemer 300 ly a táto éra trvá dodnes. V tejto ére vznikajú prvé [[superkopa|superkopy]], [[kopa galaxií|kopy]], [[galaxia|galaxie]], [[hviezda|hviezdy]], [[planéta|planéty]] a ďalšie vesmírne telesá, ktoré sú nám známe i dnes.
== Odkiaľ pochádza teória o vzniku vesmíru? ==
| |||