Alfons Mucha: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 19:
Narodil sa v rodine súdneho zriadenca Ondreja Muchu a jeho manželky Amálie rodenej Ratkowské. Mal dve vlastné sestry, Annu a Anjelovi. Študoval na Slovanskom gymnáziu v Brne, kde si privyrábal ako chrámový spevák v petrovskom chlapčenskom zbore. Po neúspechu pri prijímacích skúškach na pražskú Akadémiu krátko pracoval ako pisár u ivančického súdu. V tejto dobe pripravoval ochotnícke divadelné predstavenia, maľoval dekorácie a plagáty, navrhoval pozvánky. Z roku 1875 pochádza Muchova prvá známa presne datovaná kresba, jedná sa o pastel predstavujúci Johanku z Arku na hranici.
Roku 1879 odchádza do Viedne pracovať ako maliar divadelných dekorácií do firmy Kautský - Brioschi - Burghardt. Potom odišiel do Mikulova, kde maľoval portréty miestnych obyvateľov. Roku 1883 bol pozvaný grófom Khuen Belassim k vytvoreniu dekoráciou interiérov zámku Emmahof, Emin neďaleko Hrušovany nad Jevišovkou. V roku 1885 odišiel na akadémiu do Mníchova ao dva roky neskôr do Paríža na akadémiu Julian. Roku 1892 bol poverený ilustrovať Scenes et Episodes de l'histoire d'Allemagne od Charlesa Seignobose. K osudovému zlomu v jeho kariére došlo roku 1894, keď získal objednávku na plagát pre Sarah Bernhardt.
Najslávnejšie Muchová obdobie je okolo prelomu 19. a 20. storočia. V roku 1906 sa oženil s Máriou Chytilová. V USA bol privítaný ako najväčší dekoratívny umelec sveta, napriek tomu sa túžil vrátiť do Česka. Stal sa autorom prvých poštových známok a bankoviek samostatnej Československej republiky. Mucha však nebol iba grafikom a tvorcom svetoznámych plagátov art nouveau. Všestranným nadaním zasahoval do všetkých umeleckých odborov, sochárstvom počnúc a divadlom končiac.
Mucha sa stal známym ako umelec úžitkového umenia, okrem plagátov tvoril návrhy Vinetou na fľaše, čokolády, sušienky, cigarety, maľoval návrhy jedálnych menu, kalendárov doplňoval knihy svojimi ilustráciami, napr Otčenáš (Le Pater, 1899), navrhoval české známky (okrem iného vytvoril grafickú predlohu k prvej československej poštovej známke) i bankovky. Jeho tvorba zahŕňa návrhy interiérov, riad, šperkov, ale aj návrh okná katedrály sv. Víta (1931) v Prahe.
Alfons Mucha bol veľkým vlastencom a celý život sníval o realizácii cyklu veľkoformátových obrazov Slovanská epopej, ktorým chcel zhrnúť dejiny Slovanského národa. Cyklus veľkých plátien maľoval na zámku Zbiroh od roku 1910. Epopej bola dokončená v roku 1928 a Muchov americký mecenáš Charles Crane ju venoval Prahe. Dnes tento cyklus môžeme nájsť na zámku v Moravskom Krumlove.
Alfons Mucha bol tiež dobrým fotografom, ktorý svoje snímky využíval ako predlohu pri svojej maliarskej tvorbe, jeho snímky sa tak kompozične veľmi podobajú jeho slávnym obrazom. Muchova dokumentácie z ciest z Ruska, z obdobia pred Októbrovou revolúciou, tvorila dôležité podklady práve pre cyklus Slovanská epopeja. Keď dostal od komisára parížskej Svetovej výstavy v roku 1900 za úlohu vyzdobiť pavilón Bosny a Hercegoviny, vypravil sa s fotoaparátom na Balkán a až potom začal maľovať obri dekoratívny panel (pano), ktorý bol dominantou viedenskej expozície. Je považovaný za zakladateľa českej školy klasického fotografického aktu. Jeho fotografie sú tiež súčasťou zbierky Fotografis, ktorá bola predstavená na začiatku roka 2009 v Prahe.
Alfons Mucha zomrel v Prahe 14. júla 1939 po výsluchu gestapom na zápal pľúc. Pochovaný je na cintoríne na Vyšehrade.
Alfons Maria Mucha (* 24. júl 1860, Ivančice - † 14. júl 1939, Praha) je jednou z najvýznamnejších osobností európskej kultúry konca 19. a začiatku 20. storočia - obdobia secesie, v rakúsku známe ako "Jugendstil". Predstavuje posledný pokus o štýlovú jednotu všetkých umeleckých odvetví. Secesia poprela a prekonala historizmus a eklekticizmus umeleckých slohov 19. storočia a položila základy pre rozvoj moderného umenia 20. storočia. Hlavná myšlienka secesie je o novom spojení umenia so životom. Poznamenala celý ďalší vývoj modernej kultúry od architektúry po všetky oblasti úžitkového umenia.
Študoval vo Viedni, Mníchove a v Paríži, kde sa usadil, pracoval a nadväzoval početné kontakty s osobnosťami kultúrneho a spoločenského života. Bol nielen osobitým maliarom, kresličom, grafikom, dekoratérom a portrétista, ale aj veľkým cestovateľom. Jazdil do Rakúska, Talianska, Francúzska, Ruska, Juhoslávie a Ameriky. Navrhol poštové známky (Hradčany) a bankovky, nevyhýbal sa žiadnej oblasti dekoratívneho umenia. Navrhoval šperky, sklo, nábytok, interiéry, ilustroval knižky a časopisy. Je autorom výzdoby Primátorského sály v Obecnom dome. Jeho maliarku tvorbu možno obdivovať v múzeu "Alfons Mucha" v Panskej ulici v Prahe.
Je autorom monumentálnej "Slovanskej epopeje", ktorá má 20 plátien a každé toto plátno má rozmery okolo 6 x 8 m. Slovanská epopeja je trvalo vystavená na zámku Moravský Krumlov. Alfons Mucha maľoval Slovanskú epopej 18 rokov života. Dňa 1. septembra 1928 bola oficiálne odovzdaná mestu Prahe, ktorej venoval aj okno pre katedrálu sv. Víta v roku 1931.
Narodil sa v rodine súdneho zriadenca Ondreja Muchu a jeho manželky Amálie rodenej Ratkowské. Mal dve vlastné sestry, Annu a Anjelovi. Študoval na Slovanskom gymnáziu v Brne, kde si privyrábal ako chrámový spevák v petrovskom chlapčenskom zbore. Po neúspechu pri prijímacích skúškach na pražskú Akadémiu krátko pracoval ako pisár u ivančického súdu. V tejto dobe pripravoval ochotnícke divadelné predstavenia, maľoval dekorácie a plagáty, navrhoval pozvánky. Z roku 1875 pochádza Muchova prvá známa presne datovaná kresba, jedná sa o pastel predstavujúci Johanku z Arku na hranici.
Roku 1879 odchádza do Viedne pracovať ako maliar divadelných dekorácií do firmy Kautský - Brioschi - Burghardt. Potom odišiel do Mikulova, kde maľoval portréty miestnych obyvateľov. Roku 1883 bol pozvaný grófom Khuen Belassim k vytvoreniu dekoráciou interiérov zámku Emmahof, Emin neďaleko Hrušovany nad Jevišovkou. V roku 1885 odišiel na akadémiu do Mníchova ao dva roky neskôr do Paríža na akadémiu Julian. Roku 1892 bol poverený ilustrovať Scenes et Episodes de l'histoire d'Allemagne od Charlesa Seignobose. K osudovému zlomu v jeho kariére došlo roku 1894, keď získal objednávku na plagát pre Sarah Bernhardt.Prehĺbil plošné dekoratívne vyznenie kompozície(na plochu múru patrí zasa len plocha plagátu), pozadie figúry pokyl ornamentom.
Najslávnejšie Muchová obdobie je okolo prelomu 19. a 20. storočia. V roku 1906 sa oženil s Máriou Chytilová. V USA bol privítaný ako najväčší dekoratívny umelec sveta, napriek tomu sa túžil vrátiť do Česka. Stal sa autorom prvých poštových známok a bankoviek samostatnej Československej republiky. Mucha však nebol iba grafikom a tvorcom svetoznámych plagátov art nouveau. Všestranným nadaním zasahoval do všetkých umeleckých odborov, sochárstvom počnúc a divadlom končiac.
| |||