Domica: Rozdiel medzi revíziami

Jaskyňa vznikla v strednotriasových, bielych, ([[wetterstein]]ských) [[vápenec|vápencoch]] [[silický príkrov|silického príkrovu]]. Je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného toku [[Styx (Domica)|Styxu]] a [[Domický potok|Domického potoka]], o čom svedčia oválne tvary chodieb a množstvo riečnych štrkov mimojaskynného pôvodu. Domica sa nachádza v troch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 8 - 12  m. V každej z nich sa vystriedali obdobia erózne a akumulačné, čo dosvedčujú klasicky vyvinuté povalové korytá. Terajšie suché korytá predstavujú najstaršiu vývojovú úroveň, zatiaľ čo priestory, kadiaľ preteká Styx a Domický potok, vytvárajú strednú vývojovú úroveň. Poď ňou sa nachádza najmladšia vývojová úroveň, zanesená štrkom a hlinou. Vrchné časti Domice sa začali vytvárať pravdepodobne po vyzdvihnutí poltárskej formácie nad hladinu mora vo vrchnom panóne, keď sa sformovala aj terajšia hydrografická sieť.

Umelo prekopaný vchod leží vo výške 339  m n. m., vedľa ponoru Domického potoka pod rovnomenným vrchom, podľa ktorého je jaskyňa pomenovaná aj jaskyňa. Suché priestory zahrňujú ''Vstupnú chodbu'', ''Prales'', ''Koncertnú sieň'', ''Palmový háj'', ''Dóm indických pagod'', ''Suchú chodbu'' a ''Sieň terás''. Všetky sú vyzdobené množstvom odumretých kvapľových útvarov. Ružové sfarbenie niektorých kvapľov pochádza od červenej pôdy (terra rosa). Nižšie časti zahrňujú ''Objavnú chodbu'', ktorou preteká Domický potok a priestory s podzemným tokom Styx - ''Panenskú chodbu'', ''Majkov dóm'', ''Prvú a Druhú plavbu''. Prvú plavbu tvorí ''Gotický dóm'', ktorého dno vypĺňa 100 m dlhé jazero. Na konci ''Gotického dómu'' je ''Klenotnica'' s kvapľovými útvarmi ''Smútočnej vŕby'' a ''Stĺpom víťazstva''. Priestory ''Druhej plavby'' pozostávajú zo siení a dómov, ktorých dno je zaplavené Styxom v dĺžke 480 m. Z kvapľových útvarov sú zaujímavé závesy ''Chobotnice'' a tanierovité stalagmity ''Skalnej ruže v Kvetnici''. Jaskyňa vyniká bohatstvom tvarov, z ktorých sú pre Domicu najtypickejšie kvapľové štíty a bubny, cibuľkovité stalaktity, kaskádové jazierka (''Rímske kúpele'', ''Plitvické jazerá'') a guanové hrnce.

[[Image:Domica - areal.jpg|right|thumb|250px|Vstupný areál.]]

Od začiatku päťdesiatych rokov až do roku [[1984]] trpela Domica prakticky každý rok záplavami, ktoré začali ohrozovať jaskyňu po tom, čoako boli rozorané medze na okolitých družstevných poliach. Po výdatných búrkach stekala prebytočná voda z nesprávne oraných polí priamo pred jaskyňu. Veľké záplavy postihli Domicu v roku [[1954]], [[1955,]] a [[1964]]. Napríklad v roku [[1960]] sa po záplave premenili [[závrt]]y na [[Silická planina|Silickej planine]] na jazerá. No najväčšiaNajväčšia katastrofa postihla Domicu v apríli [[1977]]. Vtedy tu zúrila silná búrka spojená s veľmi výdatnými zrážkami. Priestor pred jaskyňou sa pomaly premieňal na jazero a búrka stále neprestávala. Nakoniec tlakTlak stúpajúcej vody prelomil ťažkú železnú bránu na vchode a obrovský prúd vody sa vovalilvnikol do priestorov jaskyne. ''Vstupnú chodbu'', ''Černošskú chyžu'', ''Archeologickú chodbu'', ''Sieň 11 plameňov'', ''Majkov dóm'', ''Rímske kúpele'', ''Prvú plavbu'' a v ľavom krídle ''Prales až'' po ''Japonskú čajovňu'' postihla záplava a ničivý živel všade zanechal stopy. Hneď za vstupnou bránou nápor vody vymlel na betónovom chodníku asi 4 m dlhú jamu. Na ''Rázcestí'' zmizol bez stopy štrk a piesok pripravený na úpravu chodníkov. Aj naNa archeologických lokalitách príval odplavil inštalované artefakty[[artefakt]]y neolitického človeka a lokality boli zanesené značnou vrstvou riedkeho bahna. ZničenéZničili boli ajsa rozvody elektrického osvetlenia. Škody boli také rozsiahle, že sa uvažovalo aj o úplnom uzavretí Domice. Nakoniec sa vtedajšieVtedajšie Ministerstvo kultúry SSR sa rozhodlo vykonať nákladnú obnovu jaskyne a vybudovať vstupný areál, ktorý by zabezpečil bezpečnosť pre Domicu. Nový areál bol oficiálne odovzdaný do užívania [[4. október|4. októbra]] [[1984]] a v súčasnosti neslúži len ako ochrana jaskyne, ale aj ako výstavná časť pre archeologické artefakty. Vybudovaním nového vstupného areálu sa odstránil iba problém ničivých záplav. Ďalšie nebezpečenstvá ohrozujú Domicu i naďalej. Najväčším problémom v jaskyni je inštalácia nevhodných svietidiel, ktoré podporujú rast machov na kvapľoch. Kvaple sú škaredé zelené, môže dôjsť k ich porušeniu. Ďalším problémom sú organické látky z polí, ktoré prenikajú do jaskyne, stekajú po stenách a usadzujú sa na dne jazierok. Menia chemické zloženie vody v jaskyni a tým ohrozujú existenciu kvapľov.