Sovietska intervencia v Afganistane: Rozdiel medzi revíziami

|protivník1= '''[[Sovietska armáda]]:'''<br />[[Súbor:Flag_of_the_Soviet_Union.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]],<br /> [[Súbor:AfghanFlag1980.png|25px]] [[Afganistan|AfgánskaAfganská demokratická republika]]

Krátko na to Kremeľ požiadal Amína, aby Tarákího prepustil a umožnil mu odchod do ZSSR. O deň neskôr bol Tarákí v spánku zavraždený. Sovietske vedenie následne začalo pripravovať plán, ako Amína odstrániť. V krajine už dlhšiu dobu dochádzalo k represiamrepresiám partizánskeho hnutia [[mudžáhid]]ov proti autoritatívnej vláde. Amín, ktorý nepredpokladal zlé úmysly zo strany ZSSR, v zhoršujúcej sa situácii požiadal o [[Motostrelecké vojsko|motostrelecký oddiel]], osobnej stráže v počte asi 500 mužov. Bolo to po tom, čo sa ho opozícia vo vnútri krajiny pokúsila otráviť. Sovieti sledujúci komplikujúcu sa situáciu vyslali okrem zvláštneho oddielu ochranky pre Amína, tvorenej čisto z vojakov sovietskych stredoázijských republík (tzv. „muslimský prápor“) aj [[Specnaz|oddiel]] zvláštneho určenia [[KGB]] Zenit o sile asi 54 mužov. Zatiaľ čo muslimský oddiel, pôvodne nedostal žiadne informácie o tom, čo bude jeho úlohou, jednotka Zenit okamžite začala pripravovať likvidáciu Amína. Po zvážení všetkých aspektov padlo rozhodnutie zaútočiť na Amínov palác Tadž Beg na kraji Kábulu. Jednalo sa o veľmi riskantnú operáciu, pretože palác strážila silná osobná stráž v počte 150 mužov vo vnútri budovy a 1200 ďalších v okolí, spolu s [[prápor]]om tankov [[T-55]], protilietadlovou obranou a podpornými jednotkami<ref>Jiří F. Šiška: ''Prokletá válka / Afgánistán - moskevský Vietnam.'' Votobia, Olomouc, 1999, s. 19</ref>.

[[17. december|17. decembra]] [[1979]] požiadal Amín o vyslanie väčšieho množstva sovietskych jednotiek, ktoré mali pomáhať [[AfgánskaAfganská armáda|AfgánskejAfganskej armáde]] v bojoch proti mudžáhidom. [[25. december|25. decembra]] 1979 začali do krajiny prúdiť sovietske jednotky. Večer toho istého dňa sa zvláštne oddiely pokúsili o odstránenie Amína. Narýchlo pripravený plán útoku na palác počítal s jeho odrezaním od mesta pomocou diverzných akcií a následného útoku. Ten malo uskutočniť 54 mužov oddielu Zenit. Ich chrbát mali kryť príslušníci motostreleckého moslimského práporu, ktorí nemali k palácu pustiť žiadne ďalšie jednotky, do boja vo vnútri ani okolo budovy však nemali zasahovať. V tej istej dobe prebiehala v paláci oslava narodenín jedného z Amínových detí. Viacero ľudí, vrátane Amína však bolo otrávených, pravdepodobne opozíciou v krajine. K Amínovi boli vyslaní sovietski lekári z veľvyslanectva. Krátko po tom, čo sa prebral z bezvedomia sa začal útok na palác.

Sovietske velenie v meste [[Termez]] v [[Uzbecká sovietska socialistická republika|UzbekckejUzbeckej SSR]], následne vyhlásilo, že Amínovu diktatúru zvrhol afgánskyafganský ľud a Amína ľudový tribunál odsúdil na trest smrti. Za nového premiéra bol vymenovaný [[Babrak Karmal]], dovtedy pomerne nevýznamný politik, veľvyslanec v [[Československo|Československu]], priaznivec krídla Chalk, ktoré požiadalo o sovietsku intervenciu.

V 80. rokoch získali afgánskiafganskí mudžahedíni[[mudžahedín]]i podporu [[Spojené štáty|USA]], [[Pakistan]]u, [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[ČĽR]]. Toto prispelo k vysokým stratám [[ZSSR]].