Georgij Konstantinovič Žukov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Odobral: tt:Georgy Zhukov
d obrázok fix
Riadok 34:
 
Od roku [[1940]] velil jednotkám Kyjevského vojenského okruhu. Od [[január]]a do [[júl]]a [[1941]] bol náčelníkom generálneho štábu, od [[august]]a [[1942]] zástupcom vrchného veliteľa [[Červená armáda|Červenej armády]]. Bol jeden z mála tých ktorí sa odvážili [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] oponovať a vyjadrovať svoj nesúhlas priamo do očí. Tak napríklad pri obranných bojoch zachránil život svojmu zástupcovi [[Ivan Konev|Ivanovi Konevovi]], ktorého plánoval Stalin popraviť, kvôli porážkam na fronte.
[[Súbor:Zhukov in October 1941.jpg|náhľad|vpravo|Žukovov pri mapách, október 1941]]
 
Počas [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojny]] sa prejavil ako talentovaný veliteľ. Zohral významnú úlohu pri [[Boje o Leningrad a Pobaltie 1941 – 1944|obrane Leningradu]] v roku [[1941]]. Svojimi nekompromisnými rozkazmi a správnym zhodnotením situácie odvrátil porazeneckú náladu svojich predchodcov a zabránil strate mesta. I keď niektoré pramene uvádzajú, že jeho účasť na bitke nebola príliš dôležitá, pretože jeho predchodcovia krátko pred jeho príchodom nakoniec podnikli potrebné opatrenia.
 
Riadok 40:
 
18. januára 1943 bol ako prvý zo sovietskych generálov v 2. svetovej vojne povýšený do hodnosti [[maršal Sovietskeho zväzu|maršala Sovietskeho zväzu]].
[[Súbor:Marshals.jpg|thumb|Žukov a [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Rokossovskij]] viedli [[24. jún]]a [[1945]] slávnostnú prehliadku víťazstva na [[Červené námestie|Červenom námestí]].]]
 
Po porade s Vasilievskym [[10. apríl]]a [[1943]] vypracoval smernicu o príprave obrany aj protiútoku v Kurskom oblúku<ref>{{Knižná referencia|autor=Robin Cross|názov=''Citadela / Bitva u Kurska'' ISBN 80-7198-070-6|mesto=Olomouc|vydavateľstvo=Votobia|strana= 108 - 111|rok=1996}}</ref>. Tieto rozkazy, ktoré neskôr podpísal Stalin, dobre odhadli nemecké zámery. Na ich základe tak červená armáda v [[Bitka v Kurskom oblúku|Kurskej bitke]] ochromila poslednú nemeckú šancu na zvrat situácie na východnom fronte. Medzi jeho zásluhy patria aj čiastkové úspechy pri prelomení Leningradskej blokády uskutočnené od januára [[1943]] do januára [[1944]], kedy bola cesta k mestu konečne uvoľnená. Jeho podiel na ostatných operáciach vojny bol taktiež nesporný. Riadil boje na pravobrežnej [[Ukrajina|Ukrajine]] a [[Operácia Bagration|Bielorusku]] v rokoch [[1943]]–[[1944]]. Vojská pod jeho velením vykonali [[Visliansko-oderská operácia|Visliansko-oderskú operáciu]] a [[17. január]]a [[1945]] definitívne oslobodili [[Varšava|Varšavu]], onedlho spolu s ostatnými frontami vojaci pod jeho vedením [[bitka o Berlín|dobyli Berlín]] - hlavné mesto Tretej ríše. Na predmestí Karlshorst v mene najvyššieho veliteľa armády prijal, ako najvyšší prítomný predstaviteľ [[ZSSR]], v neskorých nočných hodinách [[8. máj]]a [[1945]], bezpodmienečnú kapituláciu nemeckých ozbrojených síl.
Řádek 49 ⟶ 48:
 
=== Povojnové obdobie ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-14059-0018, Berlin, Oberbefehlshaber der vier Verbündeten.jpg|thumb|Žukov (druhý z prava) s [[Bernard Montgomery|Mongomerym]], [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhowerom]] a [[Jean de Lattre de Tassigny|de Tassignym]] v Berlíne v júni 1945]]
V období medzi rokmi [[1945]] a [[1946]] velil sovietskym okupačným vojskám v [[Nemecko|Nemecku]]. Od marca [[1946]] bol najvyšším veliteľom pozemných vojsk ZSSR a námestník ministra obrany. V tom istom roku upadol do nemilosti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] a bol pozbavený funkcie. Od júla [[1946]] velil vojskám Odeského, od roku [[1948]] Uralského vojenského okruhu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =