Verzia z 19:46, 19. február 2011 upraviť Karolko 2 (diskusia \| príspevky) 607 editací →‎Entomologické záujmy a aktivity ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:32, 20. jún 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d clean up, replaced: princezna → princezná Ďalšia úprava →
Riadok 28: == Rodina == V roku [[1893]] si princ Ferdinand vzal za manželku Máriu Lujzu ([[1870]] – [[1899]]), princeznú bourbonsko–parmskú. Z tohto manželstva sa narodili štyri deti: Boris (1894), Cyril (1895), Jevdokija (Eudoxia: 1898) a Nadežda (1899). Tesne po narodení Nadeždy v roku [[1899]] však jeho manželka, ~~princezna~~princezná [[Mária Lujza]] ako 29-ročná zomrela. Cár Ferdinand vychováva deti sám a v roku [[1908]] sa druhýkrát oženil s [[Eleonora von Reuss-Köstritzová\|Eleonórou von Reuss–Köstritzovou]] ([[1860]] – [[1917]]), s ktorou však tiež manželstvo netrvalo dlho. Zomiera po desiatich rokoch manželstva na zhubný nádor. Následníkom bulharského trónu sa stáva po cárovej abdikácii jeho syn [[Boris III.]], ktorý zomrel na zlyhanie srdca a embóliu. Smrť Borisa III. je otázna a je viacero verzií,zomrel po stretnutí s Hitlerom.Jeho ďalší syn Kyril bol zabitý počas druhej svetovej vojny Rusmi. Borisov syn [[Simeon II.]] bol korunovaný už ako šesťročný za bulharského cára, ale musel po skončení vojny a prikloneniu sa [[Bulharsko\|Bulharska]] k socialistickému zriadeniu emigrovať do zahraničia a zdržiaval sa hlavne v [[Španialsko\|Španielsku]]. Po skončení studenej vojny sa vrátil späť do [[Bulharsko\|Bulharska]] a po vyhratých voľbách sa v roku [[2001]] po víťazstve jeho politickej strany stal bulharským premiérom. Riadok 44: Už v mladosti, ako 18-ročný v roku [[1879]], podnikol spoločne so svojim bratom Augustom Leopoldom (Ludwig August [[1845]] – [[1907]]) výskumnú cestu do [[Brazília\|Brazílie]]. (Jeho brat mal za manželku princeznu Leopoldínu, dcéru brazílskeho cisára Pedra II., ktorý bol veľmi schopným panovníkom a za jeho vlády sa [[Brazília]] zmodernizovala a výrazne zmenila svoj charakter). V tom istom roku navštívil aj [[Portugalsko]]. Práve tu sa prejavila Ferdinandova láska k prírodným vedám, hlavne rastlinám, [[motýle\|motýľom]] a vtákom. Počas svojho života navštívil veľa štátov na viacerých kontinentoch. V tridsiatych rokoch opakovane navštívil južnú Ameriku, hlavne Brazíliu a tiež niekoľkokrát aj oblasť severnej Afriky, kde sa venoval lovu africkej zvere, ale tiež zbieraniu [[hmyz]]u, prevažne motýľov. Výskum hmyzu a zber jeho jedincov prevádzal opakovane na území [[Bulharsko\|Bulharska]], [[Slovensko\|Slovenska]], ale i v ďalších krajinách [[Európa\|Európy]]: [[Švajčiarsko]], [[Rakúsko]]: (hlavne v [[Tirolsko\|Tirolsku]] a [[Steyermark]]u), v [[Španielsko\|Španielsku]] v [[Pyreneje\|Pyrenejach]] a pod. Ferdinand Coburg mal rozsiahle zbierky [[motýle\|motýľov]] i iných skupín zaujímavého [[hmyz]]u. Zakladal zoologické záhrady, pri ktorých boli tiež kráľovské [[entomológia\|entomologické]] stanice, kde sa choval [[hmyz]]. Asi 12  km od [[Sofia\|Sofie]] založil svoj park, ktorý sa nazýval „Vrana“. Tu pestoval veľa zaujímavých rastlín i viacero druhov [[hmyz]]u. Mal tu hodne oleandrov, kde choval množstvá [[húsenica\|húseníc]] [[lišaj oleandrový\|lišaja oleandrového]] ([[Daphnis nerii]] L.). Udržiaval kontakt s viacerými významnými [[entomológ]]mi vtedajšej doby s ktorými vymieňal tiež entomologický materiál. Jedným z týchto bol i francúzsky [[entomológ]] [[Pierre Millière]] ([[1811]] – [[1887]]), od ktorého odkúpil časť jeho zbierky v počte asi 9171 jedincov a celkove 2821 druhov. Viacero významných [[entomológ]]ov venovalo spomienku na entomologické aktivity Ferdinanda Coburga v svojich článkoch o jeho práci: napr. [[Lajos Abafi-Aigner\|Lajos Abafi – Aigner]], [[Hans Rebel\|Dr. Hans Rebel]] i druhí. V roku [[1907]] opísal [[Hans Stichel]] najväčší [[poddruh]] [[pestroň]]a z oblasti [[Bulharsko\|Bulharska]] (Schipka Pass) [[Allancastria cerisyi]] [[ssp.]] [[ferdinandi]] [[Stichel]], [[1907]]. Tento [[poddruh]] nesie meno Ferdinanda Coburga. Ferdinand Coburg sám zistil niektoré nálezy viacerých druhov [[motýle\|motýľov]] z územia [[Bulharsko\|Bulharska]] ako prvý zberateľ. Jedná sa hlavne o druh [[Archon]] (Doritis) [[apollinus]] [[ssp.]] [[thracica]] [[Buresch]], [[1915]], alebo [[Euchloe charlonia]] Donzel, [[1842]]. Od viacerých [[entomológ]]ov mal tiež časti ich zbierok, napr. od [[Josef Haberhauer jun.\|Josefa Haberhauera jun.]] (nar. 1870) ale i druhých. Riadok 65: == Zdroj == * Bobev B. : Úryvky z dejín Bulharska (1878 - 1944), Zefir, Sofia, 1992. * Anonym: 1935, Ztschr. österr. ent. Ver., 20, p.  25–26. * Katalóg zbierkového fondu Múzea vo Svätom Antone (ev. č. Ant. 106). * Rodostrom Coburgovcov. Archív Múzea vo Svätom Antone. * Ein Herzogtum und viele Kronen. Coburg in Bayern und Europa. Katalog zur Landestausstellung 1997... Augsburg, Haus der Bayerischen Geschichte, 1997, p.  16–18. * Neresoff, W., 1940: Mit Konig Ferdinand von Bulgarien nach Afrika. Verlag Karl Siegismund, Berlin,190 s. * Demko, P.: Neznámy cár na Slovensku. Múzeum Svätý Anton vo vydavateľstve Dúha – Peter Danáš, b. d., nestránkované. (Skladačka). * Číž, M., Lichner, M. a kol., 2000: Kaštieľ vo Svätom Antone. Harmony B. Bystrica, 110 s. * Gaedike, R. a Groll, E. K., eds. 2001: Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Ferdinand König von Bulgarien“. * Holec, R., 2001: Zabudnuté osudy: S cárskou korunou (Ferdinand Coburg), Matica slovenská, p.  222–244. * Kuchtová, O., 1999: Botanický stolík Ferdinanda Coburga, Pamiatky a múzeá, (1): 43-45 * Kříž, K.: 2004, Dejiny a entomológia. Bulharský cár Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Coburg (1861 – 1948). In: Entomol. magazín: Hmyz, IV(1): p.  2–5 + portrét + 6 obr. + autogram, Bratislava, (2003). ==Referencie== Riadok 98: [[Kategória:Kniežatá Bulharska]] [[Kategória:Cári Bulharska]] {{Link FA\|mk}}▼ ▲{{Link FA\|mk}} [[ar:فرديناند الأول ملك بلغاريا]] [[bg:Фердинанд I]]

Ferdinand I. (Bulharsko): Rozdiel medzi revíziami