Pustý hrad (Zvolen): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
preklep,, wikilinky
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo
Riadok 1:
[[Súbor:Zolyom-felsovarcivertanlegi1.jpg|náhľad|Letecký pohľad]]
'''Pustý hrad''' je [[hrad|hradný]] komplex v katastrálnom území mesta [[Zvolen]] nad sútokom [[Hron|Hrona]] a [[Slatina (rieka)|Slatiny]] v [[nadmorská výška|nadmorskej výške]] 475 {{- -}}{{mnm|571 [[m n. m.|metrov]]w}}. Skladá sa z dvoch hradných komplexov: Dolného a Horného hradu. Medzi nimi sa nachádza tzv. spojovacia časť dlhá takmer 400 metrov, ktorú v časti pri Dolnom hrade tvorí 206 metrov dlhý múr.
 
Dlhoročný archeologický výskum Václava Hanuliaka na '''Hornom hrade''' (roky 1992-2008) jednoznačne dokázal existenciu staršieho pravekého kamenozemného valu, na ktorom bola postavená stredoveká hradba. V zásype valu sa nachádzal črepový materiál predovšetkým z neskorej doby bronzovej. Okrem nálezov lužickej kultúry sa tu našli aj črepy kyjatickej kultúry. Strategické postavenie kopca bolo využité aj v neskorej dobe kamennej, svedčia o tom nálezy badenskej kultúry. Protohistorické osídlenie dokladajú spony a keramika z doby laténskej. Na severozápadnom svahu Horného Pustého hradu sa v roku 1944 našiel poklad predmetov z doby bronzovej. Bol uložený pod asi 8 metrov vysokou skalou. Samotný nález má však aj svoju novodobú históriu. Po nájdení partizánmi v roku 1944, bol pravdepodobne rozdelený na niekoľko častí. Zatiaľ posledná časť tohto depotu bola objavená v roku 2001. Prvá sezóna výskumu na '''Dolnom hrade''' v roku 2009 preukázala existenciu staršieho pravekého valu pod západnou líniou jeho stredovekého opevnenia. Pôvodne mal kamenozemnú konštrukciu a v jeho zásype sa nachádza keramika výlučne z neskorej doby kamennej. Na nádvorí Dolného hradu sú potvrdené nálezy aj z mladšej a neskorej doby bronzovej.
 
Najstaršou stredovekou stavbou na Pustom hrade je '''veža kráľovského komitátneho hradu''' z 12. stor. Spolu s prislúchajúcim opevnením sa nachádza na najvyššom mieste hradného kopca – na kóte {{mnm|571 m n. m.}} Najstaršiu správu o Zvolenskom (Pustom) hrade obsahuje rozprávací prameň nazývaný ''Gesta Hungarorum'' (Činy Maďarov), napísaný na začiatku 13. stor. Po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] vzniká na Pustom hrade veľké refúgiálne opevnenie. Jeho výstavbu organizoval kamenársky majster Bertold. V roku 1255 mu panovník [[Belo IV.]] za vykonávanie prác na kráľovských hradoch daroval majetok vyňatý spod kráľovského hradu Zvolen (castro nostro de Zolum).
 
Je pravdepodobné, že v tomto období vzniká opevnenie na '''Hornom''' ('''3,5 ha''') aj '''Dolnom hrade''' ('''0,65 ha'''), a vybudoval sa aj obranný múr v sedle pod Dolným hradom (dlhý 206 metrov). Z tohto obdobia pochádza veža č. 2 na Hornom hrade a je veľmi pravdepodobné, že aj '''donjon Dolného hradu'''. Ten sa s pôdorysom '''20 x 20 metrov''' radí medzi najväčšie stavby rezidenčného typu v strednej Európe. Spolu s hlavnou vstupnou bránou Horného hradu je zároveň najzachovalejšou architektúrou na Pustom hrade. Gotickú stavebnú etapu na Pustom hrade datujeme do záveru 13. storočia až do prvej tretiny 14. storočia. K vstupnej bráne Horného hradu bola vtedy pristavaná štvorpodlažná veža.