Proces so skupinou Milady Horákovej: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kobi92 (diskusia | príspevky)
d gramatika
Kobi92 (diskusia | príspevky)
d gramatika
Riadok 1:
[[File:ICJ - Vyšehradský hřbitov - Milada Horáková (politička).jpg|right|thumb|Busta Milady Horákovej na Vyšehradskom cintoríne]]
 
{{Na úpravu}}
Riadok 10:
Vlna politických procesov, začatých po sovietskom vzore v krajinách východného bloku, sa nemohla vyhnúť ani Československu. Kremeľ a sovietski poradcovia v Prahe žiadali „vzorový proces“, ktorý by patrične odstrašil všetky potenciálnych odporcov režimu. Z mnohých rôznych variant bola nakoniec ako hlava vymysleného spiknutia vybraná poslankyňa národne socialistickej strany Milada Horáková. Príprava procesu prebiehala úplne pod vplyvom sovietskych poradcov, ktorí mimo iného zaviedli aj tzv. otázkové protokoly, ktoré doteraz čs. Bezpečnosť nepoznala, a presadili aj špeciálnu prípravu obžalovaných, ktorí si museli soje vystúpenia pred súdom donekonečna učiť. Pred súdom stálo 31. mája 1950 trinásť obžalovaných - osem bývalých funkcionárov strany národne socialistickej (Horáková, Zemínová, Kleinerová, Buchal, Hejda, Nestával, Pecl, Přeučil), dva sociálni demokrati (Peška, Dundr), dva funkcionári strany ľudovej (Hostička, Křížek) a jeden obvinený z trockizmu (Kalandra). Žaloba ich vinila z toho, že z nenávisti k ľudovo demokrati-ckému režimu pripravovali protištátny puč a rôzne teroristické akcie, a to v žolde špionážnych služieb USA, Anglicka, Francúzka a Juhoslávie.
 
[[File:ICJ - File:Karel Trudak.jpg|left|thumb|Predseda súdneho senátu - Karel Trudak]]
Podľa prokurátora mali obžalovaní kalkulovať s vypuknutím svetovej vojny a mali preto vedome oslabovať obranu ČSR. Tato koncepcia odpovedala Gottwaldovým slovám z novembra 1948, podľa ktorých sa „porazená reakcia uchýli k teroru, spiknutiam a kalkuláciám s vojnovým konfliktom“. Skrz dôkladnú prípravu procesu sa však jeho priebeh občas vymkol z réžie organizátorov a vždy aspoň niektorí z obžalovaných (Horáková, Přeučil, Buchal, Kleinerová) sa pred súdom bránili a pokúšali sa vyvracať niektoré obvinenia. Proces prebiehal deväť dní; každý deň po ukončení jednaní sa schádzali pracovníci Bezpečnosti s prokurátorom a hodnotili priebeh procesu, pričom sa snažili odhadnúť chovanie obvinených v ďalších dňoch aj reakcie verejnosti na proces.