Krakatoa: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 9 rokmi
d
typo gram
d (robot Pridal: my:ကရာကတောင်း; kozmetické zmeny)
d (typo gram)
Pred erupciou Krakatoa pozostávala z troch ostrovov: ''Lang'', ''Verlaten'' a ''Krakatoa'' a troch vulkanických centier na ostrove Krakatoa: ''Rakata'', ''Danan'' a ''Perboewatan''.
 
Prvá veľká erupcia v oblasti sa odohrala pravdepodobne v roku [[416]], čo dokladajú záznamy jávskej ''Knihy kráľov''. Následkom katastrofickej erupcie sa vytvorila veľká, 7 {{km|7|m}} široká [[kaldera]], ktorej zvyšky boli ostrovy Lang a Verlaten. Neskôr sa vytvorili vyššie spomenuté vulkanické centrá.
 
== Erupcia v 1883 ==
Erupcii predchádzali početné [[zemetrasenie|zemetrasenia]] počas niekoľkých rokov pred výbuchom. [[20. máj]]a [[1883]] začal kráter Perboewatan chrliť 6 {{km|6|m}} vysoký mrak popola a pár, ktorý bolo vidieť až do vzdialenosti 160 {{km|160|m}} v Batávii na Jáve. Na konci mája aktivita ustala.
 
Sopka sa prebudila [[19. jún]]a. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený [[sopečný kráter|kráter]] medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viacmenej v miestach dnešného Anak Krakatau. [[24. august]]a erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky 27 {{km|27|m}}. Lode vo vzdialenosti 20 {{km|20|m}} zaznamenali spád silnej vrstvy popola a [[pemza|pemzy]].
 
[[27. august]]a sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie. Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny [[cunami]] s výškou 30 m, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]]. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na [[Maurícius|Mauríciu]] a v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Popol pokryl oblasť s polomerom 60 {{km|60|m}}. [[28. august]]a sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a 250 m hlboká kaldera.
 
== Neskoršie erupcie ==
Sila erupcie bola vyrátaná na 13 000 násobok výbuchu jadrovej bomby v [[Hirošima|Hirošime]]. Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do [[magmatický krb|magmatického rezervoára]], čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári - horúcej [[bazalt]]ovej a chladnejšej [[andezit]]ovej.
 
Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, ktoré zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov a boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] do mora. Počet obetí sa odhaduje na 36 000. Množstvo eruptovaného materiálu na {{km3|20 km<sup>3</sup>|m}}. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon.
 
Sopečný prach, rozptýlený v [[stratosféra|stratosfére]] spôsoboval červené východy a západy [[Slnko|Slnka]] až do roku [[1888]] a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2&nbsp;°C. Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku [[2004]], že červená obloha na obraze [[Edvard Munch|Edvarda Muncha]] ''„Výkrik“'' zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku [[1883]].
 
{{Link FA|fr}}
 
[[ar:كراكاتوا]]
[[be:Кракатаў]]
74 480

úprav