Eukaryoty: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Odkaz na súbor Ostreococcus_RCC143.jpg bol odstránený, pretože ho Masur na Commons zmazal. |
d typo gram, replaced: 5,54 m<sup>2</sup> → {{m2|5.54}}, se → sa |
||
Riadok 38:
{{hlavný článok|Eukaryotická bunka}}
Bunky eukaryotov majú priemerne desaťkrát väčšie (lineárne) rozmery než bunky prokaryotických organizmov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Regina |priezvisko=Bailey |titul=The Cell-Cell Structure |url=http://biology.about.com/od/cellanatomy/a/eukaryprokarycells.htm |vydavateľ=About.com |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> Väčšina eukaryotických buniek vrátane napr. telesných buniek [[človek]]a je však stále príliš malá na to, aby sa dala pozorovať voľným okom. Najmenšie eukaryotické bunky má zelená riasa ''[[Ostreococcus|Ostreococcus tauri]]'', a to približne jeden [[mikrometer]],<ref>{{Citácia periodika |meno=Brian |priezvisko=Palenik |meno2=Jane |priezvisko2=Grimwood |meno3=Andrea |priezvisko3=Aerts |spoluautori=et al. |mesiac=máj |rok=2007 |titul=The tiny eukaryote ''Ostreococcus'' provides genomic insights into the paradox of plankton speciation |periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America |ročník=104 |číslo=18 |strany=7705–10 |pmid=17460045 |pmc=1863510 |doi=10.1073/pnas.0611046104 |jazyk=po anglicky}}</ref> tzn. sú menšie ako napr. bunka baktérie ''[[Escherichia coli]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Pavel |priezvisko=Krmenčík |meno2=Jiří |priezvisko2=Kysilka |titul=Escherichia coli |url=http://www.biotox.cz/toxikon/bakterie/bakterie/escherichia_coli.php |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po česky}}</ref> Iné eukaryotické bunky, napríklad niektoré mnohojadrové bunky vo vnútri tiel veľkých živočíchov (ako napr. niektoré [[neurón|nervové bunky]]), dosahujú zase obrovské rozmery, sú však neschopné samostatnej existencie. Pokiaľ sa však zameriame na najväčšiu bunku schopnú samostatnej existencie, existujú aj mimoriadne veľké [[jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]]. Veľmi veľká (až jeden meter) je jednobunková zelená riasa rodu ''[[Caulerpa]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Mari N. |priezvisko=Jensen |titul=Caulerpa, The World's Largest Single-celled Organism? |url=http://www.brookscole.com/biology_d/templates/student_resources/0030270448_tobin/webbit/ch04-01.html |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> Mnohojadrové [[plazmódium|plazmódiá]] prvokov, ako je ''[[Physarum polycephalum]]'', môžu tiež dosahovať veľkosť niekoľko metrov – boli zaznamenaní jedinci vo vnútri tiel veľkých živočíchov s plochou {{m2|5
=== Stavba bunky ===
Riadok 50:
=== Metabolizmus ===
{{hlavný článok|Látková premena}}
Metabolické pochody výrazne ovplyvňuje už väčšia veľkosť eukaryotickej bunky, ktorá značne zvyšuje pomer objemu a plochy bunky.<ref name=campbell>{{Citácia knihy |meno=Neil A. |priezvisko=Campbell |meno2=Jane B. |priezvisko2=Reece |spoluautori=et al. |rok=2006 |titul=Biologie |vydavateľ=Computer Press |miesto=Brno |isbn=978-80-251-1178-9 |strany= |oclc=124089226 |jazyk=po česky}}</ref> V podstate rozoznávame u eukaryotov dva druhy výživy: obligátnu [[fototrofia|foto]][[autotrofia|autotrofiu]] u rastlín a iných [[fotosyntéza|fotosyntetizujúcich]] organizmov a obligátnu [[chemotrofia|chemo]][[heterotrofia|heterotrofiu]] u živočíchov, húb a iných organizmov živiacich sa organickým materiálom.<ref name=rosypal>{{Citácia knihy |meno=Stanislav |priezvisko=Rosypal |rok=2003 |titul=Nový přehled biologie |vydavateľ=Scientia |miesto=Praha |isbn=978-80-7183-268-3 |strany=797 |oclc=56858220 |jazyk=po česky}}</ref> Organizmus, ktorý dokáže využívať oba tieto základné typy výživy (napr. mnohé červenoočká), sa označuje termínom [[mixotrofia|mixotrofný]]. Nájdeme však aj drobné odchýlky od klasických spôsobov získávania živín a energie. Napríklad niektoré prvoky a huby dokážu metabolizovať aj bez prístupu [[kyslík]]a.<ref>{{citácia periodika |priezvisko=Storchová |meno=Zuzana |periodikum=Vesmír |ročník=76 |mesiac=november |rok=1997 |titul=Mikrosvět, stále
=== Rozmnožovanie ===
Riadok 90:
== Vznik a vývoj ==
=== Fosílne nálezy ===
[[Súbor:Grypania spiralis.JPG| náhľad|left|Tieto vláknité fosílie rodu ''[[Grypania spiralis|Grypania]]'', dosahujúce veľkosti až niekoľko [[centimeter|cm]], sa našli v [[Montana|Montane]] a v [[Michigan]]e, USA. Dnes sa považujú za dve miliardy rokov staré [[fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[riasy]]<ref name=knoll /><ref name=megaalgae>{{Citácia periodika |meno=T. M. |priezvisko=Han |meno2=B. |priezvisko2=Runnegar |mesiac=júl |rok=1992 |titul=Megascopic eukaryotic algae from the 2.1-billion-year-old negaunee iron-formation, Michigan |periodikum=Science |ročník=257 |číslo=5067 |strany=232–5 |pmid=1631544 |doi=10.1126/science.1631544 |jazyk=po anglicky}}</ref>]]
Hoci vznik [[eukaryotická bunka|eukaryotických buniek]] je významný míľnik v [[Evolúcia|evolučnej]] histórii života, čas jeho vzniku je stále neistý. Niekedy sa datuje do doby pred 1,8 – 1,3 miliardami rokov,<ref name=knoll /> teda dávno pred [[kambrium|kambrijskou]] a [[ediakar]]skou diverzifikáciou života. Inokedy sa dokonca uvádza doba pred dvoma miliardami rokov.<ref name="paraziti" /> Z týchto období našej geologickej histórie je k dispozícii len málo [[Fosília|fosílnych]] nálezov eukaryotov, ale existujú výnimky: boli popísané [[proterozoikum|starohorné]] fosílne nálezy [[prvoky|prvokov]], ktoré sa označujú ako častí zástupcovia eukaryotov.<ref name=knoll>{{Citácia periodika |meno=A. H. |priezvisko=Knoll |meno2=E. J. |priezvisko2=Javaux |meno3=D. |priezvisko3=Hewitt |spoluautori=et al. |mesiac=jún |rok=2006 |titul=Eukaryotic organisms in Proterozoic oceans |periodikum=Philosophical Transactions of the Royal Society of London. Series B, Biological Sciences |ročník=361 |číslo=1470 |strany=1023–38 |pmid=16754612 |pmc=1578724 |doi=10.1098/rstb.2006.1843 |jazyk=po anglicky}}</ref> Taktiež niektoré nálezy rias (''[[Grypania]]'') sú podľa ich objaviteľov až 2,1 miliardy rokov staré.<ref name=megaalgae /> Stopy po existencii eukaryotov sa dokonca našli aj v austrálskych [[bridlica (sediment)|bridliciach]] starých 2,7 miliardy rokov.<ref>{{Citácia periodika |meno=Jochen J. |priezvisko=Brocks |meno2=Graham A. |priezvisko2=Logan |meno3=Roger |priezvisko3=Buick |spoluautori=et al. |mesiac=august |rok=1999 |titul=Archean molecular fossils and the early rise of eukaryotes |periodikum=Science |ročník=285 |číslo=5430 |strany=1033–6 |pmid=10446042 |doi=10.1126/science.285.5430.1033 |jazyk=po anglicky}}</ref> Napriek týmto nálezom sa hlavné súčasné línie eukaryotov pravdepodobne oddelili až ku koncu [[prekambrium|prekambria]], konkrétne v období medzi 1,3 – 0,72 miliardami rokov. Fosílie raných eukaryotov, ako je napríklad ''[[Shuiyousphaeridium macroreticulatum]]'', môže byť ťažké odlíšiť od [[prokaryotická bunka|prokaryotických buniek]]. U tohto pravdepodobného eukaryonta sa pri jeho zaraďovaní napríklad vychádzalo z veľkých rozmerov bunky, pevnej steny a výrastkov na jeho povrchu.<ref name=knoll /> Väčšinu nálezov z proterozoika však nie sú vedci schopní zaradiť do konkrétnejšej skupiny eukaryotov. Kvalitné fosílie eukaryotov sa začínajú objavovať až v [[ediakarium|ediakare]] a [[kambrium|kambriu]], teda v období asi pred asi 700 - 600 miliónmi rokov.<ref name="Mišík et al., 1985">{{Citácia knihy | priezvisko = Mišík | meno = M. | odkaz na autora = Milan Mišík | priezvisko2 = Chlupáč | meno2 = I. | priezvisko3 = Cicha | meno3 = I. | titul = Historická a stratigrafická geológia | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1985 | isbn = | kapitola = Geologické aspekty vzniku života | strany = 83-84 | jazyk = }}
=== Vznik eukaryotickej bunky ===
Řádek 111 ⟶ 110:
Najstaršie mnohobunkové živočíchy, ktoré sú dnes známe, žili v období [[ediakara]] niekedy pred 570 – 550 miliónmi rokov,<ref name=genomemulticell>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Gertraud |priezvisko=Burger |meno2=Michael W. |priezvisko2=Gray |meno3=Peter |priezvisko3=Holland |spoluautori=et al. |titul=Animals and Fungi: Common Origin, but Independent Approaches to Multicellularity |url=http://www.genome.gov/Pages/Research/Sequencing/SeqProposals/MulticellularityProject.pdf |vydavateľ=National Human Genome Research Institute |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> ako napovedajú aj niektoré údaje z [[molekulárna biológia|molekulárnej biológie]]. Zreteľnejší fosílny záznam sa však objavuje až v [[kambrium|kambriu]]. Z tohto obdobia, označovaného aj ako [[kambrická explózia]] druhov, pochádza množstvo fosílnych dokladov súčasných živočíšnych [[Kmeň (taxonómia)|kmeňov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| edícia = Vyd. 1| vydavateľ = Scientia| isbn = 80-86960-08-0| strany = 255| priezvisko = Zrzavý| meno = Jan| titul = Fylogeneze živočišné říše| miesto = Praha| rok = 2006 | url = http://www.scienceworld.cz/sw.nsf/ID/178362804D46C4E8C12570A50063FB76}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Ben |priezvisko=Waggoner |meno2=Allen G. |priezvisko2=Collins |titul=Life During the Cambrian Period |url=http://www.ucmp.berkeley.edu/cambrian/camblife.html |vydavateľ=Regents of the University of California |dátum vydania=1994-11-22 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-04 |jazyk=po anglicky}}</ref> Táto „explózia“, však môže byť iba zdanlivá, pretože podstatným rozdielom kambrických a prekambrických mnohobunkovcov, je objavenie sa pevných schránok, ktoré sa podstatne lepšie zachovávajú v [[usadená hornina|usadených horninách]]. To malo za následok, že na rozhraní ediakary a kambria sa naraz objavujú bohaté, rozmanité fauny v lokalitách takmer na celom zemskom povrchu.<ref name="Mišík et al., 1985"/> U rastlín (vrátane mnohých [[červené riasy|červených rias]] a [[zelené riasy|zelených rias]]) sa mnohobunkovosť vyvinula hneď niekoľkokrát, a to zrejme v súvislosti s tým, že [[fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] organizmy sa nemusia toľko pohybovať za potravou.<ref name=prednaska>{{citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čepička | meno = Ivan| priezvisko2=Neustupa| meno2 = Jiří | priezvisko3=Kostka |meno3=Martin |titul = Protistologie: záznam přednášek na internetu | rok = 2007 | místo = Univerzita Karlova, Přírodovědná fakulta UK | url = http://parasite.natur.cuni.cz/~cepicka/protist.html}}</ref> Vývoj mnohobunkového usporiadania sa u rastlín uberal troma základnými cestami. Niektoré [[kolónia (biológia)|kolónie]] zelených rias, aké tvorí napr. [[váľač gúľavý]] (''Volvox globator''), sa sformovali z niekoľkých pôvodných jedincov. Inokedy sa v pôvodnej bunke mnohonásobne delilo [[bunkové jadro|jadro]], čím došlo k vzniku jednobunkových, ale viacjadrových [[Stielka|stielok]] (napr. rod ''[[Caulerpa]]''). Tretí spôsob vzniku mnohobunkových rastlín je ten, že pôvodná bunka sa mitoticky delila a jednotlivé dcérske bunky sa špecializovali na určité funkcie.<ref name=campbell /> U húb nie je možné pozorovať nejaký všeobecný trend k mnohobunkovosti a nie je úplne jasné, koľkokrát v rámci húb mnohobunkovosť vznikla.<ref name=genomemulticell />
Taxónov, u ktorých existuje mnohobunkovosť, je však oveľa viac. Príkladom sú [[akrázie]] (''Acrasidae''), [[chaluhy]] (''Phaeophyceae''), [[vajcové huby]] (''Oomycota''), pravé [[slizovky]] (''Eumycetozoa'') a dokonca niekoľko [[nálevníky|nálevníkov]] (''Ciliophora'') tvoriacich [[plodnica|plodničky]].<ref name=
== Ekológia ==
Řádek 117 ⟶ 116:
Eukaryotické organizmy žijú takmer všade, kde je dostatočný konštantný prísun [[energia|energie]], a to buď slnečného žiarenia pre [[Autotrofia|autotrofov]], alebo dostatok živín pre výživu [[Heterotrofia|heterotrofov]]. [[Extrémofil]]né eukaryoty, podobne ako mnohé baktérie a archea, žijú aj na mnohých neobvyklých stanovištiach s extrémnymi podmienkami. Obmedzujúcim faktorom je pre eukaryotické organizmy hlavne [[teplota]] prostredia, ktorá na rozdiel od baktérií a archeí (ani u väčšiny [[termofil]]ných eukaryotov) nesmie presiahnuť 70 °C.<ref name=roberts>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Dave |priezvisko=Roberts |titul=Eukaryotes in extreme environments |url=http://www.nhm.ac.uk/research-curation/research/projects/euk-extreme/ |vydavateľ=The Natural History Museum |dátum vydania=1998-02-05 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-04 |jazyk=po anglicky}}</ref>
Zoznam extrémnych prostredí je pomerne dlhý. Poznáme [[anaeróbny organizmus|anaeróbne]] eukaryoty (mnohé prvoky s [[hydrogenozóm]]ami, [[kvasinky]]), [[termofil]]y (napr. červená riasa ''[[Cyanidium caldarium]]'', termofilné huby z [[kompost]]ov, niektoré [[mnohoštetinavce]]), [[psychrofil|chladnomilné]] eukaryoty (psychrofilné prvoky z [[Arktída|arktických]] a [[Antarktída|antarktických]] morí), [[acidofil]]y (''Cyanidium caldarium'' a niekoľko húb žijúcich v [[kyslosť|pH]] 0), [[alkalofil]]y (niektoré prvoky žijúce v pH 10), [[halofil]]y (napr. riasa ''[[Dunaliella salina]]''), [[barofil]]y (hlbokomorské [[holotúrie]] v 110 [[Pascal|MPa]]) a [[xerofil]]y (mnohé púštne huby a [[
=== Parazitické eukaryoty ===
Řádek 137 ⟶ 136:
! [[Edouard Chatton|Chatton]]<br />1937<ref name="Chatton">{{Citácia knihy |meno=E. |priezvisko=Chatton |rok=1937 |titul=Titres et travaux scientifiques |vydavateľ=Sette |miesto=Sottano, Italy |isbn= |strany=}}</ref><br />2 ríše
! [[Herbert Copeland|Copeland]]<br />1956<ref name="Copeland1956">{{Citácia knihy |meno=H. F. |priezvisko=Copeland |rok=1956 |titul=The Classification of Lower Organisms |vydavateľ=Pacific Books |miesto=Palo Alto |isbn= |strany=}}</ref><br />4 ríše
! [[Robert Whittaker|Whittaker]]<br />1969<ref name="Whittaker1969"/><br />5 ríší
! [[Carl Woese|Woese]] et al.<br />1977<ref name=Woese1977>{{Citácia periodika |meno=William E. |priezvisko=Balch |meno2=Linda J. |priezvisko2=Magrum |meno3=George E. |priezvisko3=Fox |spoluautori=et al. |mesiac=august |rok=1977 |titul=An ancient divergence among the bacteria |periodikum=Journal of Molecular Evolution |ročník=9 |číslo=4 |strany=305–11 |pmid=408502 |doi=10.1007/BF01796092 |jazyk=po anglicky}}</ref><br />6 ríší
! Woese et al.<br />1990<ref name=Woese1990>{{citácia periodika |autor=Woese C.R., Kandler O., Wheelis M. L. |titul=Towards a natural system of organisms: proposal for the domains Archaea, Bacteria, and Eucarya |periodikum=Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A. |ročník=87 |číslo=12 |strany=4576–9 |rok=1990 |pmid=2112744 |url=http://www.pnas.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=2112744}}</ref><br />3 domény
Řádek 191 ⟶ 190:
=== Súčasný prístup ===
[[Súbor:Eukaryota tree.svg|
Väčšina dnešných systémov uznáva trojdoménový systém z roku [[1990]] a s ním spojenú existenciu domény eukaryota.<ref name=taxonomicon>{{Citácia elektronického dokumentu |meno= |priezvisko= |titul=Domain Eukaryota - eukaryotes |url=http://taxonomicon.taxonomy.nl/TaxonTree.aspx?id=71606&tree=0.1 |vydavateľ=Universal Taxonomic Services |dátum vydania=2009-10-17 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-04 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu | titul = Biolib - Eukaryota (jaderní) | url = http://www.biolib.cz/cz/taxon/id14783/}}</ref> Eukaryota a [[Archea]] sú spoločne niekedy zaraďované do skupiny [[Neomura]], nakoľko sa zdá, že tieto dve domény sú si navzájom príbuzné.<ref name=pmid11837318/><ref name=origin>{{Citácia periodika |meno=T. |priezvisko=Cavalier-Smith |mesiac= |rok=1987 |titul=The origin of eukaryotic and archaebacterial cells |periodikum=Annals of the New York Academy of Sciences |ročník=503 |číslo= |strany=17–54 |pmid=3113314 |doi=10.1111/j.1749-6632.1987.tb40596.x |jazyk=po anglicky}}</ref
Klasifikácia tejto domény na úrovni ríší však tiež nie je úplne ustálená. Zatiaľ čo niektoré systémy sa stále držia taxónov prvoky (''Protozoa''), ''Protista'' či ''Chromista''<ref name=taxonomicon />, iné systémy s týmito termínmi vôbec či takmer vôbec nepracujú. Do centra pozornosti sa stavia niekoľko taxónov, označovaných ako ríše,<ref name=adl>{{Citácia periodika |meno=Sina M. |priezvisko=Adl |meno2=Alastair G. B. |priezvisko2=Simpson |meno3= Mark A. |priezvisko3=Farmer |spoluautori=et al. |mesiac= |rok=2005 |titul=The new higher level classification of eukaryotes with emphasis on the taxonomy of protists |periodikum=The Journal of Eukaryotic Microbiology |ročník=52 |číslo=5 |strany=399–451 |pmid=16248873 |doi=10.1111/j.1550-7408.2005.00053.x |jazyk=po anglicky}}</ref> infraríše,<ref>{{Citácia periodika |meno=T. |priezvisko=Cavalier-Smith |mesiac=marec |rok=2002 |titul=The phagotrophic origin of eukaryotes and phylogenetic classification of Protozoa |periodikum=International Journal of Systematic and Evolutionary Microbiology |ročník=52 |číslo=2 |strany=297–354 |pmid=11931142 |url=http://ijs.sgmjournals.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=11931142 |jazyk=po anglicky}}</ref> „supergroups“<ref name=phylogenomics>{{Citácia periodika |meno=Fabien |priezvisko=Burki |meno2=Kamran |priezvisko2=Shalchian-Tabrizi |meno3=Marianne |priezvisko3=Minge |spoluautori=et al. |mesiac= |rok=2007 |titul=Phylogenomics reshuffles the eukaryotic supergroups |periodikum=Plos ONE |ročník=2 |číslo=8 |strany=e790 |pmid=17726520 |pmc=1949142 |doi=10.1371/journal.pone.0000790 |jazyk=po anglicky}}</ref> či „megagroups“. Väčšinou týchto skupín nie je viac než šesť<ref name=adl />, z ktorých prvé dve (''[[Opisthokonta]]'' a ''[[Amoebozoa]]'') sa môžu spájať do skupiny ''[[Unikonta]]'', a zvyšok sú takzvané ''[[Bikonta]]'':
Řádek 229 ⟶ 228:
{{Link FA|cs}}
{{Link FA|eu}}
[[af:Eukarioot]]
[[an:Eukarya]]
| |||