Verzia z 21:14, 21. jún 2011 upraviť Luckas-bot (diskusia \| príspevky) Boti 182 729 editací d r2.7.1) (robot Pridal: vls:Malta ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:07, 26. jún 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: 246 km² → {{km2\|246}} (3), 93 km → {{km\|93\|m}} (3), 253 m → {{m\|253\|m}} (2) Ďalšia úprava →
Riadok 71: == Geografia == Maltské [[súostrovie]] leží na strategickom mieste v Stredozemnom mori, {{km\|93 km\|m}} južne od [[Sicília\|Sicílie]] a ~~288~~ {{km\|288\|m}} východne od [[Tunisko\|Tuniska]]<ref>[http://www.gov.mt/frame.asp?l=2&url=http://www.doi.gov.mt/en/islands/location.asp Podľa '''Department of Information''' - Malta]</ref>. Obývané sú tri ostrovy: * '''Malta''', {{km2\|246 ~~km²~~}} * '''[[Gozo]]''' (po maltsky ''Għawdex''), {{km2\|67 ~~km²~~}} (okolo 30 000 obyvateľov) * '''[[Comino]]''' (po maltsky ''Kemmuna''), {{km2\|3 ~~km²~~}} (obývaný predovšetkým počas turistickej sezóny) Ďalšie ostrovy ako Cominotto, Filfla Island alebo St. Paul's Island sú neobývané. Prevažná väčšina pobrežia všetkých ostrovov je skalnatá. Povrch sa skladá z rôznych druhov priepustného vápenca, ktorý sa používa ako stavebný materiál. Najvyšším bodom je Ta' Dmejrek ({{m\|253 \|m}}). Geograficky aj geologicky patrí Malta k [[Európa\|Európe]]. == Prírodné podmienky == === Geológia === Geologicky patrí Malta [[šelf]]u [[Apeninský polostrov\|Apeninského polostrova]]. Od [[Tunisko\|Tuniského]] pobrežia ju oddeľuje [[pliocén]]no-[[kvartér]]ny [[Maltský gráben]], ktorý zrejme vznikol ako zaoblúková panva pri rozpínaní [[Tyrrhenské more\|Tyrrhenského mora]]. Ostrov tvoria prevažne [[oligocén\|neskorooligocénne]] až [[miocén]]ne [[vápenec\|vápence]], [[íl]]y a [[piesok\|piesky]]. Usadzovali sa na treťohornej [[karbonátová platforma\|karbonátovej platforme]]. Treťohorné horniny boli v štvrtohorách vynorené a erodované. Vodné toky vymodelovali v krajine mierne vrchy do výšky {{m\|255 \|m}}. Vyššie, [[kras\|skrasovatelé]] oblasti sú pokryté iba tenkým [[pôda\|pôdnym]] pokryvom s červenými pôdami. Nižšie oblasti majú vyvinuté svetlé pôdy<ref>Moores, E.M., Fairbridge, R.W. (Editors), 1998: ''Encyclopedia of European and Asian Regional Geology.'' Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, 825 s.</ref>. === Podnebie === Riadok 152: :''Pozri hlavný článok: [[Dejiny Malty]]'' Malta sa môže pochváliť históriou dlhou takmer 7000 rokov. Po stále ešte záhadnom období [[megalit~~\|megalitických~~]]ických chrámov sa na ostrove vystriedali [[Feničania]], [[Kartágo]], [[Staroveký Rím\|Rím]], [[Byzantská ríša]], [[Arabi]], [[Normani]], vládcovia [[Kastília\|Kastílie]], [[johaniti]], [[Napoleon Bonaparte\|Napoleon]], v novšom období potom Briti, pre ktorých sa Malta v obidvoch svetových vojnách stala neoceniteľnou základňou v Stredozemnom mori. === Starovek === [[Súbor:Éléphant nain maltais.jpg\|thumb\|right\|[[Pravek~~\|Praveký~~]]ý [[trpaslíčí slon]] objavený v [[Għar Dalam]]]] Maltské ostrovy boli prvý krát obývané v období [[~~Neolit\|neolitu~~neolit]]u okolo roku 5200 pred Kr. pravdepodobne [[Sikani\|Sikanmi]], ktorí sa na Maltu dostali zo [[Sicília\|Sicílie]]. Vyhynutie [[Trpasličí hroch\|trpasličieho hrocha]] a [[Trpasličí slon\|trpasličieho slona]] nastalo pravdepodobne v dôsledku príchodu týchto prvých ľudí.<ref>[http://www.geocities.com/RainForest/3096/palaeol.html Paleolitický človek na maltských ostrovoch (angl.)] - dostupné 17. mája 2009</ref> Obývanie Malty neolitickými farmármi sa uskutočnilo v troch vlnách, ktoré rozlišuje rôzny typ keramiky charakteristický pre danú migračnú vlnu (''Ghar Dalam'', ''šedá Skorba'', ''červená Skorba'').<ref name="bsf">[http://www.bradshawfoundation.com/malta/ Prehistorická architektúra chrámov na Malte ('''BradShaw Foundation''', angl.)] - dostupné 13. júna 2009</ref> [[Súbor:Ggantija Temples (1).jpg\|thumb\|left\|Chrámy [[Ggantija]]]] Riadok 162: K najvýznačnejšiemu obdobiu v histórii Malty patrí tzv. obdobie chrámov, ktorého začiatok sa datuje rôzne (napríklad 4100 rokov pred Kr.<ref name="bsf" /> alebo 3600 r. pred Kr.<ref>[http://www.otsf.org/lecturesKeystone.htm Výťah z prednášky nadácie '''Old Temples Study Foundation''' (angl.)] - dostupné 13. júna 2009</ref> Okolo roku 3500 pred Kr. boli postavené najstaršie megalitické chrámy na svete a to [[Ġgantija]] na ostrove Gozo <ref name=otsf>{{cite web\|url=http://www.otsf.org/ \|title=Old Temples Study Foundation \|publisher=OTSF \|date= \|accessdate=2009-03-31}}</ref> a [[Ħaġar Qim]] a [[Mnajdra]] na ostrove Malta.<ref>{{cite book \| last =Sheehan\| first =Sean \| title =Malta\| publisher =Marshall Cavendish\| url =http://books.google.com/books?id=LRGrRy7S750C&pg=PA87&dq=%C4%A6a%C4%A1ar+Qim+and+Mnajdra&sig=ACfU3U1ozj76aQDaWbOpgv4EsJxWGi8jgg\| isbn=0761409939}}</ref> Potom sa maltské ostrovy na niekoľko desaťročí vyľudnili a takými zostali až do príchodu ľudí, ktorí svojich mŕtvych spopolňovali a stavali menšie megalitické stavby nazývané [[dolmen]]y.<ref>Daniel Cilia, [http://web.infinito.it/utenti/m/malta_mega_temples/linetime.html "Malta Before Common Era", in ''The Megalithic Temples of Malta'']. Prístup 22. jún 2009.</ref> Približne v roku [[700 pred Kr.]] sa na Malte usadili starovekí Gréci (hlavne v oblasti, kde v súčasnosti leží Valleta).<ref name="ndmh">{{cite news\|url=http://www.doi.gov.mt/EN/islands/dates.asp\|publisher=Department of Information - Maltese Government\|title=Notable dates in Malta's history\|date=6 February 2008}}</ref> O storočie neskôr sa na Malte usadili aj [[Feničania\|fenickí]] obchodníci, <ref name="ndmh" /> pre ktorých bol ostrov zastávkou na obchodných cestách z východných oblastí [[Stredozemné more\|Stredozemného mora]] do [[Cornwall]]u.<ref>{{cite book \| last = Owen\| first =Charles \| title =The Maltese Islands\| publisher =Praeger\| url =http://books.google.com/books?id=OhRCAAAAIAAJ&q=malta+Phoenician++%22trading+post%22&dq=malta+Phoenician++%22trading+post%22&pgis=1}}</ref> Feničania obývali oblasť dnes známu ako [[Mdina]] a priľahlé mesto Rabat, ktoré vtedy nazývali ''Maleth'' (pozri sekciu etymológia vyššie).<ref>{{cite web\|url=http://www.edrichton.com/MdinaHistory.htm \|title=History of Mdina \|publisher=Edrichton.com \|date= \|accessdate=2009-03-31}}</ref> Toto mesto malo význam aj pre [[Rimania\|Rimanov]], ktorými bolo pomenované ako ''Melita''.<ref name="malticross">{{cite book \| last = Castillo\| first = Dennis Angelo \| title =The Maltese Cross: A Strategic History of Malta\| publisher =Greenwood Publishing Group\| url =http://books.google.co.uk/books?id=i5ns5LNtoiUC&pg=PA25&lpg=PA25&dq=MALTA+sEMPRONIUS&source=web&ots=JHcfabryVa&sig=cXCtKu3apl5Y2y7OEhaMvt1CMM0&hl=en&sa=X&oi=book_result&resnum=1&ct=result#PPA25,M1\|isbn=0313323291}}</ref> Po páde Feničanov, sa maltské ostrovy približne v roku 400 pred Kr. dostali pod vládu bývalej fenickej kolónie, [[Kartágo\|Kartága]].<ref name="maltihist">{{cite book \| last = Terterov\| first = Marat \| title =Doing Business with Malta\| publisher =GMB Publishing Ltd\| url =http://books.google.com/books?id=kc7DO3TZEYcC&pg=PA4&dq=malta+Phoenician++%22trading+post%22&sig=ACfU3U2Sm0qNg7diIWAe4mLI4LUqiRKNgA#PPA4,M1\|isbn=1905050631}}</ref> V tejto dobe ľudia na Malte pestovali hlavne [[Oliva (plod)\|olivy]] a [[Rohovník obyčajný\|rohovník]] a produkovali textil.<ref name="maltihist"/> Riadok 202: == Hospodárstvo == [[Súbor:~~Malta_mapa~~Malta mapa.png\|right\|thumb\|Mapa Malty]] {{hlavný článok\|Hospodárstvo Malty}} Riadok 217: == Obyvateľstvo == [[Súbor:Satelite image of Malta.jpg\|thumb\|Satelitná snímka Malty]] Väčšina [[obyvateľ]]ov Malty žije na hlavnom ostrove Malta, tu prevažne v mestských aglomeráciách (viac ako 90%). Vzhľadom na malú rozlohu je hustota zaľudnenia takmer 1265 obyvateľov na km~~²~~² (najväčšia v [[Európa\|Európe]] a tretia najväčšia na svete). Približne 3 percentá obyvateľov sú cudzinci, najmä Briti. Takmer rovnaký počet obyvateľov žije natrvalo v zahraničí (v [[Kanada\|Kanade]], [[Austrália\|Austrálii]] a tiež v [[Spojené štáty\|USA]]). Na rozdiel od hlavného ostrova má [[Gozo]] viac zelene a skôr poľnohospodársky charakter s príslušnou štruktúrou obyvateľstva a zároveň aj s menšou hustotou zaľudnenia. [[Comino]] je obývané iba v turistickej sezóne (hostia jedného hotela, inak má mimo sezónu približne štyroch obyvateľov). Riadok 245: Z vtáčej perspektívy sa zdá, že celý severovýchod hlavného ostrova Malty je jediné veľké mesto. Tento dojem klame, predovšetkým v dôsledku veľmi rýchlej výstavby za posledných približne tridsať rokov. Hranice jednotlivých miest tejto aglomerácie sú rozoznateľné iba z miestnych popisných tabuliek. K najväčším a najznámejším mestám patria: * [[Valletta]] (tiež: La Valletta), [[hlavné mesto]]; je to predovšetkým historická pevnosť * [[Sliema]], obchodné a nákupné stredisko Malty, * [[Birkirkara]], najväčšie mesto (2002: 22 334 obyvateľov) * [[Mdina]], bývalé hlavné mesto s historickým centrom, dnes tiež nazývané „tiché mesto“ (je prístupné iba pre chodcov), s živým predmestím ''Rabat'' Riadok 253: == Doprava == [[Súbor:FBY749.jpg\|vpravo\|náhľad\|Tradičný maltský autobus]] Malta patrí k štyrom európskym štátom, kde sa jazdí na [[pravidlá cestnej premávky\|ľavej strane cesty]]. Vlastníctvo automobilov je na ostrovoch pomerne rozšírené, počet aút bol k roku 1990 182 254. K rozlohe ostrovov tvorí hustota automobilov 582 aút /km², kvôli čomu Malte patrí v Európe v tomto ukazovateli štvrté miesto. Malta má ~~2 254~~ {{km\|2254\|m}} ciest, z čoho je 1 972 (87,5 %) dláždených.<ref>{{cite web\|url=http://www.nationmaster.com/country/mt-malta/tra-transportation\|title=''NationMaster'' - Transportation statistics\|accessdate=20. jún 20009}} {{eng icon}}</ref> Typickou formou hromadnej dopravy sú maltské autobusy, ktoré spájajú dôležité miesto na ostrovoch Malta a Gozo. Autobusy na ostrove premávajú od roku [[1905]] a postupne sa stali turistickou atrakciou. V súčasnosti prepravujú každoročne približne 31 miliónov obyvateľov.<ref>{{cite web\|url=http://www.businesstoday.com.mt/2006/11/22/l4.html\|title=Transportation statistics\|work=Business Today\|author=Debono, James\|date=22. január 2003\|accessdate=20. jún 2009}} {{eng icon}}</ref> Riadok 275: == Externé odkazy == * [http://cestovanie.radorohal.com/category/malta/ Cestovanie po Malte]- blog * [http://www.gov.mt/index.asp?l=2 Oficiálna stránka maltskej vlády] {{eng icon}} * [http://www.guidetomalta.net/ Malta travel guide] {{eng icon}} Riadok 282: * {{preklad \|en\|Malta\|}} {{Eurozóna}} Řádek 300 ⟶ 299: {{Link GA\|eo}} {{Link FA\|hr}} [[kbd:Малтэ]]▼ [[ltg:Malta]]▼ [[ace:Malta]] [[af:Malta]] Řádek 389 ⟶ 384: [[ka:მალტა]] [[kaa:Malta]] ▲[[kbd:Малтэ]] [[kg:Malta]] [[kk:Малта]] Řádek 406 ⟶ 402: [[ln:Malta]] [[lt:Malta]] ▲[[ltg:Malta]] [[lv:Malta]] [[mg:Malta]]

Malta: Rozdiel medzi revíziami