Otvoriť hlavné menu

Zmeny

d
typo gram, replaced: 144,81 km → {{km|144.81|m}} (2), 25 890 km → {{km|25890|m}} (2), 0,85 m → {{m|0.85|m|w}} (2), 85 cm → {{cm|85|m|w}}
| stránka = [http://www.spitzer.caltech.edu/ www.spitzer.caltech.edu]
| typ_ďalekohľadu = Ritchey-Chrétien
| priemer = {{m|0,.85 [[meter|m]]|w}}
| zberná_oblasť =
| ohnisková_vzdialenosť = {{m|10,.2 [[meter|m]]|w}}
| chladiaca_látka = tekuté [[Hélium]]
| prístroj_1_názov = IRAC
== Vypustenie ďalekohľadu ==
[[Image:Launch0825-02.jpg|thumb|Štart rakety Delta II so Spitzerovým vesmírnym teleskopom na palube]]
Spitzer bol vypustený v pondelok [[25. august]]a 2003 o 1:35:39 ([[EDT]]) zo základne vzdušných síl na [[Mys Canaveral|myse Canaveral]] raketou [[Delta II]] 7920H ELV. <ref name="start">{{Cite web
| author = Ray Justin
| title = Mission Status Center
*'''05:37''' – odhodenie šiestich štartovacích motorov
*'''05:40''' – odstavenie motoru 1.&nbsp;stupňa; následné odhodenie 1.&nbsp;stupňa
*'''05:42''' – výška: {{km|144,.81&nbsp;km|m}}; rýchlosť: 25&nbsp;890&nbsp;{{km|25890|m}}/h
*'''05:43''' – plánované vypnutie motoru 2. stupňa, dosiahnutá vyčkávacia obežná dráha
*'''06:16''' – znovuzapálenie motora 2. stupňa
*'''06:20''' – ďalekohľad je navedený na únikovú dráhu rýchlosťou {{km|11,.05&nbsp;km|m}}/s<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| miesto =
| jazyk = po česky
}} </ref>
*'''06:25''' – ďalekohľad sa oddeľuje od 2. stupňa rakety Delta
*'''06:41''' – Stanice siete [[Deep Space Network]] pri [[Canberra|Canberre]] v [[Austrália|Austrálii]] definitívne nadväzuje spojenie so SIRTF.
 
== Konštrukcia ==
Teleskop bol navrhnutý tak, aby jeho hmotnosť neprekračovala 50&nbsp;kg, a jeho konštrukcia dokázala odolať extrémne nízkym teplotám, v&nbsp;tomto prípade mínus&nbsp;268°C.<ref name="Kleczek" /> Hlavné [[zrkadlo]] má 85 [[{{cm]]|85|m|w}} v priemere, f/12 (ohnisková vzdialenosť je 12 násobok priemeru hlavného zrkadla), zhotovené je z [[berýlium|berýlia]], ktoré má veľmi malú tepelnú vodivosť pri nízkych teplotách a ochladené na 5,5 [[Kelvin]]ov. Teleskop obsahuje tri prostriedky, ktoré mu umožnia vykonávanie [[fotometria|fotometrie]] a obrázkov od 3 do 180 [[mikrometer|mikrometrov]], [[spektroskopia|spektroskopie]] od 5 do 40 mikrometrov a [[spektrofotometria|spektrofotometrie]] od 5 do 100 mikrometrov.
 
Hlavnú sadu prístrojov (teleskop a kryogénnu komoru) vyvinula spoločnosť ''Ball Aerospace & Technologies Corp''. Ďalšie zariadenia vyvinuli priemyslové, akademické a vládne inštitúcie ako napr. [[Cornell]], [[University of Arizona]], [[Smithsonian Astrophysical Observatory]], ''Ball Aerospace'' a ''Goddard Spaceflight Center''. Telo Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu skonštruovala spoločnosť [[Lockheed Martin]]. Stavba Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu stála celkove 800 miliónov amerických dolárov. Rozpočet NASA pririekol projektu SIRTF na rok 2008 celkom 68,4 miliónov USD; na rok 2009 sa počíta s čiastkou 71,7 miliónov USD. S blížiacim sa koncom celej misie sa počíta aj s celkovým znížením čiastok pridelených na misiu – 2010: 15,9 mil. USD, 2011: 10,3 mil. USD, 2012: 3,2 mil. USD, 2013: 3,3 mil. Misia je riadená firmou [[Jet Propulsion Laboratory]] a [[Spitzerove vesmírne stredisko|Spitzerovým vesmírnym strediskom]] v [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadene]].
=== Architektúra kryogénneho systému ===
[[Obrázok:Cryo architecture of SIRTF - slovak.PNG|left|thumb|Porovnanie starej a novej technológie chladenia]]
Predchádzajúce infračervené teleskopy vo vesmíre boli zahalené obrovským [[Kryostat|kryostatomkryostat]]om<ref>{{Cite web
| title = Spitzer's Cryostat
| url = http://www.spitzer.caltech.edu/technology/cryostat.shtml
}}</ref> Pokročilá technológia Spitzera odhalila uprostred tohto objektu jasnú, horúcu, červene žiariacu škvrnu. Vedci z [[Texas]]kej univerzity v [[Austin (Texas)|Austine]], ktorí objekt objavili, veria, že horúca škvrna je príkladom skorého vývoja hviezdy, ktorá zbiera plyn a prach z mračna okolo nej. Skoršie dohady o podstate horúcej škvrny hovorili, že by to mohlo byť slabé svetlo z iného zdroja, ktoré leží 10-krát ďalej od Zeme, ale premieta sa na rovnaké miesto ako L1014. Bližší prieskum daného miesta pozemskými observatóriami odhalil slabé žiarenie vejárovitého tvaru. Toto žiarenie je príliš slabé na to, aby prichádzalo zo vzdialenejšieho zdroja, čo vedie k záveru, že objekt je v oblasti L1014.
 
V roku [[2005]] vedci z&nbsp;[[Wisconsin|Wisconsinskej]]skej univerzity v&nbsp;[[Madison (Wisconsin)|Medisone]] a Whitewateru na základe štyristo hodín pozorovania zistili, že [[Galaxia (naša hviezdna sústava)|Galaxia Mliečna cesta]] je oproti pôvodným predpokladom [[špirálová galaxia s priečkou|špirálovou galaxiou s priečkou]].<!-- <ref name="barred" /><ref name="newlook" /> -->
V&nbsp;marci [[2006]] astronómovia oznámili, že našli [[hmlovina|hmlovinu]] nachádzajúcu sa asi 300&nbsp;[[ly]] od [[Supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] v&nbsp;centre Mliečnej cesty, ktorá bola pomenovaná [[Double Helix]].<ref>{{Cite web
=== Svetlo z najstarších známych hviezd vo vesmíre ===
[[Image:First stars.jpg|thumb|left|Svetlá z prvých hviezd vo vesmíre: v hornej polovici je pôvodná snímka, v dolnej je zobrazený výsledok po odfiltrovaní všetkých známych telies]]
V októbri 2003 urobili [[Alexander Kashlinsky]] a [[John Mather]] ďalší objav. Oznámili, že teleskop pravdepodobne zachytil svetlo z&nbsp;najstarších, doteraz známych hviezd vo vesmíre. Obrázok [[Kvazar|kvazarukvazar]]u v&nbsp;[[súhvezdie Drak|súhvezdí Drak]], ktorý mal slúžiť len na kalibráciu ďalekohľadu, bol objavený preto, že vyžaroval infračervené žiarenie, ktoré značne vyniklo po odstránení svetla zo známych objektov. Kashlinsky a Mather sú presvedčení, že početné farebné (oranžové a červené) škvrny v tomto žiarení sú svetlá hviezd sformovaných v&nbsp;období 100&nbsp;miliónov rokov po [[Veľký tresk|Veľkom tresku]], ktoré majú z&nbsp;dôvodu rozpínania vesmíru značný [[červený posun]].<ref>{{Cite web
| title = Infrared Glow of First Stars Found: Scientific American
| url = http://www.sciam.com/article.cfm?chanID=sa007&articleID=0009A468-3F5E-1369-BF5E83414B7F0000
| publisher = SSC, Caltech
| language = anglicky
}}</ref> Táto planéta má [[viazaná rotácia|viazanú rotáciu]], čiže je k&nbsp;hviezde natočená stále rovnakou stranou a na jej privrátenej strane sa nachádza „horúca škvrna“ (najteplejšia oblasť), ktorá má k hviezde sklon 30°. Teplota tmavej strany sa odhaduje na 650[[°C]] a teplota privrátenej strany 930°C. Tento nie príliš veľký rozdiel majú pravdepodobne na svedomí silné vetry v&nbsp;atmosfére, ktoré dosahujú rýchlosti blížiace sa k 9700&nbsp;{{km|9700|m}}/h. Teplú škvrnu postupne tlačia smerom na východ a tým pomáhajú vyrovnávať rozdiely teplôt na oboch stranách planéty.<ref name="HD 189733b" />
 
=== Projekty GLIMPSE a MIPSGAL ===
 
{{Link FA|cs}}
 
[[ar:مقراب سبيتزر الفضائي]]
[[bg:Спицър (космически телескоп)]]
70 510

úprav