Galileo (kozmická sonda): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok, štylistika, rozšírenie úvodu, nová kat. |
d typo gram |
||
Riadok 30:
=== Družicová časť ===
[[Súbor:Galileo Diagram.jpg|thumb|350px|Nákres sondy ukazuje umiestnenie prístrojov, ktoré sonda niesla k Jupiteru]]
Družicovú časť tvorila [[rotácia|rotáciou]] 3,25 až 10,5 obr/min alebo trojosovo stabilizovaná sonda typu [[HS-373]] s maximálnym priemerom {{m|4
* prístrojový úsek v tvare nízkeho šesťbokého [[hranol]]u, nad ktorým bola upevnená [[parabola|parabolická]] smerová [[anténa]] z tenkej [[molybdén]]ovej sieťky s priemerom {{m|4
* stabilizovaný úsek valcového tvaru s výklopnou smerovanou plošinou a smerovateľnou anténou s priemerom {{m|1
Na spodnej strane stabilizovaného úseku bola pripevnená kužeľovitá atmosferická sonda (popis pozri nižšie). Na bokoch prístrojového úseku boli zavesené tri výklopné ramená. Najdlhšie s dĺžkou {{m|10
* prístroje na [[optika|optické]] a [[spektroskopia|spektroskopické]] pozorovanie:
** prístroje umiestnené na otočnej stabilizovanej plošine:
*** televízna [[kamera]] [[SSI]] (Solid State Imaging System) s detektory typu [[CCD]] (Charge Coupled Device) (800×800 bodov, [[elektromagnetické spektrum|spektrálny]] obor 300 až 650 a 700 až 1000 nm, expozičné časy od 4,167 ms do 51,2 s) pripojené k [[Cassegrainov ďalekohľad|ďalekohľadu Casesgrainova usporiadania]] ([[ohnisková vzdialenosť]] {{mm|1500
*** mapujúci infračervený [[mriežkový spektrometer]] [[NIMS]] (Near-Infrared Mapping Spectrometer) so 17 detektormi (15 InSb a 2 Si) chladenými na teplotu 64 K pre štúdium chemického zloženia atmosféry planéty a povrchu mesiacov pripojený k [[ďalekohľad Ritchey-Chretienovho usporiadania|ďalekohľadu Ritchey-Chretienovho usporiadania]] (ohnisková dĺžka {{mm|800
*** ultrafialový mriežkový [[Ebert-Fastieov spektrometer]] UVS (Ultra-Violet Spectrometer) s 3 fotonásobičmi (spektrálna oblas5 113 až 432 nm, spektrálne rozlíšenie 0,7 nm pod 190 nm, 1,3 nm nad 490 nm) pripojený k [[ďalekohľad Cassegrain-Dall-Kirkhamovho usporiadania|ďalekohľadu Cassegrain-Dall-Kirkhamovho usporiadania]] (ohnisková dĺžka {{mm|250
*** integrovaný [[fotopolarimeter]] a [[rádiometer]] PPR (Photopolarimeter-Radiometer) (spektrálny obor 0,4 až 45 µm) pripojený k ďalekohľadu usporiadania Cassegrain-Dall-Kirkham (priemer
**** fotopolarimeter (vo fotopolarimetrickom režime 3 kanály v pásmach 410,0, 678,5, a 944,6 nm, vo fotometrickom režime 7 kanálov v pásmach 618,7, 633,3, 648,0, 788,7, 829,3, 840,3 a 891,8 nm);
**** rádiometer (5 kanálov v pásmach 16,8, 21,0, 27,5, 35,5 a 45
** prístroje umiestnené na rotujúcom úseku:
*** spektrometer pre oblasť extrémneho [[ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] [[EUVS]] (Extreme UltraViolet Sprectrometer) (128 kanálov, spektrálny rozsah 54 až 128 nm, šírka kanálov 0,59 nm, spektrálne rozlíšenie 3,5 nm pre plošné, resp. 1,5 nm pre bodové zdroje, uhlové rozlíšenie 0,17×0,87°) určený najmä na štúdium plazmového toroidu na dráhe mesiaca [[Io (mesiac)|Io]];
* prístroje na štúdium [[magnetické pole|magnetických polí]] a [[korpuskulárne žiarenie|korpuskulárneho žiarenia]], umiestnené na dlhom výklopnom ramene a na jeho základni:
** magnetometer MAG (Magnetometer) na štúdium medziplanetárneho a planetárnych magnetických polí tvorený 6 cievkovými detektormi (3 v strede ramena s citlivosťou ±512 nT resp. ±16 384 nT, 3 na jeho konci s citlivosťou ±32 nT resp. ±512 nT) a kalibračnými cievkami;
** spektrometer plazmových vĺn [[PWS]] (Plasma Wave Spectrometer) vybavený rozkladacou dipólovou anténou s rozpätím {{m|6
** analyzátor plazmy PLS [=Plasma Instrument], ktorý tvorili:
*** štyri elektrostatické analyzátory (64 kanálov v rozsahu od 0,9 eV do 52 keV, časové rozlíšenie 0,5 s);
*** štyri hmotové spektrometre (schopné detekovať ionty H<sup>+</sup>, H<sub>2</sub><sup>+</sup>/He<sup>++</sup>, He<sup>+</sup>, O<sup>++</sup>, O<sup>+</sup>/S<sup>++</sup>, Na<sup>+</sup>, S<sup>+<sup>, K<sup>+</sup> a SO<sub>2</sub><sup>+<sup>);
** detektor mikrometeoroitov [[DDS]] (Dust Detector System) (efektívna účinná plocha {{m2|0
** detektor energetických nabitých častíc [[EPD]] [=Energetic Particles Detector], ktorý tvorili:
*** časticový teleskop s 8 kremíkovými polovodičovými detektormi nízkoenergetických častíc v magnetosfére [[LEMMS]] (Low-Energy Magnetospheric Measurements System) (32 kanálov, elektróny od 15 keV do >11 MeV, ionty od 22 keV do 55 MeV);
*** analyzátor izotopového zloženia CMS (Composition Measurements System) tvorený dvoma ďalekohľadmi:
**** teleskop TOF (Time-of-Flight) (13 kanálov, jadrá [[vodík]]a 80 keV až 1,25 MeV, jadrá [[hélium|hélia]] od 27 keV/u až 1,0 MeV/u, jadrá [[kyslík]]a od 12 do 522 keV/u, jadrá [[síra|síry]] od 16 do 310 keV/u, jadrá [[železo|železa]] od 20 do 200 keV/u);
**** teleskop diferenciálnej energie (13 kanálov, jadrá He od 0,19 do 1,4 MeV/u, jadrá O od 0,16 do 10,7 MeV/u, jadrá [[sodík|Na]] od 1,0 do 11,7 MeV/u a jadrá Fe od 0,22 do 15,0 MeV/u);
** detektor ťažkých iontov [[HIC]] (Heavy Ion Counter) tvorený dvoma teleskopmi (rozsah protónových čísel od 6 (C) do 28 (Ni), energetický rozsah od 6 do >200 MeV/u) ;
* experimenty využívajúce rádiového vysielače sondy RS (Radio Science):
** vlastnosti plazmy a nehomogenít [[slnečný vietor|slnečného vetra]] v medziplanetárnom prostredí;
** štúdium vlastností atmosféry a ionosféry planéty a mesiacov v priebehu rádiového zákrytu sondy;
** stanovenie hmotností mesiacov Jupitera;
** hľadanie gravitačných vĺn s veľmi nízkou frekvenciou;
** štúdium slnečnej koróny počas [[Konjunkcia (astronómia)|konjunkcie]] sondy so [[Slnko]]m.
[[Súbor:
Systémy sondy boli riadené palubným počítačom s 16bitovým [[mikroprocesor]]om ATAC-16MS. Pre záznam nameraných vedeckých dát slúžila magnetopásková pamäť s kapacitou 900 Mbit. Hlavný telemetrický systém pracujúci v pásme X (8,422 GHz) mal pracovať cez veľkú parabolickú anténu (typická rýchlosť prenosu od Jupitera 134 kbit/s). Záložný telemetrický systém pracujúci v pásme S (2,297 GHz) využíval dve všesmerové antény, z ktorých jedna bola umiestnená na konci centrálneho sťažňa parabolickej antény, druhá na jednom výklopnom ramene s RTG. Povelový prijímač pracoval v pásme S (2,115 GHz). Spojenie s atmosferickou sondou sa udržovalo v pásme L. Pre navedenie na dráhu okolo Jupitera slúžil hlavný motor S400 s ťahom 400 N na dvojzložkové hypergolické kvapalné pohonné látky ([[monometylhydrazín]] a [[oxid dusičitý]], celkom 925 kg) skladované v štyroch nádržiach s pretlakovou dopravou stlačeným héliom. Na bežné korekcie dráhy slúžil systém 12 motorčekov s ťahom 10 N zásobovaných z rovnakých nádrží.
Riadok 71:
=== Atmosferická sonda ===
Atmosferická sonda mala tvar kužeľa s maximálnym priemerom {{m|1
* neutrálny hmotnostný spektrometer na štúdium chemického zloženia atmosféry NMS (Neutral Mass Spectrometer) (detekcia [[hélium|He]], [[voda|H<sub>2</sub>O]], [[metán|CH<sub>4</sub>]], [[amoniak|NH<sub>3</sub>]], ďalších atómov a molekúl s hmotnosťou od 1 do 52 u a vybraných ťažších atómov ako sú [[kryptón|Kr]] a [[xenón|Xe]], tj. 84 u a 131 u, rozsah tlaku okolitého prostredia 0,01 až 1 MPa);
* súbor senzorov na priame meranie teploty, tlaku a nepriame určenie hustoty a priemernej [[molekulová hmotnosť|molekulovej hmotnosti]] atmosféry v závislosti na výške ASI (Atmospheric Structure Instrument), ktorý tvorili:
** [[akcelerometer|akcelerometre]] na meranie atmosferického brzdenia;
** [[teplomer]];
** [[tlakomer]];
* [[nefelometer]] NEP (Nephelometer) na štúdium veľkosti, distribúcie a fyzikálnych charakteristík častíc v oblakoch na základe rozptylu [[infračervené žiarenie|infračerveného žiarenia]] (vlnová dĺžka 900 nm, rozsah tlaku okolitého prostredia 0,01 až 1 MPa);
* infračervený [[interferometer]] na stanovenie koncentrácie hélia v atmosfére HAD (Helium Abundance Detector) (rozsah merania od 0,3 do 0,8 MPa, relatívna presnosť 0,1 %);
* viackanálový rádiometer na meranie tepelnej energie v atmosfére NFR (Net-flux Radiometer) (0,3-3,0, 0,3-2000, 20-30, 30-40 a 40-60 µm, merania v rozsahu tlakov 0,01 až 1 MPa);
* detektor búrkových [[blesk|elektrických výbojov]] LRD (Lightning and Radio Emission Detector), s dvoma detekčnými systémami:
** elektromagnetický rádiový detektor (frekvenčné pásma 3, 15 a 100 kHz) pre detekciu [[rádiový šum|rádiového šumu]] a zmien magnetického poľa;
** optický detektor s fotodiódou na registráciu svetelných zábleskov;
* osemkanálový detektor energetických častíc EPI (Energetic Particle Investigation) (3 kanály pre [[elektrón]]y, 3 kanály pre [[protón]]y, 1 kanál pre častice alfa, 1 kanál pre ťažšie ionty).
Zostupový systém sa skladal z brzdiaceho a stabilizačného [[padák]]u a nosného padáku z [[dakron]]u a [[kevlar]]u s priemerom {{m|2
* mechanická a tepelná odolnosť (pri pozemných skúškach v r. 1983 do 60 °C vnútornej teploty a tlaku do 1,6 MPa, vypočítaná odolnosť do 2,0 MPa, k poškodeniu neutrálneho hmotnostného spektrometra došlo až pri 2,1 MPa);
* kapacita akumulátorov (z výroby 21 Ah, pri príletu k Jupiteru asi 20 Ah, tj. 74 min zostupu);
* družicová časť sondy Galileo mala na príjem údajov najviac 75 minút a potom sa musela venovať inej aktivite.
Prenos dát na materskú sondu sa uskutočňoval na dvoch [[frekvencia|frekvenciách]] v pásme L (1,3870 a 1,3871 GHz, rýchlosť prenosu 256 bit/s). Ultrastabilný oscilátor udržoval konštantnú frekvenciu signálov, takže z [[Dopplerov jav|Dopplerovho posunu]] bolo možné odvodiť dáta o rychlosti vetra a smeru pohybu puzdra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 116:
==== Gravitačný manéver pri Venuši ====
Dňa [[10. február]]a [[1990]] o 05:58:48 UT, iba 18 sekúnd pred plánovaným časom, preletela sonda vo vzdialenosti
==== Prvý gravitačný manéver pri Zemi ====
Dňa [[8. december|8. decembra]] [[1990]] o 20:34:34 UT sonda preletela v minimálnej vzdialenosti {{km|938
Dňa [[11. apríl]]a [[1991]] bol na sondu vyslaný povel na otvorenie veľkej parabolickej antény. Telemetrické dáta však ukázali, že tri až pät z 18 rebier z [[grafit]]ového laminátu zostalo prichytených k centrálnej tyči. To znamenalo obmedzenie prenosovej kapacity sondy a redukciu najmä obrazových dát.
Riadok 128:
[[Súbor:Galileo Gaspra Mosaic.jpg|thumb|Planétka Gaspra]]
Dňa [[29. októbra]] [[1991]] o 22:36:40 UT sonda preletela vo vzdialenosti {{km|1600
==== Druhý gravitačný manéver pri Zemi ====
Dňa 8. decembra [[1992]] o 15:09 UT sonda preletela nad južnou časťou [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] vo vzdialenosti iba
==== Stretnutie s planétkou Ida ====
Riadok 138:
[[Súbor:Galileo Ida n Dactyl.jpg|thumb|Planétka Ida so svojím mesiacom Dactylom]]
Dňa [[28. august]]a [[1993]] o 16:52 UT sonda preletela vo vzdialenosti {{km|2410
| titul = Galileo to Jupiter
| url = http://www.jpl.nasa.gov/missions/missiondetails.cfm?mission=Galileo
Riadok 155:
==== Prílet k Jupiteru ====
Dňa [[7. december|7. decembra]] [[1995]] o 17:45:44 UT sonda preletela vo vzdialenosti
==== Meranie atmosferickej sondy ====
Dňa 7. decembra 1995 o 22:04:05 UT vstúpila atmosferická sonda do [[atmosféra Jupitera|atmosféry Jupitera]] rýchlosťou
Počas prvej minúty dosiahlo [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]] asi 230 G a tepelný štít sa rozžeravil na 14 000 °C. Počas ďalšej minúty rýchlosť klesla asi na {{km|0
O 23:04 UT atmosferické puzdro ukončilo vysielanie. Maximálna hĺbka, kam sa mohlo puzdro dostať, bola {{km|163
Technici odhadli, že asi o 00:30 UT nasledujúceho dňa zanikli časti atmosferickej sondy, vyrobené z hliníkových zliatin, neskôr aj kostra z titanových zliatin a najneskôr okolo 07:00 UT puzdro definitívne prestalo existovať.
Riadok 171:
Bezprostredne potom začal manéver JOI (Jupiter Orbit Insertion), ktorý sa uskutočnil podľa dopredu prijatých inštrukcií a ktorým sonda prešla na obežnú dráhu okolo planéty Jupiter.
Dňa 8. decembra 1995 od 00:27 do 01:16 UT bol zapojený hlavný motor sondy, ktorý zaistil navedenie na obežnú dráhu okolo Jupitera znížením rýchlosti o {{m|644
[[Súbor:Galilean satellites.jpg|thumbnail|300px|left|Mesiace Io, Europa, Ganymedes a Kallisto]]
Riadok 197:
}}</ref>
Prelet okolo mesiaca Amalthea sa uskutočnil [[5. november|5. novembra]] [[2002]] vo vzdialenosti
Po ďalšom obehu okolo planéty, počas ktorého sa sonda od nej vzdialila až na 26,4 mil. km, sonda [[21. september|21. septembra]] [[2003]] o 18:57 UT vstúpila rýchlosťou {{km|48
| url = http://www.spaceflightnow.com/galileo/030921galileogone.html
| titul = Galileo spacecraft crashes into Jupiter
Riadok 209:
| vydavateľ = NASA
| jazyk = po anglicky
}}</ref> Od svojho štartu do zániku prekonala vzdialenosť
== Desať najdôležitejších výsledkov misie<ref>http://www.spaceflightnow.com/galileo/030920top10science.html</ref> ==
Riadok 236:
| revízia = 310591
}}
* [http://www.lib.cas.cz/www/space.40/1989/I084B.HTM Sonda v encyklopédii Space 40] {{ces icon}}
* [http://www.jpl.nasa.gov/missions/past/galileo.html Past Missions - Galileo. - NASA-JPL] {{eng icon}}
|