[[Súbor:ArmaTiroPumEtaMilikiliklik26 8.jpg|náhľad|250px|Členovia ETA pália salvu v Aritxulegi]]
'''Baskicko a (jeho) sloboda''' alebo '''ETA''' (po baskicky: ''Euskadi ta Askatasuna'') je jedna z najstarších moderných [[teroristická skupina|teroristických skupín]] v Európe. Založili ju v roku [[1959]] s cieľom založiť nezávislý štát [[Baskovia|Baskov]] pozostávajuci zpozostávajúci z území ktorektoré susú v sučastnostisúčastnosti provincie [[Španielsko|Španielska]] a [[Francúzsko|Francúzska]]. Ideologia[[Ideológia]] organizacieorganizácie prináleží v politickom spektre k ultraľavici, aj kedkeď pre vonkajsiehovonkajšieho pozorovateľa jej hlavná charakteristika je extrémny [[nacionalizmus]]. Jej teroristické akty sa začali v roku 1968, keď [[polícia]] pri prestrelke zabila vodcu organizácie, na čo ETA odpovedala vraždou policajného šéfa. Od roku [[1968]] ETA zavraždila vyše 800 ľudí, vačšinouväčšinou "nepriateľov"„nepriateľov“ ako politikov[[politik]]ov a prislusnikovpríslušníkov policiepolície, ale aj mnoho náhodných obetí pri bombových utokochútokoch.
Po seriisérii útokov na málo významných provinčných politikov strácala ETA širšiu podporu baskickej verejnosti. Únosy rukojemníkov v „mene baskického ľudu“ Baskovia tiež postupne prestali podporovať. ETA však neukončila svoj boj proti španielskej vláde, hoci sa odklonila od pôvodných motívov. Kým na začiatku bojovala za myšlienku vlastného baskického štátu, v priebehu ďalšieho vývoja sa zachovanie organizácie stalo dôležitejším.
ETA sa financuje hlavne vyberaním takzvanej „revolučnej dane“ (Impuesto Revolucionario). Baskickí podnikatelia sú vydieraní listami, v ktorých sa od nich vyžaduje takzvaná „revolučná daň“ alebo „príspevok na boj za nezávislú vlasť“, čo má byť suma vo výške niekoľko desiatok tisíc €<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
