Wellington: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 39 bajtov ,  pred 8 rokmi
d
typo gram, replaced: Štandart → Štandard
d (r2.7.1) (robot Pridal: fy:Wellington (stêd))
d (typo gram, replaced: Štandart → Štandard)
| jazyk = po anglicky
}}
</ref> Možno sa tiež stretnúť s názvom ''Pōneke''<ref> {{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Department of Conservation
| titul = Poneke: Wellington places to visit
 
== Geografia ==
[[Súbor:Miramar_Peninsula_aerialMiramar Peninsula aerial.jpg|left|thumb|Wellington z vtáčej perspektívy z východnej strany (2009)]]
Wellington sa rozkladá v strednej časti Nového Zélandu, na juhozápadnom cípe [[Severný ostrov (Nový Zéland)|Severného ostrova]] na pobreží [[Cookov prieliv|Cookovho prielivu]]. Voda obklopuje mesto z troch strán, čo mu poskytuje ideálnu polohu pre stavbu a prevádzku [[prístav]]u. Smerom na západ sa dvíhajú kopce, na ktoré sa už tiež rozširuje mestská zástavba a konštruujú sa tu veterné elektrárne. So svojou južnou zemepisnou šírkou 41° 17' je podľa [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovej knihy rekordov]] najjužnejšie položeným hlavným mestom sveta.<ref>{{Citácia knihy | titul = [[Guinnessova kniha rekordov]] 2009 | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | spoluautori = | rok = 2008 | vydavateľ = Guinness World Records Ltd | miesto = Londýn, Spojené kráľovstvo | isbn = 9781904994367 | strany = 277 | strany = | url =}}</ref> Vzhľadom na malý priestor pre rozvoj mesta medzi morom a okolitými kopcami má v porovnaní s ostatnými mestami Nového Zélandu veľmi vysokú [[Hustota zaľudnenia|hustotu zaľudnenia]]. Spoločne s mestami [[Lower Hutt]], [[Upper Hutt]] a [[Porirua]] tvorí Wellington rozsiahlu [[aglomerácia|aglomeráciu]] s celkovým počtom 386 000 obyvateľov.<ref name="aglopop" />
 
| jazyk = po anglicky
}}</ref>
 
 
<center>
== Politika ==
=== Politický význam ===
Novozélandský [[parlament]] vo Wellingtone prvýkrát zasadal [[7. júl|7. júla]]a [[1862]], ale v tom čase Wellington ešte nebol oficiálne hlavným mestom krajiny. V novembri 1863 navrhol pri zasadnutí parlamentu v Aucklande vtedajší premiér [[Alfred Domett]] uznesenie, podľa ktorého "sa stalo nevyhnutným, že sídlo vlády by malo byť prenesené do vhodnejšej lokality pri [[Cookov prieliv|Cookovom prielive]]" . Panovali totiž obavy, že južné oblasti Nového Zélandu, kde sa vyskytovali náleziská [[Zlato|zlata]], by sa mohli odtrhnúť a vytvoriť samostatnú [[Kolónia|kolóniu]]. Pre výber najvhodnejšej oblasti boli kvôli svojej nezávislosti zvolení komisári z Austrálie. Tí za vhodnú lokalitu zvolili Wellington najmä vďaka jeho polohe a strategickému prístavu. Wellington sa tak v roku [[1865]] stal [[Hlavné mesto|hlavným mestom]] Nového Zélandu, keď prevzal tento štatút od Aucklandu, ktorý ako hlavné mesto fungoval od roku 1841 (krátko po založení v septembri [[1840]]). Prvé oficiálne zasadnutie parlamentu v novom hlavnom meste sa konalo [[26. júl|26. júla]]a [[1865]]. V meste vtedy žilo okolo 4900 obyvateľov.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Temple
| meno = Phillip
}}</ref>
 
[[Súbor:Beehive_Building_%26_Parliament_HouseBeehive Building & Parliament House.JPG|thumb|left|Budova parlamentu a "Včelí úľ"]]
Požiaru parlamentného komplexu v roku 1907 podľahla aj pôvodná drevená budova, v ktorej zasadal vlastný parlament. Vo februári 1911 vyhlásil vtedajší novozélandský premiér [[Joseph Ward]] súťaž o podobu novej budovy, ktorej sa zúčastnilo 33 návrhov. Víťazom sa stal architekt [[John Campbell]], ktorý prišiel s návrhom [[Novoklasicizmus|neoklasicistickej]] parlamentnej budovy a novej knižnice, ktorá mala nahradiť onú pôvodnú novogotickú. Výstavba začala v roku 1914 a dokončená bola v roku 1922. Parlament sa však do novej budovy premiestnil už o štyri roky skôr, aby mohol ukončiť svoje pôsobenie v starej budove novozélandskej vlády, ktorá pre obe inštitúcie kapacitne nevyhovovala.<ref>
{{Citácia elektronického dokumentu
 
=== Lanová dráha a múzeum ===
[[Súbor:Cable_CarCable Car.JPG|thumb|right|Lanová dráha vo Wellingtone]]
Jedným z hlavných turistických symbolov Wellingtonu je [[pozemná lanová dráha]] spájajúca centrum mesta s prímestskou časťou [[Kelburn]], kde sídli mestská botanická záhrada. Lanovka je 612 metrov dlhá a stúpa do výšky 120 metrov. Medzi konečnými stanicami ležia ešte tri ďalšie. Celá dráha je priama, len s jedným miestom pre stretávanie sa protiidúcich vozňov. Vozový park lanovky tvoria dva vozne, ktoré sú navzájom prepojené lanom. Kapacita lanovky je zhruba 100 cestujúcich, z toho 30 sediacich a 70 stojacich pasažierov. Po dráhe sa pohybuje priemernou rýchlosťou 18 kilometrov za hodinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Wellington City Council. Wellington Cable Car
=== Botanická a zoologická záhrada ===
 
[[Súbor:Wellington_Zoo_Monkey_IslandWellington Zoo Monkey Island.JPG|thumb|left|Výbeh pre šimpanzov v zoologickej záhrade]]
[[Zoologická záhrada]] bola vo Wellingtone založená v roku [[1906]], išlo o prvú zoologickú záhradu na území Nového Zélandu. Záhrada chová v súčasnosti približne 500 zvierat, ktoré zastupujú viac ako stovku živočíšnych druhov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Wellington Zoo
| colspan="2" | 25,0
|-
| ŠtandartnéŠtandardné vzdelanie
| colspan="2" | 33,3
| colspan="2" | 33,9
 
=== Victoria University ===
[[Súbor:Rutherford_HouseRutherford House.jpg|thumb|left|Rutherford House, sídlo obchodných a administratívnych odborov Victoria University]]
''Victoria University of Wellington'' bola založená v roku [[1897]] a pôvodne fungovala ako súčasť Novozélandskej univerzity, ktorá sa však rozpadla v roku 1961. Známa je predovšetkým jej právnická fakulta sídliaca v bývalej budove vlády a fakulta [[Humanitné a spoločenské vedy|humanitných odborov]]. Univerzita však ponúka aj štúdium [[Pedagogika|pedagogiky]], [[strojárstvo|strojárstva]], [[dizajn]]u, obchodu a [[Prírodné vedy|prírodných vied]]. V roku 2009 ju navštevovalo 22 270 študentov a 1 884 zamestnancov. Hlavné sídlo univerzity je v Kelburne, fakulty pedagogiky, práva a biologického výskumu sídlia v troch odlúčených pracoviskách. Spoločne s Massey University prevádzkuje novozélandskú hudobnú školu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Victoria University of Wellington
 
== Doprava ==
[[Súbor:Wellington_airport_aerialWellington airport aerial.jpg|thumb|Wellingtonské medzinárodné letisko]]
=== Diaľničná sieť a letisko ===
Okolie Wellingtonu je obsluhované dvoma štátnymi [[diaľnica|diaľnicami]]mi ''SH1'' a ''SH2'', ktoré sa stretávajú na [[Mimoúrovňová križovatka|mimoúrovňovej križovatke]] severne od mesta. Diaľnica číslo 1 vedie samotným stredom mesta a končí pri areáli [[Wellington International Airport|Wellingtonského medzinárodného letiska]], fungujúceho v meste od roku [[1935]]. Letisko leží 6 kilometrov juhovýchodne od centra mesta. Začínajú a končia vnútroštátne lety, niekoľko letov z Austrálie a ostrovov [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Najväčšími strojmi, ktoré na wellingtonskom letisku v roku 2010 pristávajú, sú lietadlá [[Boeing 737|Boeing 737-800]] a [[Airbus A320]]. Väčšie lietadla musia využívať iné letiská, pretože jediná wellingtonská pristávacia dráha je dlhá iba 2051 metrov. Napriek tomu však Wellingtonské medzinárodné letisko prepraví ročne viac ako 5 miliónov cestujúcich, čo ho radí na tretie miesto medzi najrušnejšími letiskami Nového Zélandu, hneď za letisko v Aucklande a [[Christchurch]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Wellington International Airport
| titul = Factsheets
[[Súbor:WellingtonNewTrolleybus.jpg|thumb|[[Trolejbus]] vo Wellingtone]]
=== Verejná doprava ===
[[Verejná doprava]] je prevádzkovaná spoločne pre celý wellingtonský región. Zabezpečujú ju väčšie množstvo spoločností pod spoločnou značkou Metlink. Každoročne prepraví až 35 miliónov pasažierov a ich počet stále narastá, čo robí z Metlinku najvyťaženejšiu dopravnú sieť Nového Zélandu. Z tohto počtu veľkú väčšinu (23 miliónov) prepravia mestské autobusy, ktorých na 103 linkách regiónu jazdí 470 a obsluhujú 2800 zastávok. Deväť z týchto liniek je obsluhovaných trolejbusmi, ktoré sa z celého Nového Zélandu stále používajú iba vo Wellingtone. 11 miliónov cestujúcich prepravia každoročne miestne železničné spoje, jeden milión cestujúcich jazdí každý rok wellingtonskou lanovkou. Zanedbateľná nie je ani [[Vodná doprava|lodná doprava]]. Dva osobné [[Trajekt|trajektytrajekt]]y využije každoročne asi 150 000 ľudí a miera ich vyťaženie rastie najrýchlejšie z celej wellingtonskej dopravnej siete. V rokoch 1878-1964 bola vo Wellingtone prevádzkovaná aj [[električková doprava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Metlink
| titul = štatistiky 2008/2009
[[Kategória:Mestá na Novom Zélande]]
[[Kategória:Hlavné mestá]]
 
{{Link GA|cs}}
{{Link GA|pl}}
 
[[ace:Wellington]]
[[af:Wellington, Nieu-Seeland]]
74 480

úprav