Mestská radnica (Bardejov): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Význam pamiatky: externé odkazy
dBez shrnutí editace
Riadok 116:
 
== História výstavby ==
 
Správa mesta Bardejov prešla počas historického obdobia dlhým vývojom. Pôvodne toto územie i prvotnú slovanskú osadu spravovali [[Cisterciáni|cisterciánski mnísi]] a ich predstavený - prior kláštora. Dôležitým medzníkom vo vývoji mestskej správy bol rok 1376, kedy kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I. Veľký z Anjou]] povýšil osadu na slobodné kráľovské mesto a udelil mu právo voľby richtára a mestskej rady.
 
Řádek 131 ⟶ 130:
V nasledujúcom období sa na stavbe, akú poznáme dnes, vykonávali zväčša iba reštaurátorské práce; začiatkom 20. storočia bola radnica v rokoch 1904 - 1905 (po predchádzjúcom požiari v roku 1902) upravovaná pre pripravované expozície novovznikajúceho Múzea Šarišskej župy (dnešné [[Šarišské múzeum]]).
 
V 80-tychych a 90-tychych rokoch 20. storočia prebehla posledná pamiatková obnova.
 
== Opis objektu ==
 
Renesančná radnica v Bardejove je dvojpodlažná stavba stojaca na pravidelnom obdĺžnikovom pôdoryse s dlhšou stranou v smere sever-juh. Charakterizujú ju vysoké bočné štíty sedlovej škridlovej strechy a renesančný arkier na jej východnej strane, sprístupňujúci druhé poschodie. Na štíte severnej fasády sú tri vyrezávané okná a mestský znak. Štít južnej fasády dotvára štvorica okien, hodiny a maľované erby mesta a Uhorska. Na vrchole južného štítu stojí postava legendárneho rytiera Rolanda s halapartňou, symbolického ochrancu mestských privilégií. Okná na všetkých fasádach majú rovnaké tvary.
 
[[Obrázok:Bardejov10Slovakia29.JPG|leftvľavo|thumbnáhľad|180px|Arkier na východnej fasáde]]
Na juhozápadnom rohu sa zachovali dve duté mestské miery, ktorými sa pri predaji meralo obilie a strukoviny.
 
Architektonicky najbohatšie je členená východná fasáda, ktorej dominuje na stredovú os situovaný drevený, bohato zdobený arkier.
Řádek 148 ⟶ 147:
 
== Význam pamiatky ==
 
Stavba bardejovskej radnice od svojho počiatku zdôrazňovala navonok význam tohto [[Šariš (región)|hornošarišského]] mesta. Radnica bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života obyvateľov mesta. Prízemie budovy slúžilo obchodným účelom, na poschodí boli miestnosti slúžiace potrebám mestskej rady a mestskej pokladnice.
 
Napriek prítomnosti niektorých neskorogotických stavebných prvkov, na stavbe radnice sa začali uplatňovať vplyvy nastupujúcej [[Renesancia|renesancie]], na základe čoho je bardejovská radnica považovaná za prvú svetskú stavbu tohto slohu na našom území.
 
Jej význam z historického a umeleckého hľadiska ocenila i spoločnosť keď ju v roku 1985 zapísala do zoznamu [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národných kultúrnych pamiatok]] Slovenska. Ako pamiatka nadregionálneho významu bola radnica spolu s ostatnými pamiatkami historického jadra [[Bardejov|Bardejova]]a v roku [[2000]] zapísaná do [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO]].
 
Dnes sa historické priestory radnice využívajú ako miestnosti [[Šarišské múzeum|Šarišského múzea]], kde je trvalo umiestnená historická expozícia ''Bardejov - Slobodné kráľovské mesto''.
 
== Iné projekty ==
 
{{projekt|commons=Category:Historical Town Hall (Bardejov)}}
 
== Zdroje ==
 
* ''Slovensko - Kultúra'', Obzor, Bratislava, 1980
* Ľ. Hromadová, R. Hriadelová, ''Bardejov'', Tatran, Bratislava, 1977