Kuiperov pás: Rozdiel medzi revíziami

d
typo gram
d (r2.7.1) (robot Pridal: hi:काइपर घेरा)
d (typo gram)
== Odhady počtu telies Kuiperovho pásu ==
 
Na základe optických pozorovaní sa predpokladá, že sa v Kuiperovom páse nachádza okolo 50 tisíc objektov väčších ako 100 {{km|100|m}}. V súčasnosti sa uskutočňuje prehliadka neba v rámci projektu ''Taiwan–America Occultation Survey'', ktorá by mala v dohľadnom čase zistiť počet objektov s priemerom väčším než 1 {{km|1|m}} v tejto časti Slnečnej sústavy.
 
Na základe pozorovaní krátkodobých prudkých poklesov intenzity röntgenového zdroja [[Scorpius X-1]] astronomickou družicou [[Rossi X-ray Timing Explorer]] v trvaní 1 až 10&nbsp;milisekúnd, spôsobovaných telesami v Kuiperovom páse, bol počet objektov s priemerom 10 až {{m|100&nbsp;|m}} odhadnutý na 10<sup>15</sup>. Podľa matematických modelov frekvencie vzájomných zrážok, ktoré ich teoreticky rozdrobujú, by ich však malo byť iba 10<sup>10</sup> až 10<sup>12</sup> a to napriek tomu, že priemerná vzdialenosť dvoch telies s priemerom {{m|20&nbsp;|m}} je asi iba 200&nbsp;tisíc kilometrov, čo je v astronomickom meradle veľmi málo. Z diskrepancie medzi zisteným počtom a matematickým modelom vyplýva, že je potrebné zrevidovať naše názory na mechanizmus zrážok v Kuiperovom páse.
 
== Vlastnosti telies Kuiperovho pásu ==
[[Súbor:TheKuiperBelt_75AU_LargeTheKuiperBelt 75AU Large.svg|thumb|300px|right|objekty Kuiperovho pásu]]
Okrem [[Pluto|Pluta]] a jeho mesiaca [[Cháron (mesiac)|Cháronu]] bolo zatiaľ spektroskopicky preskúmaných iba veľmi málo telies Kuiperovho pásu. Aj tak možno povedať, že sú prevažne tvorené zmesou ľadu, teda tekutých látok v pevnom [[skupenstvo|skupenstve]], ako sú [[voda]], [[oxid uhličitý]], [[oxid uhoľnatý]], [[metán]] a vyššie [[uhľovodík]]y a [[dusík]]. Okrem nich sú v ľade primiešané aj kremičitanové horniny v podobe prachu a malých úlomkov. Podiel tekutých látok je od 20 do 70 %. Na povrchu viacerých telies Kuiperovho pásu sa pôsobením radiácie fotolýzou vytvorila zmes vysokomolekulárnych organických látok, nazývaná [[tholin]], ktorá im dáva slabo načervenalú farbu.
 
Spektroskopicky zistené zloženie KBO tak znovu podporilo teóriu, že sa tieto telesá veľmi podobajú jadrám komét, a že teda Kuiperov pás môže byť jedným zo zdrojov, odkiaľ prilietajú nové dlhoperiodické aj krátkoperiodické kométy.
 
Vďaka prevládajúcemu ľadovému povrchu má veľká časť KBO pomerne vysoké albedo, pohybujúce sa nad hodnotou 0,5. Zanedbanie tejto skutočnosti viedlo v minulosti k tomu, že odhady priemerov (rozmerov) niektorých príslušníkov KBO boli nadhodnotené. Napr. pri objekte [[2003 UB313|2003 UB<sub>313</sub>]] prvé odhady jeho priemeru sa pohybovali okolo 4000&nbsp;{{km|4000|m}}, neskôr, na základe pozorovaní v [[infračervené žiarenie|infračervenej oblasti]] boli korigované na 3000&nbsp;{{km|3000|m}}, ale na základe interpretácie snímok z [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST)]] sa zdá, že priemer bude ešte podstatne menší, okolo 2400&nbsp;{{km|2400|m}}. To by však znamenalo, že albedo vo [[svetlo|vizuálnej oblasti]] by dosahovalo mimoriadnej hodnoty najmenej 0,86.
 
== Obežné dráhy objektov Kuiperovho pásu ==
|-
|&nbsp;
|[[2003 UB313|2003 UB<sub>313</sub>]] "Xena"<sup>{{ref|1) }}{{ref|2)</sup>}}
|−1,2
|0,55 ± 0,15
|}
 
== Poznámky ==
;Poznámky: <sup>1)</sup> Meno je neoficiálne (prezývka). <sup>2)</sup> Teleso patrí medzi SDO (tu je uvedené iba pre porovnanie).
# {{pozn|1}} Meno je neoficiálne (prezývka).
;Poznámky:# <sup>1)</sup> Meno je neoficiálne (prezývka). <sup>{{pozn|2)</sup>}} Teleso patrí medzi SDO (tu je uvedené iba pre porovnanie).
 
== Iné projekty ==
 
== Externé odkazy ==
* [http://arxiv.org/ftp/astro-ph/papers/0608/0608239.pdf COORAY, Asantha. ''Sifting through the debris'']. - Nature '''442''' (2006) pps. 640-641&nbsp;640–641. {{eng icon}}
 
{{Planétky}}
{{Link FA|fr}}
{{Link FA|pl}}
 
[[af:Kuiper-gordel]]
[[ang:Kuiperes gyrtel]]
72 158

úprav