Domica: Rozdiel medzi revíziami

'''Domica''' je najväčšia [[jaskyňa]] [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahu [[Silická planina|Silickej planiny]] v [[okres Rožňava|okrese Rožňava]]. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou [[Baradla]] v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 {{km|25|m}}. Samotná Domica je dlhá 5 358 {{m|5358|m}}, z čoho je od roku [[1932]] pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 {{m|1315|m}}. Objavil ju [[Ján Majko]] 3. októbra [[1926]].

Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺžkou {{m|140 |m}}. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10,2 °C do 11,4 °C a vlhkosť od 95 do 98 %.

Jaskyňa vznikla v strednotriasových, bielych, ([[wetterstein]]ských) [[vápenec|vápencoch]] [[silický príkrov|silického príkrovu]]. Je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného toku [[Styx (Domica)|Styxu]] a [[Domický potok|Domického potoka]], o čom svedčia oválne tvary chodieb a množstvo riečnych štrkov mimojaskynného pôvodu. Domica sa nachádza v troch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 8 - {{m|12 |m}}. V každej z nich sa vystriedali obdobia erózne a akumulačné, čo dosvedčujú klasicky vyvinuté povalové korytá. Terajšie suché korytá predstavujú najstaršiu vývojovú úroveň, zatiaľ čo priestory, kadiaľ preteká Styx a Domický potok, vytvárajú strednú vývojovú úroveň. Poď ňou sa nachádza najmladšia vývojová úroveň, zanesená štrkom a hlinou. Vrchné časti Domice sa začali vytvárať pravdepodobne po vyzdvihnutí poltárskej formácie nad hladinu mora vo vrchnom panóne, keď sa sformovala aj terajšia hydrografická sieť.

Umelo prekopaný vchod leží vo výške {{mnm|339 m n.m.}}, vedľa ponoru Domického potoka pod rovnomenným vrchom, podľa ktorého je jaskyňa pomenovaná. Suché priestory zahrňujú ''Vstupnú chodbu'', ''Prales'', ''Koncertnú sieň'', ''Palmový háj'', ''Dóm indických pagod'', ''Suchú chodbu'' a ''Sieň terás''. Všetky sú vyzdobené množstvom odumretých kvapľových útvarov. Ružové sfarbenie niektorých kvapľov pochádza od červenej pôdy (terra rosa). Nižšie časti zahrňujú ''Objavnú chodbu'', ktorou preteká Domický potok a priestory s podzemným tokom Styx - ''Panenskú chodbu'', ''Majkov dóm'', ''Prvú a Druhú plavbu''. Prvú plavbu tvorí ''Gotický dóm'', ktorého dno vypĺňa {{m|100 |m}} dlhé jazero. Na konci ''Gotického dómu'' je ''Klenotnica'' s kvapľovými útvarmi ''Smútočnej vŕby'' a ''Stĺpom víťazstva''. Priestory ''Druhej plavby'' pozostávajú zo siení a dómov, ktorých dno je zaplavené Styxom v dĺžke {{m|480 |m}}. Z kvapľových útvarov sú zaujímavé závesy ''Chobotnice'' a tanierovité stalagmity ''Skalnej ruže v Kvetnici''. Jaskyňa vyniká bohatstvom tvarov, z ktorých sú pre Domicu najtypickejšie kvapľové štíty a bubny, cibuľkovité stalaktity, kaskádové jazierka (''Rímske kúpele'', ''Plitvické jazerá'') a guanové hrnce.

Od začiatku päťdesiatych rokov až do roku [[1984]] trpela Domica každý rok záplavami, ktoré začali ohrozovať jaskyňu po tom, ako boli rozorané medze na okolitých družstevných poliach. Po výdatných búrkach stekala prebytočná voda z nesprávne oraných polí priamo pred jaskyňu. Veľké záplavy postihli Domicu v roku [[1954]], [[1955]] a [[1964]]. Napríklad v roku [[1960]] sa po záplave premenili [[závrt]]y na [[Silická planina|Silickej planine]] na jazerá. Najväčšia katastrofa postihla Domicu v apríli [[1977]]. Vtedy zúrila silná búrka spojená s veľmi výdatnými zrážkami. Tlak stúpajúcej vody prelomil železnú bránu na vchode a prúd vody vnikol do priestorov jaskyne. ''Vstupnú chodbu'', ''Černošskú chyžu'', ''Archeologickú chodbu'', ''Sieň 11 plameňov'', ''Majkov dóm'', ''Rímske kúpele'', ''Prvú plavbu'' a v ľavom krídle ''Prales'' po ''Japonskú čajovňu'' postihla záplava a ničivý živel všade zanechal stopy. Hneď za vstupnou bránou nápor vody vymlel na betónovom chodníku asi {{m|4 |m}} dlhú jamu. Na ''Rázcestí'' zmizol bez stopy štrk a piesok pripravený na úpravu chodníkov. Na archeologických lokalitách príval odplavil inštalované [[artefakt]]y neolitického človeka a lokality boli zanesené vrstvou riedkeho bahna. Zničili sa rozvody elektrického osvetlenia. Škody boli také rozsiahle, že sa uvažovalo aj o úplnom uzavretí Domice. Vtedajšie Ministerstvo kultúry SSR sa rozhodlo vykonať nákladnú obnovu jaskyne a vybudovať vstupný areál, ktorý by zabezpečil bezpečnosť pre Domicu. Nový areál bol oficiálne odovzdaný do užívania [[4. október|4. októbra]] [[1984]] a v súčasnosti neslúži len ako ochrana jaskyne, ale aj ako výstavná časť pre archeologické artefakty. Vybudovaním nového vstupného areálu sa odstránil iba problém ničivých záplav. Ďalšie nebezpečenstvá ohrozujú Domicu i naďalej. Najväčším problémom v jaskyni je inštalácia nevhodných svietidiel, ktoré podporujú rast machov na kvapľoch. Kvaple sú škaredé zelené, môže dôjsť k ich porušeniu. Ďalším problémom sú organické látky z polí, ktoré prenikajú do jaskyne, stekajú po stenách a usadzujú sa na dne jazierok. Menia chemické zloženie vody v jaskyni a tým ohrozujú existenciu kvapľov.