Belianska jaskyňa: Rozdiel medzi revíziami

Nachádza sa neďaleko obce [[Tatranská Kotlina]], v najvýchodnejšej časti [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]], vo vysokohorskom krasovom teréne. Vchod do jaskyne leží na severnom svahu Kobylieho vrchu, vo výške {{mnm|890|w}}, čo je asi {{m|130 |m}} nad hladinou riečky [[Belá|Belej]]. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku [[1826]], o čom svedčia uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Ich objav však ostal utajený. Až v roku 1881 vnikli do jaskyne jej prví známi objavitelia [[Július Husz]] a [[Johan Britz]]. Na ďalších objavoch sa podieľali aj B. Kaltstein a I. Verbovský.

Z celkovej známej dĺžky {{km|3,.5 km|m}} je verejnosti sprístupnených {{m|1135 |m}}, s výškovým rozdielom {{m|112 |m}}. Je zaujímavé, že okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, čím by vzrástla atraktivita jaskyne. Tieto pokusy boli aj pomerne úspešné, veľmi sa však pritom poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.

Jaskyňa sa tiahne v smere S-J a vytvára tri morfologické časti - vstupné, výstupné a zostupné. Vstupné horizontálne časti, v ktorých sa nachádzajú komínové priestory pospájané umelými tunelmi, nemajú kvapľové útvary a javia stopy rútenia. Výstupné časti, ktoré sa začínajú Rázcestím, po {{m|112 |m}} od vchodu prudko stúpajú do výšky. Tieto priestory zahrňujú priestranné, rúcaním zväčšené dutiny, založené na vrstvových plochách. Z kvapľových útvarov tu vznikli nástenné [[vodopád]]y (Vysoký dóm, Zbojnícka komora, Dóm SNP) a [[pagoda|pagodovité]] [[stalagmit]]y (Palmová sieň). Zvláštny je naklonený, {{m|2 |m}} vysoký a {{m|1 |m}} široký stalagmit v Zrútenom dóme, ktorý má podobu šikmej veže v [[Pisa|Pise]]. Na plochejšom hlinitom dne sa vytvorili menšie jazierka (Palmová sieň, Zlaté jazierko v Zbojníckej komore). Zostupné priestory prudko klesajú temer paralelne s výstupnými časťami najprv smerom na SZ, potom na SV.