Verzia z 00:17, 27. november 2010 upraviť Robzle (diskusia \| príspevky) 22 502 editací d {{Vodné nádrže na Slovensku}}+kat. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:03, 27. jún 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: 106 m → {{m\|106\|m}}, 700 ha → {{ha\|700\|m}} (3) Ďalšia úprava →
Riadok 2: == Polohopis a založenie == V katastrálnom území [[Iňačovce\|Iňačoviec]], [[Blatná Polianka\|Blatnej Polianky]] a [[Senné (okres Michalovce)\|Senného]] bola vybudovaná sústava rybníkov s rozlohou {{ha\|700 ha\|m}}, z ktorých najväčší o rozlohe {{ha\|213 ha\|m}} bol [[27. máj]]a [[1974]] (Vyhl. MK SSR č. 35282/74-OP) vyhlásený za Štátnu prírodnú rezerváciu Senné - Rybníky, za účelom ochrany vzácnych biocenóz a vodného vtáctva na vedecko-výskumné, kultúrno-výchovné a náučné ciele. V zmysle v súčasnosti platného zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od [[1. január]]a [[1995]] sú Senné rybníky ustanovené za národnú prírodnú rezerváciu (NPR), ktorá predstavuje mimoriadne cenné a významné územie z dôvodu výskytu vodného a pri vode žijúceho vtáctva a jedinečnú oddychovú lokalitu na jarnom a jesennom migračnom ťahu. Lokalita Senné rybníky má rozlohu ~~1 440~~ {{ha\|1440\|m}} a geografickú polohu 48 11´ [[Zemepisná šírka\|s. š.]], 22 04´ [[Zemepisná dĺžka\|v. d.]]. Zahŕňa v sebe Národnú prírodnú rezerváciu, sústavu chovných rybníkov a okolité lúky. Riadok 8: Existenciu obyvateľov Senného, podobne ako viacerých okolitých „blatných“ obcí, po celé stáročia, až do likvidácie mokradí a pravidelných záplav po roku [[1970]], výrazne ovplyvňovala jeho poloha. Leží v geomorfologickej časti [[Východoslovenská rovina\|Východoslovenskej roviny]] nazvanom ''Senianska mokraď'', rozprestierajúcom sa zhruba v trojuholníku tvorenom obcami [[Drahňov]], [[Závadka (okres Michalovce)\|Závadka]] a [[Kristy]], na pravom brehu [[Čierna voda (prítok Uhu)\|Čiernej vody]], nad jej sútokom s [[Laborec\|Laborcom]]. Preliačina vznikla poklesávaním zemského povrchu, podobne ako geologická depresia dnes zaplavená vodami [[Zemplínska šírava\|Zemplínskej šíravy]]. Nadmorská výška celej Senianskej mokrade sa pohybuje v rozmedzí 97{{--}}{{m\|106 \|m}}, v samotnom chotári obce 98{{--}}104  metrov. Má rovinatý ráz s nepatrnými rozdielmi, ktoré nadobúdali význam pri záplavách, ako útočište zveri. Veľká časť bola po celé veky na jar a pri povodniach zaplavovaná, takže povrch tvoria od konca treťohôr do súčasnosti ukladané sedimenty. Množstvo menších mokradi v Senianskej mokradi vypĺňali močiarne usadeniny a slatiny. Jej značná plocha vyznačená nepravidelnou obručou obcí [[Vysoká nad Uhom]], [[Bežovce]], [[Svätuš]], [[Blatná Polianka]], [[Blatné Remety]], [[Iňačovce]], [[Senné (okres Michalovce)\|Senné]], ostala preto neosídlenou, s prevládajúcimi kyslými lúkami a pasienkami. Aj takmer 1 880 hektárový chotár Senného, rozprestierajúci sa po oboch stranách [[Čierna voda (prítok Uhu)\|Čiernej vody]], bol až do vodohospodárskych úprav obhospodarovaný takmer na 70% lúčno-pasienkárskym spôsobom.

Senianske rybníky: Rozdiel medzi revíziami