Bitka pri Jutskom polostrove: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Sudo77(new) (diskusia | príspevky)
fix
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Riadok 27:
Po vypuknutí [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] zahájilo [[Royal Navy|britské námorníctvo]], ktoré bolo v tej dobe najväčšie na svete, námornú blokádu Nemecka. [[Hochseeflotte|Nemecké námorníctvo]], aj keď predstavovalo druhú najväčšiu vojnovú flotilu na svete, zostávalo okrem niekoľkých výpadov v prístavoch. Jedinú výnimkou tvorili nemecké [[ponorka|ponorky]], proti ktorým v tej dobe neexistovala účinná protizbraň. Tie pôsobili britskému obchodnému loďstvu ťažké straty, hlavne po začiatku [[neobmedzená ponorková vojna|neobmedzenej ponorkovej vojny]]. Avšak po tom, čo dôsledky námornej blokády Nemecka začínali byť citeľné, zmenilo nemecké námorníctvo taktiku. Ostreľovaním prístavov sa snažilo vylákať časť britského loďstva, s ktorým by sa mohlo stretnúť a poraziť ho. Britská flotila však na tieto provokácie väčšinou nereagovala.
 
[[30. máj]]a britská odpočúvacia služba zachytila rozkaz veliteľa [[Hochseeflote]], admirála [[Reinhard Scheer|Scheera]] k ďalšej z provokačných akcií. Rozkaz bol vydaný vysielačkou pre bojové krížniky admirála Hippera, ale Briti nevedeli, že za ním nasledovalo vyplávanie hlavných síl nemeckého loďstva. Následne admirál Jelicoe, veliteľ Home Fleet o 17 h 40 min. nariadil vyplávanie hlavných síl. Cieľom bolo nalákať prostredníctvom eskadry admirála Beatyho bojové krížniky admirála Hippera pred hlavnú silu Home Fleet a zničiť ich. Nemci mali rovnaký zámer v opačnom slede. Zo základne [[Scapa Flow]], [[Rosyth]]u a fjordu [[Firth of Forth]] vyplávalo 28 radových lodí, 9 bojových krížnikov, 8 pancierových krížnikov, 26 ľahkých krížnikov, 79 torpédoborcov. Celkovo 151 lodí o tonáže 1 130 000 ton vyzbrojených 344 delami hlavného kalibru 305{{-381 -}}{{mm|381|m}} a stovkami menších. Na britských lodiach bolo zhruba 60 000 námorníkov. Skupine, ktorá vyplávala z [[Rosyth]]u velil viceadmirál Sir [[David Beatty]], tvoriace 2 zostavy. Boli to lode [[HMS Lion (1910)|Lion]], [[HMS Tiger (1913)|Tiger]], [[HMS Princess Royal (1911)|Princess Royal]], [[HMS Queen Mary|Queen Mary]], [[HMS New Zealand (1911)|New Zealand]], [[HMS Indefatigable (1909)|Indefatigable]]. Pred nimi ako ochranná clona plávalo 10 torpédoborcov vedených ľahkým krížnikom [[HMS Champion (1915)|Champion]]. Za týmto predvojom sa vo vzdialenosti 5 míľ pohybovala 5. eskadra admirála [[Hugh Evan-Thomas|H. Evan-Thomasa]] pozostávajúca z piatich superdreadnoughtov, [[HMS Queen Elizabeth (1913)|Queen Elisabeth]], [[HMS Valiant (1914)|Valiant]], [[HMS Warspite (03)|Warspite]] [[HMS Barham (04) a|Barham]] HMS Malaya. Skupine zo [[Scapa Flow]] admirál Sir [[John Jellicoe]].
 
O druhej hodine [[31. máj]]a vyplávalo z Wilhemshavenu nemecké loďstvo skladajúce sa z 16 radových lodí 5 bojových krížnikov 11 ľahkých krížnikov a 61 torpédoborcov. Celkove 99 lodí výtlaku 690 000 ton s 244 ťažkými delami kalibru 280{{-305 -}}{{mm|305|m}}. V loďstve bolo okolo 45 000 mužov. Nemecká flotila sa plavila v dvoch skupinách. V čelnej skupine plávali bojové krížniky viceadmirála [[Franz von Hipper|Franza von Hippera]]. Jeho hlavné sily tvorili bojové krížniky [[SMS Lützow|Lützow]], [[SMS Derfflinger|Derflinger]], [[SMS Seydlitz|Seydlitz]], [[SMS Moltke|Moltke]] a [[SMS Von der Tann|Von Der Tann]]. Plávali za sebou kryté vo vejárovitom zastúpení piatimi ľahkými krížnikmi a devätnástimi torpédoborcami. Za nimi sa vo vzdialenosti 50 míľ sa pohybovali hlavné sily, ktorým velil viceadmirál [[Reinhard Scheer]].
 
Obidve bojujúce strany si pritom neboli vedomé, že nepriateľ vyslal na more hlavné sily svojho námorníctva.
Riadok 36:
=== Prvý kontakt ===
[[Súbor:Jutland1916.jpg|náhľad|vpravo|Mapa bitky pri Jutsku]]
O 14:20 31. mája 1916 na seba najprv narazili obe prieskumné skupiny. Britský ľahký krížnik ''[[HMS Galatea (1914)|HMS Galatea]]'' zaznamenal vizuálny kontakt s 2 torpédovkami, ktoré považoval za krížniky. Jednalo saIšlo o torpédovky ''[[SMS B109]]'' a ''[[SMS B110]]'', ktoré zaisťoval ľahký krížnik ''[[SMS Elbing]]''. Ich úlohou bolo preveriť [[neutralita|neutrálny]] [[Dánsko|dánsky]] [[parník]] ''N.J.Fjord'', ktorý sa ocitol medzi približujúcimi sa loďstvami.
 
Zvyšok britskej 1. eskadry ľahkých krížnikov bez rozkazu vyrazil vpred, aby podporil ''HMS Galathea''. Beatty nechal zmeniť kurz na východný, aby sa so svojimi bojovými krížnikmi dostal medzi predpokladané hlavné sily protivníka a ich materskú základňu, čím by im odrezal cestu. V dôsledku nesprávnej interpretácie vlajkového signálu o zmene kurzu z vlajkového bojového krížniku ''[[HMS Lion]] '' sa 5. eskadra rýchlych bojových lodí ešte nejaký čas plavila severovýchodným kurzom, takže nakoniec plávala 10 [[námorná míľa|míľ]] ({{km|18,.5 km|m}}) namiesto 5 míľ ({{km|9,.25 km|m}}) za bojovými krížnikmi viceadmirála Beattyho.
 
Krátko pred pol treťou ''HMS Galathea'' zasiahli prvé granáty z ''SMS Elbing''. O hodinu Hipperovu eskadru nemeckých bojových krížnikov spozorovala ''[[HMS Lion]]'' a ostatné britské bojové krížniky, plávajúce za vlajkovou loďou smerom na východ. Beatty následne nariadil zvýšiť rýchlosť na 25 [[Námorný uzol|uzlov]] a zamieriť smerom na juhovýchod, aby mohol po nepriateľských lodiach viesť paľbu bočnými salvami. Sprievodné torpédoborce 13. a 9. flotily boli vyslané dopredu pred hlavnú formáciu.
 
Ako prvá z nemeckých lodí plávala najmodernejšia vlajková loď ''[[SMS Lützow]]'' a za ňou ''[[SMS Derfflinger]]'', ''[[SMS Seydlitz]]'', ''[[SMS Moltke (1910)|SMS Moltke]]'' a najstaršia ''[[SMS Von der Tann]]''. Hipper plával juho-juhovýchodnýmjuhojuhovýchodným kurzom a pretínal tak smer plavby Beattyho bojových krížnikov, s tým, že ich neskôr mal na pravoboku svojej formácie. To malo v neskoršej fáze bitky bitky významnú úlohu, pretože sa britské lode Nemcom rysovali oproti zapadajúcemu slnku, zatiaľ čo nemecké lode sa Britom strácali do tmy na východe. Zmena kurzu nemeckých lodí priviedla Britov pred hlavné sily nemeckej flotily.
 
Beatty sa pokúsil plávať na juh, aby odlákal Hippera čo najďalej od jeho základne v Nemecku. Oproti tomu Nemci vyrazili na juhovýchod, dúfali, že za sebou nalákajú Beattyho do nerovného stretnutia s hlavnou časťou ich loďstva.
 
=== Stretnutie bojových krížnikov ===
Okolo 15:49 spustili nemecké bojové krížniky paľbu a britské im okamžite odpovedali. Obe flotily plávali paralelným kurzom, smerom na JJV vo vzdialenosti asi 14 {{km|14|m}} od seba. Nemecké lode si rozdelili svoje ciele tak, že každá loď pálila na nepriateľskú loď na odpovedajúcej pozícií vo formácií (prvá na prvú, druhá na druhú, atď…), výnimkou bol ''SMS Von der Tann'', ktorý namiesto na predposlednú loď britskej zostavy ''HMS New Zealand'' strieľal na poslednú loď ''HMS Indefatigable''. Na britskej strane došlo pri rozdeľovaní cieľov k nedorozumeniu, a tak ''HMS Indefatigable'' strieľal na ''SMS Von der Tann'', ''HMS New Zealand'' a ''HMS Tiger'' na ''SMS Moltke'', ''HMS Queen Mary'' na ''SMS Seydlitz'' a ''HMS Princess Royal'' s ''HMS Lion'' na ''SMS Lützow''. Na dve nemecké lode tak pálili dve dvojice, ktoré mohli naopak využiť svoju početnú prevahu a viesť paľbu po všetkých lodiach nemeckej zostavy. ''SMS Derfflinger'' tak zostal nepokrytý nepriateľskou paľbou.
 
Hneď v prvých minútach boja dostali zásah lode ''HMS Lion'', ''HMS Tiger'' a ''HMS Princess Royal''. Na nemeckej strane bol zasiahnutý iba ''SMS Lützow''. Beatty vydal rozkaz svojim torpédoborcom zaútočiť [[torpédo|torpédami]]. Obe línie bojových krížnikov sa priblížili na {{km|11,.8 km|m}}. Približne v 15:58 sa ''HMS Queen Mary'' podaril zásah ''SMS Seydlitz''.
 
[[Súbor:HMS Indefatigable sinking.jpg|náhľad|vpravo|Vybuchujúca loď HMS Indefatigable]]
O 16:08 vedúca bojová loď ''Barham'' narazila na Hipperove lode a spustila na Nemcov paľbu na hranici maximálneho dostrelu svojich 15 palcových diel. V priebehu minúty zasiahla nemeckú loď ''von der Tann''. Až do 16:15 trvalo, kým sa mohli všetky lode 5. eskadry plne zapojiť do boja. Počas delostreleckého súboja medzi 15:48 a 16:54 sa Nemcom podarilo podstatne viac presných zásahov než Angličanom. O 16:00 dostal ''[[HMS Lion (1910)|HMS Lion]]'', Beattyho vlajková loď, priamy zásah do jednej z veží, čo spôsobilo jej ťažké poškodenie, vďaka duchaprítomnosti smrteľne raneného majora Francisa Harveyho, ktorý nariadil zatvoriť a zaplaviť komory s muníciou sa tak predišlo obrovskej explózii. ''[[HMS Indefatigable (1909)|HMS Indefatigable]]'' také šťastie nemala, o 16:02 dostala priamy zásah salvou {{mm|280 mm|m}} diel bojového krížnika ''Von der Tann'' do muničného skladu, po zásahu druhou salvou do prednej časti loď explodovala. Z 1019 člennej posádky výbuch prežili iba dvaja. Po 16:15 kedy sa dostal na dostrel aj zvyšok 5. eskadry. O 16:25 bola paľbou z ''Derfflingeru'' a ''Seydlitza'' potopená loď ''[[HMS Queen Mary]]'' s takmer celou svojou 1275 člennou posádkou. Z posádky sa zachránilo 24 námorníkov, ktorí mali odvahu po prvých vnútorných výbuchoch skočiť z 10-15 metrovej výšky pri rýchlosti cca {{km|40 km|m}} za hod. do mora.
 
Okolo 16:30 Scheerove vedúce lode spozorovali v diaľke prebiehajúci boj medzi bojovými loďami a sami boli spozorované ľahkým krížnikom ''[[HMS Southampton (1912)|HMS Southampton]]'' Beattyho 2. eskadry ľahkých krížnikov pod velením komodora [[William Goodenough|Williama Goodenougha]]. Beatty a Jellicoe si práve uvedomili, že Scheer tiahol na otvorené more s celou svojou flotilou. Do boja tak zasiahla aj skupina britských torpédoborcov. Všetky nemecké bojové krížniky za stretu vyhli, okrem lode Seydlitz, ktorú o 16:57 zasiahlo torpédo britského torpédoborca Petard. Seydlitz naberajúci vodu si však aj napriek tomu udržal rýchlosť a odplával z oblasti preč. Ďalší britský torpédoborec Nestor, sa pod vedením kapitána [[Barry Bingham]]a pohyboval na čle útočiace zostavy. Briti v boji poškodili torpédovku V27, ktorú Nemci čoskoro opustili a potopili, Petard následne torpédoval a potopil nemeckú torpédovku V29. Posádky nemeckých torpédoviek S35 a V26 zachránili posádky z ich sesterských lodí. Britské torpédoborce Nestor a Nomad, boli poškodené delostreleckou paľbou a neskôr neschopné pohybu dorazené Scheerovými prechádzajúcimi dreadnoughtami. Bingham bola za úspešné vedenie útoku vyznamenaný [[Viktorín kríž|Viktóriným krížom]].
Riadok 64:
Bödickerove ľahké krížniky najprv spustili paľbu na ''[[HMS Chester (1915)|HMS Chester]]'' ale neskôr sa sami dostali pod paľbu Hoodových lodí. Britská paľba imobilizovala ľahký krížnik ''Wiesbaden'', ale ostatné unikli za Hipperovymi a Scheerovými loďami. Príchod hlavných síl britskej flotily sa Nemci neúspešne pokúsili spomaliť útokom torpédoviek. Prichádzajúce Beatyho a Evan-Thomasove lode pokračovali v paľbe po ustupujúcich Hipperovych lodiach. Jellicoe, ktorý stále nemal presné informácie o polohe nepriateľských lodí sa pokúšal spojiť s Beattym, no ten nebol takmer 15 minút schopný podať presné informácie. Bez znalosti pozície nepriateľa nemohol Jellicoe správne rozvinúť svoju zostavu. Jeho lode plávajúce v šiestich radoch sa mali v správny moment rozvinúť do jednej línie kolmej na smer plavby prichádzajúcich Nemcov (tzv. [[čiarka T]]). O 18:15 sa nakoniec Jellicoe rozhodol rozvinúť svoje lode na východe. Scheer výskyt britskej flotily v tejto oblasti vôbec nepredpokladal, a tak sa nemecká Hochseeflote plavila na sever priamo proti rozvíjajúcej sa formácii britských lodí. Nemci najprv narazili na krížniky ''[[HMS Warrior (1905)|Warrior]]'' a ''[[HMS Defence (1907)|Defence]]'', ktorý potopili priamym zásahom do muničného skladu aj s celou 903 člennou posádkou. Warrior bol ťažko poškodený a prežil len do ďalšieho dňa, najmä vďaka nešťastiu, ktoré postihlo vedľajší superdreadnought ''[[HMS Warspite (03)|HMS Warspite]]'', ktorý kvôli poruche, ktorá spôsobila, že loď istý čas krúžila plnou rýchlosťou vo veľkých kruhoch pred nemeckou flotilou, ktorá na ňu sústredila svoju paľbu.
 
O 18:19 sa Hipperove lode dostali do dostrelu Hoodovej 3. eskadry bojových lodí. V následnom súboji Indomitable zasiahla Derfflinger a Seydlitz, Lützow dostal 10 zásahov z lodí Lion, Inflexible a Invincible. Dva zásahy pod čiarou ponoru boli koncom Hipperovej vlajkovej lode. O 18:30 sa Invincible dostala do palebného poľa Lützowa a Derfflingera. Niekoľko presných zásahov malo za následok, že sa v priebehu 90 sekúnd potopila. Po zásahu 305 {{mm|305|m}} granátu do jednej z jej stredových veží explodovala a rozpadla sa na dve časti. Explózia pripravila o život väčšinu jej posádky vrátane kontraadmirála Hooda, prežilo len 6 z jej 1032 námorníkov. Poškodený Lützow naberajúci vodu sa následne pokúsil o únik, Hipper preto loď opustil a prestúpil na torpédoborec [[SMS G39|G39]], dúfajúc, že sa mu neskôr podarí presunúť sa na niektorú zo svojich bojových lodí.
 
=== Čiarka T ===
Riadok 105:
 
{{DEFAULTSORT:Jutský polostrov}}
 
[[Kategória:Námorné bitky prvej svetovej vojny]]
 
Řádek 111 ⟶ 110:
{{Link FA|he}}
{{Link FA|sv}}
 
[[ar:معركة جاتلاند]]
[[ca:Batalla naval de Jutlàndia]]