Verzia z 14:29, 16. jún 2011 upraviť Luckas-bot (diskusia \| príspevky) Boti 182 729 editací d r2.7.1) (robot Pridal: an:Derbent ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:06, 27. jún 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: 2 km → {{km\|2\|m}}, 45 000 m² → {{m2\|45000}} Ďalšia úprava →
Riadok 28: \|- style="background: #FFFFFF;" \| [[ISO 3166-2:RU\|Kód ISO]]: \|\| \|- style="background: #FFFFFF;" \| [[Telefónna predvoľba]]: \|\| (+7) 87271 Řádek 54 ⟶ 53: == Súčasná situácia == V Derbente dnes sídli strojársky, textilný, stavebný, drevospracujúci a potravinársky [[priemysel]] so zameraním na spracovanie produktov [[rybolov]]u. Vyrába sa tu povestný ruský [[koňak]]. Školský systém je v Derbente na pomerne dobrej úrovni. Okrem viacerých škôl s technickým zameraním tu založili aj univerzitu. Lezgínske dramatické divadlo ponúka možnosti kultúrneho vyžitia. Približne 2 {{km\|2\|m}} od centra mesta sa nachádza rekreačné stredisko Čajka. Derbent - živé múzeum, majestátnosť hôr a mora naznačujú veľký potenciál mesta na rozvoj cestovného ruchu. Prekážkou je nestabilnosť tohto regiónu (doznievanie [[vojna v Čečesnku\|vojny v Čečensku]]). [[Súbor:Derbent winter.jpg\|thumb\|right\|Pevnosť v zime]] Řádek 62 ⟶ 61: Derbent má na Kaukaze unikátnu strategickú polohu. Mesto zaberá úzky, približne len trojkilometrový pás zníženiny medzi Kaspickým morom a horami Kaukazu. Preto v minulosti tí, ktorým mesto patrilo, mohli kontrolovať obchodné cesty medzi juho–východnou [[Európa\|Európou]] a [[Blízky východ\|Blízkym východom]]. Prvé zmienky o osídlení Derbentu pochádzajú z [[8. storočie pred Kr.\|8. storočia pred Kr.]] Do [[4. storočie\|4. storočia po Kr.]] bol súčasťou Kaukazského Albánska a jeho hlavným mestom. Vtedy sa nazýval Albana. Dnešné pomenovanie Derbent vzniklo z [[peržština\|perzského]] Darband, čo v preklade znamená zavreté brány. Tento názov sa ujal na prelome 5. a [[6. storočie\|6. storočia]], kedy bolo mesto pod správou [[Perzská ríša\|perzského]] kráľa [[Kavadh I.\|Kavadha I.]] z dynastie Sasánovcov. Predpokladá sa, že hradby a citadelu dal vybudovať jeho syn [[Khosrau I.]] Derbent sa tak stal významným prístavom a predsunutou strážou ríše. V 5. a 6. storočí mesto zohrávalo kľúčovú úlohu pri šírení [[kresťanstvo\|kresťanstva]] na Kaukaze. Řádek 72 ⟶ 70: Z rusko–perzských vojen vyšlo víťazné [[Rusko]]. [[Valerij Zubov]] viedol ruské vojská. Na základe [[Gulistanská dohoda\|Gulistanskej dohody]] sa Derbent stal súčasťou Ruska. Značná časť hradieb a niekoľko typických strážnych veží sa zachovalo do dnes. Hradby, ktoré sa tiahnu až k moru, vybudovali v 6. storočí. Mestská [[citadela Narinkala]] je v dobrom stave. Je obkolesená mohutnými hradbami a zaberá plochu ~~45 000 m²~~{{m2\|45000}}. Historické unikáty predstavujú kúpele, nádrže, staré pohrebiská, Chánovo mauzóleum z 18. storočia a niekoľko mešít. Najstaršou je mešita Juma, ktorá vznikla v 6. storočí na mieste pôvodne kresťanskej baziliky. Ďalšie mešity boli postavené v 17. a 18. storočí. == Iné projekty ==

Derbent: Rozdiel medzi revíziami