Západosibírska nížina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
VolkovBot (diskusia | príspevky)
d r2.5.1) (robot Pridal: kk:Батыс сібір жазығы
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: 2500 km → {{km|2500|m}} (2), 250 mm → {{mm|250|m}} (2), severo- → severo
Riadok 1:
[[Obrázok:Vasyugan.jpg|right|thumb|280px|Typická krajina Západosibírskej nížiny s meandrom rieky [[Vasiugan]]]]
'''Západosibírska nížina''' ([[Ruština|rus.]] ''Западно-Сибирская равнина'') je rozsiahla nížinná oblasť v centrálnej časti [[Rusko|Ruskej federácie]] ohraničená na západe pohorím [[Ural (pohorie)|Ural]], na východe [[Stredosibírska plošina|Stredosibírskou plošinou]], na juhu [[Kazašská plošina|Kazašskou plošinou]] a predhorím [[Altaj|Altaja]]a a na severe [[Karské more|Karským morom]].
 
Územie s tvarom rozsiahleho lichobežníka má v severo-južnomseverojužnom smere dĺžku asi {{km|2500 km|m}}; v západno-východnom smere šírka kolíše medzi 1100 - {{km|1900 km|m}}. Rozloha nížiny je približne 2,6 mil km². Povrch nížiny je väčšinou rovinatý. Jediným významnejším výšinným útvarom je [[Sibírska pahorkatina]], rozdeľujúca Západosibírsku nížinu v horizontálnom smere na severnú a južnú časť. Juh územia tvorí viacero geomorfmologických útvarov: [[Išimská step]], [[Povasiuganie]], [[Barabinská step]], [[Kulundská step]], [[Obská plošina]]. Pre Západosibírsku nížinu sú charakteristické rozsiahle zamokrené územia medziriečí. Veľké plochu zaberajú zníženiny, ktoré sú pozostatkami niekdajších jazerných paniev.
 
Základom geologického podložia sú [[Prvohory|prvohorné]] horniny, pokryté morskými usadeninami z [[Druhohory|druhohôr]] a [[Treťohory|treťohôr]], dosahujúcich miestami hrúbku až 1000 metrov.
 
Západosibírska nížina patrí do kontinentálneho podnebného pásma s charakteristickými drsnými zimami (priemerná teplota v januári -28 °C až -16 °C) a miernymi letami (priemerná teplota v júli 4 - 22 °C). Z toho vychádza i dĺžka vegetačného obdobia predstavujúca na juhu 175 až 180 dní v roku. Množstvo spadnutých zrážok kolíše medzi 200 {{- -}}{{mm|250 mm|m}} v [[Tundra|tundrovom]] a [[Step|stepnomstep]]nom pásme a 500 {{- -}}{{mm|600 mm|m}} v [[Les|lesnomles]]nom pásme.
 
[[Obrázok:Novosibirsk Lenin Square Theatre.jpg|left|thumb|230px|Budova opery a baletu v [[Novosibirsk|Novosibirsku]]u, najvýznamnejšej mestskej aglomerácii na Západosibírskej nížine]]Západosibírska nížina predstavuje jednu z najvýznamnejších a najväčších panví [[Artézska voda|artézskych vôd]] na svete (asi 3 mil. km²). Cez nížinu preteká vyše dvetisíc riek, ktorých celková dĺžka tokov predstavuje viac ako 250 tis. km. K hlavným vodným tokom patria rieky [[Ob]], [[Jenisej]] a [[Irtyš]], ktoré sú súčasne dôležitými vodnými dopravnými tepnami spájajúcimi severnú a južnú časť územia. Nížina oplýva i bohatstvom jazier.
 
Takmer celé územia Západosibírskej nížiny zaberá lesné pásmo, v severnej časti s dominantným pásmom tundry a na juhu prechádzajúcim do lesotundry. V skladbe lesa prevládajú ihličnaté stromy. K typickým predstaviteľom fauny patrí [[Medveď hnedý|medveď hnedý]], [[Rys ostrovid|rys]], [[Vydra riečna|vydra]], [[Kuna lesná|kuna]], [[Los obyčajný|los]], [[Srnec lesný|srnec]] a i.
 
Západosibírska nížina je významnou hospodárskou základňou krajiny. Je jednou z najvýznamnejším ropných panví na svete (rozloha asi 3,5 mil. km²). Dôležitou dopravnou tepnou spájajúcou ju s ostatnými časťami krajiny je [[Transsibírska magistrála]], prechádzajúca jej južnou časťou. V tejto časti sú sústredené i významné centrá oblasti - [[Novosibirsk]], [[Tomsk]] a [[Omsk]].
Riadok 17:
 
* kol. autorov, ''Malá zemepisná encyklopédia ZSSR'', Obzor, Bratislava, 1977
 
 
[[Kategória:Geografia Ruska]]