Rževsko-viazemská operácia: Rozdiel medzi revíziami

d
typo gram, replaced: 150 km → {{km|150|m}}, Severo- → Severo
(fix)
d (typo gram, replaced: 150 km → {{km|150|m}}, Severo- → Severo)
|výsledok= Víťazstvo [[Tretia ríša|nacistického Nemecka]]
|protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]]
|protivník2= [[Súbor:Flag_of_Germany_1933Flag of Germany 1933.svg|25px]] [[Tretia ríša|Nacistické Nemecko]]
|velitel1=[[Josif Stalin]]<br />[[Ivan Konev]]<br />([[Kalininský front]])<br />[[Georgij Žukov]]<br />([[Sovietsky Západný front|Západný front]])
|velitel2=[[Adolf Hitler]]<br />[[Walther Model]]<br />([[9. armáda Wehrmachtu|9. armáda]])<br />[[Hermann Hoth]]<br />([[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]])
== Predohra ==
 
Po tom, čo sa do konca novembra 1941 Sovietom podarilo zastaviť postup väčšiny nemeckých jednotiek pred Moskvou a 5. decembra 1941 prejsť do protiofenzívy. Na dlhom úseku frontu od [[Demiansk]]a po [[Kursk]] sa im podarilo Nemcov zatlačiť ďaleko od hlavného mesta. Výnimkou boli dva výbežky. Demianský výbežok severozápadne a Rževsko-Viazemský na západ od Moskvy. Najmä bližší Rževsko-Viazemský výbežok ako 150 {{km|150|m}} hlboký klin vrážal z juhozápadu do sovietsko-nemeckého frontu a pôsobil potenciálne veľké ohrozenie Moskvy. Predošlé obrovské úspechy navodili v sovietskom najvyššom velení a najmä v [[Josif Stalin|Stalinovi]] samom veľký optimizmus<ref>David E. Glanz: ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' 2001, Clemson, South Carolina, s. 27</ref>. 5. januára 1942 na stretnutí hlavného štábu Stalin prezentoval svoj „víťazný plán“ na likvidáciu všetkých nemeckých skupín armád. Proti tomuto plánu sa otvorene postavil [[Georgij Žukov]] ako aj ďalší, ktorí poukazovali na nedostatok zásob pre podobnú rozsiahlu ofenzívu. Nadchádzajúce plány, však už nikto nezastavil, keďže ich Stalin prikázal rozoslať ešte pred začiatkom stretnutia štábu<ref>John Erickson, Ljubica Erickson: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs.'' London, Carlton Books 2001, s. 89</ref>. Generálna ofenzíva po celej dĺžke frontu od [[Baltské more|Baltského]] po [[Čierne more]] sa mala začať 8. januára 1942.
 
Na úseku priľahlom k Rževskému výbežku v oblasti severozápadne od [[Ržev]]a, [[Syčevka|Syčevky]] a [[Viazma|Viazmy]] mali útočiť jednotky [[Kalininský front|Kalininského frontu]] ([[Ivan Stepanovič Konev|I. Koneva]]) a oblasti [[Kaluga|Kalugy]], [[Juchnov]] a Viazmy mali útočiť jednotky [[Sovietsky Západný front|Západného frontu]] ([[Georgij Konstantinovič Žukov|G. Žukov]]). Ich cieľom bolo obkľúčiť, rozčleniť a zlikvidovať nemecké jednotky [[skupina armád Stred|skupiny armád Stred]] operujúce východne od [[Smolensk]]a okolo miest Ržev, Viazma, Juchnov a [[Gžatsk]], ktoré tu tvorila [[Otto Colinburg|Colinburgova]] [[9. armáda Wehrmachtu|9.]] a [[Erich Hoepner|Hoepnerova]] [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]].
Hitler 8. januára odvolal z funkcie veliteľa 4. tankovej armády [[Erich Hoepner|E. Hoepnera]] a nahradil ho [[Hermann Hoth|H. Hothom]]. Veliteľa 9. armády [[Otto Colinburg|O. Colinburga]] 15. januára vystriedal [[Walther Model|W. Model]]. 20. januára navyše nahradil veliteľa 4. armády [[Ludwig Kübler|L. Küblera]] generál [[Gotthard Heinrici|G. Heinrici]]. Personálne zmeny mali kladný dopad na defenzívnu činnosť nemeckých jednotiek a najmä 9. armáda, ktorej nový veliteľ podnikol energické kroky, ktoré viedli k prerušeniu zásobovacích línií sovietskej 39. armády, časti síl [[Sovietska 29. armáda|29. armády]] a [[Sovietsky 11. jazdecký zbor|11. jazdeckého zboru]].
 
22. januára boli jednotku Kalininského frontu posilnené o 3. a 4. údernú armádu, ktoré boli preradené z radov Severo-západnéhoSeverozápadného frontu. 26. januára sa začala druhá fáza útoku Západného frontu na Viazmu. Jeho hlavnou silou bola 33. armáda, 1. gardový jazdecký zbor a 4. výsadkový zbor, ktoré spolupracovali s 11. jazdeckým zborom Kalininského frontu. Útočná operácia sa však nevyvíjala úspešne.
 
Od 1. februára Žukov, okrem funkcie veliteľa Západného frontu prebral zodpovednosť za obranu celého západného smeru, ktorého úlohou bol boj s nemeckou skupinou armád Stred. Nemecké velenie v tej istej dobe vyslalo na kritický úsek frontu zálohy, ktoré spoločne s kombinovanými útokmi letectva odrazili sovietske útoky na Viazmu. Nemci súčasne začali energické protiútoky proti jednotkám 33., 39. a 29. armády, ktorých sily boli nútené začiatkom februára prejsť do obrany. V druhej polovici februára a začiatkom marca sa sovietska 43. armáda pokúšala vytvoriť koridor a obnoviť zásobovanie 33. armády. Večer 13. apríla 1942 sovietske velenie stratilo spojenie s velením 33. armády, ktorú sa Nemcom podarilo v týchto dňoch definitívne zlikvidovať. Jej vojaci padli do zajatia, alebo sa v malých skupinách pokúšali prebiť k vlastným jednotkám či partizánom. Ranený veliteľ armády [[Michail Grigorievč Jefremov|M.G. Jefremov]] spáchal 17. alebo [[18. apríl]]a samovraždu.
74 480

úprav