Pásmo planétok: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: 950 km → {{km|950|m}} (2), 400 km → {{km|400|m|w}} (4), 100 m → {{m|100|m}}, 100 m → {{m|100|m|w}}
Sisua (diskusia | príspevky)
d štylistika v úvodných sekciách
Riadok 3:
'''Pásmo planétok''' je oblasť v [[Slnečná sústava|slnečnej sústave]], ktorá sa nachádza približne medzi [[Obežná dráha|obežnými dráhami]] [[Planéta|planét]] [[Mars]] a [[Jupiter]]. Nachádza sa tu množstvo nepravidelných telies nazývaných [[asteroid]]y alebo [[Planétka|planétky]]. Tento región je často označovaný aj ako '''Hlavné pásmo''' a '''Pásmo asteroidov''' pre rozlíšenie od iných oblastí s vyššou koncentráciou planétok vo vnútri slnečnej sústavy, ako sú [[Kuiperov pás]] a [[rozptýlený disk]].
 
Viac ako polovica hmoty Pásma planétok je obsiahnutá v štyroch najväčších objektoch: [[1 Ceres]], [[4 Vesta]], [[2 Pallas]] a [[10 Hygiea]]. Všetky tieto telesá majú stredný [[priemer]] viac ako {{km|400|m|w}}, až naokrem 1 Ceres, ktorý je jedinou [[Trpasličia planéta|trpasličou planétou]] v Pásme planétok, a jeho priemer je približne {{km|950|m}}.<ref name="aldebaran">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 42:
}}</ref> Veľkosť ostatných telies sa zmenšuje až po častice [[medziplanetárny prach|prachu]]. Asteroidy v tejto oblasti sú natoľko roztiahnuté, že mnohé nepilotované [[Vesmírna sonda|vesmírne sondy]] tadiaľ preleteli bez problémov. Napriek tomu občas nastávajú kolízie medzi väčšími asteroidmi, pričom sa môžu vytvoriť [[rodina planétok|rodiny planétok]], ktorých členovia majú rovnaké [[obežné charakteristiky]] a zloženie. Kolízie sú tiež zdrojom prachu, ktorý spôsobuje vznik [[Zodiakálne svetlo|zodiakálneho svetla]]. Jednotlivé asteroidy vo vnútri Pásma planétok sú kategorizované podľa [[Spektrum|spektra]], pričom väčšina z nich spadá do troch základných skupín: [[uhlík]]até ([[Planétka typu C|C-typy]]), [[Kremičitan|kremičité]] ([[Planétka typu S|S-typy]]) a bohaté na [[kov]]y ([[Planétka typu M|M-typy]]).
 
Pásmo planétok vzniklo z prvotnej [[slnečná hmlovina|slnečnej hmloviny]] ako skupina [[Planetezimála|planetezimál]], malých predchodcov planét. Medzi Marsom a Jupiterom [[Gravitácia|gravitačnéGravitačné]] poruchy, odktoré spôsobovali [[Plynný obor|plynnýchplynné obrovobry]] [[Akrécia (astronómia)|pohltili]] planetezimály s príliš veľkou obežnou energiou. Kolízie začali byť príliš silné, a namiesto spájania sa sa začali sa planetezimály trhať. Dôsledkom bola strata väčšiny hmoty Pásma planétok od vzniku slnečnej sústavy. Niektoré úlomky je možné nájsť vo vnútornej časti slnečnej sústavy, pričom často končia dopadomako [[meteorit]]uy na niektorej z vnútorných [[planéta|planét]]. Obežné dráhy asteroidov sú aj naďalej značne [[Porucha obežnej dráhy|rušené]] vždy, keď sa nachádzajú v [[Dráhová rezonancia|dráhovej rezonancii]] s Jupiterom. V tejto oblasti vzniká [[Kirkwoodova medzera]] pri presúvaní asteroidov na iné obežné dráhy.
 
== Pôvod ==
=== Formovanie ===
[[Súbor:Main belt i vs a.png|thumb|right|upright=1.5|Pásmo asteroidov (zobrazenie inklinácií) v červenej a modrej (hlavná oblasť modrou).]]
V roku [[1802]], krátko po objavení [[2 Pallas]], [[Heinrich Wilhelm Olbers]] navrhol [[Frederick William Herschel|Frederickovi Williamovi Herschelovi]] hypotézu, že planétky Ceres a Pallas sú úlomkami väčšieho telesa, ktoré sa kedysi nachádzalo v oblasti medzi Marsom a Jupiterom, pričom boloho zasiahnutépred vnútornoumnohými miliónmi rokov zasiahla vnútorná [[explózia|explóziou]] alebo povrchovýmutrpelo nárazompovrchový pred mnohými miliónmi rokovnáraz. Po čase sa alevšak od tejto hypotézy upustilo. ObrovskéNa množstvozničenie energietakejto potrebnéplanéty naby zničeniebolo takejtopotrebné planétyobrovské skombinovanémnožstvo senergie malýma obsahomcelková hmotyhmotnosť v PásmePásma planétok, ktorá je približne iba 4 % hmotyhmotnosti zemského [[Mesiac]]a,. nepodporovaloTieto tútofakty hypotézusú v protiklade s vyslovenou hypotézou. Jednotlivé asteroidy majú tiež výrazné rozdiely v [[chemické zloženie|chemickom zložení]], čo nepodporuje teóriu, že pochádzajú z jednej veľkej planéty. Dnes sa väčšina vedcov zhoduje v názore, že tieto asteroidy nikdy netvorili jednu väčšiu planétu.
 
Slnečná sústava sa kedysi pravdepodobne [[Vznik a vývoj slnečnej sústavy|sformovala]] zo slnečnej hmloviny, mraku [[medzihviezdna hmota|medzihviezdneho prachu a plynu]] stlačeného vplyvom [[gravitácia|gravitácie]]. Z neho sa sformoval rotujúci disk materiálu, tzv. [[protoplanetárny disk]], z ktorého neskôr vzniklo [[Slnko]] a planéty. Počas prvých niekoľkých miliónov rokov histórie slnečnej sústavy, nastával proces [[Akrécia (astronómia)|akrécie]], zhlukovanie spôsobované kolíziami malých častíc, pričom vznikali väčšie. Keď zhluky získali dostatočnú hmotu, takvyformovali sa z nich vďakapôsobením gravitačnému pôsobeniu vyformovaligravitácie telesá [[Planetezimála|planetezimál]]. Takáto gravitačná akrécia viedla k vytvoreniu [[terestrická planéta|kamenných planét]] a [[Plynný obor|plynných obrov]].
 
Planetezimály vo vnútri oblasti, z ktorej vzniklo Pásmo planétok, boli príliš silne rušené gravitáciou Jupitera, aby sa z nich sformovali planéty. Namiesto toho pokračovali v obehu okolo Slnka s občasnými kolíziami. V oblastiach, kde bola priemerná rýchlosť kolízií príliš vysoká, sa planetezimály viac trhali ako vznikali, čo zamedzovalo vzniku planétam podobných telies. [[Dráhová rezonancia]] nastávala tam, kde obežná doba telesa sformovaného v Pásme planétok bola len zlomkom obežnej doby Jupitera, čím sa zmenila obežná dráha takéhoto telesa. Oblasť medzi Marsom a Jupiterom obsahuje množstvo takýchto dráhových rezonancií.
 
Počas skorej histórie slnečnej sústavy, sa asteroidy roztavili, čím sa umožnilo čiastočné alebo úplné [[gravitačná diferenciácia|rozlíšenie]] jednotlivých prvkov v ich hmote. Niektoré z prvotných telies mohli prejsť periódou [[Vulkanizmus|vulkanizmu]], pričom sa vytvorili [[Magmatický oceán|magmatické oceány]]. Kvôli relatívne malej veľkosti týchto telies bola doba tavenia nevyhnutne krátka (vzhľadom k väčším planétam) a skončila približne pred 4,5 miliardami rokov, v prvých niekoľkých 10 miliónoch rokov formovania. V [[august]]e [[2007]], štúdium [[zirkón]]ových kryštálov v antarktickom [[meteorit]]e, o ktorom sa predpokladá, že pochádza z [[asteroidu 4 Vesta]], poukázalo na to, že rozšírenie zvyšku Pásma planétok prebehlo celkom rýchlo, už v prvých desiatkach miliónoch rokov slnečnej sústavy.
 
=== Vývoj ===