Pásmo planétok: Rozdiel medzi revíziami

Viac ako polovica hmoty Pásma planétok je obsiahnutá v štyroch najväčších objektoch: [[1 Ceres]], [[4 Vesta]], [[2 Pallas]] a [[10 Hygiea]]. Všetky tieto telesá majú stredný [[priemer]] viac ako {{km|400|m|w}}, až naokrem 1 Ceres, ktorý je jedinou [[Trpasličia planéta|trpasličou planétou]] v Pásme planétok, a jeho priemer je približne {{km|950|m}}.<ref name="aldebaran">{{Citácia elektronického dokumentu

Pásmo planétok vzniklo z prvotnej [[slnečná hmlovina|slnečnej hmloviny]] ako skupina [[Planetezimála|planetezimál]], malých predchodcov planét. Medzi Marsom a Jupiterom [[Gravitácia|gravitačnéGravitačné]] poruchy, odktoré spôsobovali [[Plynný obor|plynnýchplynné obrovobry]] [[Akrécia (astronómia)|pohltili]] planetezimály s príliš veľkou obežnou energiou. Kolízie začali byť príliš silné, a namiesto spájania sa sa začali sa planetezimály trhať. Dôsledkom bola strata väčšiny hmoty Pásma planétok od vzniku slnečnej sústavy. Niektoré úlomky je možné nájsť vo vnútornej časti slnečnej sústavy, pričom často končia dopadomako [[meteorit]]uy na niektorej z vnútorných [[planéta|planét]]. Obežné dráhy asteroidov sú aj naďalej značne [[Porucha obežnej dráhy|rušené]] vždy, keď sa nachádzajú v [[Dráhová rezonancia|dráhovej rezonancii]] s Jupiterom. V tejto oblasti vzniká [[Kirkwoodova medzera]] pri presúvaní asteroidov na iné obežné dráhy.

V roku [[1802]], krátko po objavení [[2 Pallas]], [[Heinrich Wilhelm Olbers]] navrhol [[Frederick William Herschel|Frederickovi Williamovi Herschelovi]] hypotézu, že planétky Ceres a Pallas sú úlomkami väčšieho telesa, ktoré sa kedysi nachádzalo v oblasti medzi Marsom a Jupiterom, pričom boloho zasiahnutépred vnútornoumnohými miliónmi rokov zasiahla vnútorná [[explózia|explóziou]] alebo povrchovýmutrpelo nárazompovrchový pred mnohými miliónmi rokovnáraz. Po čase sa alevšak od tejto hypotézy upustilo. ObrovskéNa množstvozničenie energietakejto potrebnéplanéty naby zničeniebolo takejtopotrebné planétyobrovské skombinovanémnožstvo senergie malýma obsahomcelková hmotyhmotnosť v PásmePásma planétok, ktorá je približne iba 4 % hmotyhmotnosti zemského [[Mesiac]]a,. nepodporovaloTieto tútofakty hypotézusú v protiklade s vyslovenou hypotézou. Jednotlivé asteroidy majú tiež výrazné rozdiely v [[chemické zloženie|chemickom zložení]], čo nepodporuje teóriu, že pochádzajú z jednej veľkej planéty. Dnes sa väčšina vedcov zhoduje v názore, že tieto asteroidy nikdy netvorili jednu väčšiu planétu.

Slnečná sústava sa kedysi pravdepodobne [[Vznik a vývoj slnečnej sústavy|sformovala]] zo slnečnej hmloviny, mraku [[medzihviezdna hmota|medzihviezdneho prachu a plynu]] stlačeného vplyvom [[gravitácia|gravitácie]]. Z neho sa sformoval rotujúci disk materiálu, tzv. [[protoplanetárny disk]], z ktorého neskôr vzniklo [[Slnko]] a planéty. Počas prvých niekoľkých miliónov rokov histórie slnečnej sústavy, nastával proces [[Akrécia (astronómia)|akrécie]], zhlukovanie spôsobované kolíziami malých častíc, pričom vznikali väčšie. Keď zhluky získali dostatočnú hmotu, takvyformovali sa z nich vďakapôsobením gravitačnému pôsobeniu vyformovaligravitácie telesá [[Planetezimála|planetezimál]]. Takáto gravitačná akrécia viedla k vytvoreniu [[terestrická planéta|kamenných planét]] a [[Plynný obor|plynných obrov]].

Počas skorej histórie slnečnej sústavy, sa asteroidy roztavili, čím sa umožnilo čiastočné alebo úplné [[gravitačná diferenciácia|rozlíšenie]] jednotlivých prvkov v ich hmote. Niektoré z prvotných telies mohli prejsť periódou [[Vulkanizmus|vulkanizmu]], pričom sa vytvorili [[Magmatický oceán|magmatické oceány]]. Kvôli relatívne malej veľkosti týchto telies bola doba tavenia nevyhnutne krátka (vzhľadom k väčším planétam) a skončila približne pred 4,5 miliardami rokov, v prvých niekoľkých 10 miliónoch rokov formovania. V [[august]]e [[2007]], štúdium [[zirkón]]ových kryštálov v antarktickom [[meteorit]]e, o ktorom sa predpokladá, že pochádza z [[asteroidu 4 Vesta]], poukázalo na to, že rozšírenie zvyšku Pásma planétok prebehlo celkom rýchlo, už v prvých desiatkach miliónoch rokov slnečnej sústavy.