Kórea: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 102 bajtov ,  pred 10 rokmi
d
typo gram
d (r2.7.1) (robot Pridal: roa-tara:Coree)
d (typo gram)
|-
|-
|[[Povrch]]||{{km2|221.607 km²}}
|-
|[[Jazyk]]||[[kórejčina]]
|-
|Najvyššia hora|| [[Päktu-san]] ({{m|2744 |m}})
|-
|-
|Najdlhšia rieka|| [[Amnok-kang]] (790 {{km|790|m}})
|-
|-
|}
 
[[Súbor: Map of korea.png|thumb|Kórejský polostrov - mapa|right]]
[[Súbor:Korean peninsula.PNG|right|thumb|Satelitná snímka Kórejského polostrova]]
[[Súbor:Korean peninsula at night.jpg|right|thumb|Kórejský polostrov v noci]]
 
'''Kórea''' ([[Kórejčina|po kórejsky]] na severe ''Čoson'' ('''조선'''), na juhu ''Hanguk'' ('''한국''')) je historické územie, obývané takmer výhradne etnickými [[Kórejčania|Kórejčanmi]], na [[Kórejský polostrov|Kórejskom polostrove]] a priľahlých ostrovoch, na severe ohraničené riekami [[Amnok-kang]] (압록강, po čínsky Ja-lu) a [[Tuman-gang]] (두만강, po čínsky Tchu-men), ako aj na ostrovoch pozdĺž pobrežia. Rozloha celej Kórey je 221.607 km²{{km2|221607}}.
 
Už na Jaltskej konferencii vo februári 1945 tri veľmoci [[Spojené štáty|USA]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Sovietsky zväz]] rozdelili kedysi jednotnú Kóreu na dve časti s hranicou približne na úrovni 38. rovnobežky. Po oslobodení z [[Japonsko|japonskej]] okupácie 15. augusta [[1945]] sa tieto časti postupne premenili na dva suverénne štáty – na severe vznikla [[Komunizmus|komunistická]] [[Kórejská ľudovodemokratická republika]] a na juhu [[Kapitalizmus|kapitalistická]] [[Kórejská republika]]. Tento stav nezmenila ani krvavá [[kórejská vojna]] v rokoch [[1950]] až [[1953]].
 
Hranicu medzi [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnou]] a [[Južná Kórea|Južnou Kóreou]], ktorá je dlhá {{km|250 km|m}}, tvorí {{km|4 km|m}} široký pás nazývaný [[demilitarizovaná zóna]].
 
== Názov ==
[[Mýtus]] (tradíciou udržiavaný od dávnych čias, dnes hlavne v Južnej Kórei) hovorí o mýtickom založení [[Kórejčania|kórejského národa]] a o ich prvom predkovi.
 
Podľa neho v dávnych časoch zostúpil z neba na zem Hwanung - syn vládcu nebies Hwanina (환인)– spolu so sprievodom 3000 osôb a založil na vrchole hory [[Päktu-san]] (백두산) ideálne mesto. Z neho Hwanung vládol svetu a učil ľudí. Jedného dňa za ním prišiel medveď a tiger a požiadali ho, aby z nich spravil ľudské bytosti. Hwanung im to sľúbil pod podmienkou, že vydržia žiť v jaskyni 100 dní a dal im ako obživu cesnak a [[palina|palinu]] (bylina horkej chuti). Tiger to po niekoľkých dňoch vzdal, ale medveď vydržal a premenil sa na prekrásnu ženu. Keďže jej nevedel nájsť vhodného muža prišlo mu jej ľúto a vzal si ju za ženu. Narodil sa im syn, ktorému dali meno Tan-gun (단군). Tan-gun zjednotil rozptýlené kmene a založil kráľovstvo, ktoré je známe ako (staré) [[Kočoson|Čoson]] (고조선), s hlavným mestom [[Asadal]] (아사달) - dnešný [[Pchjongjang]] (평양). To sa stalo v 3. dni 10. mesiaca (podľa [[lunárny kalendár|lunárneho kalendára]]) v roku 2333 pred Kr..
 
A tým sa Tan-gun (단군) stal prvým predkom Kórejčanov.
 
== Geografia ==
Kórea sa rozprestiera v severovýchodnej časti [[Ázia|ázijského kontinentu]]. Maximálna vzdialenosť zo severu na juh je 840 {{km|840|m}}. Vzdialenosť z východu na západ je maximálne 360 {{km|360|m}} a minimálne {{km|175 km|m}}. Rozloha celej Kórey je 221.607 km²{{km2|221607}}, ale v súčasnosti je krajina rozdelená 38º rovnobežkou na [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Kórejskú ľudovodemokratickú republiku]] a [[Kórejská republika|Kórejskú republiku]]. Kórejská republika, ktorej rozloha 99.237 km²{{km2|99237}} je 45 % celého územia, je o niečo väčšia ako Maďarsko, alebo asi rovnako veľká ako dvojnásobok rozlohy Slovenska. Hranicu medzi Severnou a Južnou Kóreou, ktorá je dlhá 250 {{km|250|m}}, tvorí 4 {{km|4|m}} široký pás nazývaný [[demilitarizovaná zóna]].
 
=== Pohoria ===
Asi 70% povrchu polostrova pokrývajú hory a kopce. Nízke kopce umiestnené najmä na juhu a západe postupne prechádzajú do vyšších a strmších hôr na východe a severe kraju. Na západe sú kopce nižšie, pomedzi ktorými sa nachádzajú roviny, údolia riek. Strmšie hory na východe spadajú priamo do mora a preto na tejto strane kraju nie je veľa riek. Západné a južné pobrežie je členité s veľkým množstvom ostrovov. Na druhej strane východné pobrežie je pomerne hladké s málo ostrovmi.
 
Napriek blízkosti [[Japonsko|Japonska]] kórejský masív je dosť stabilný, takže sa na ňom nenachádza žiadna činná sopka, a ani tu neprebiehajú silné zemetrasenia. Sú tu však vyhasnuté sopky, medzi najznámejšie patrí hora [[Päktu-san]] (백두산) a [[Halla-san]] (한라산). Päktu-san so svojimi 2744 metrami je najvyššou horou Kórey, ktorá sa nachádza na hraniciach s Čínou. Na jeho úbočiach pramenia rieky [[Amnok-kang]] (압록강) a [[Tuman-gang]] (두만강). Známa je kráterovým jazerom nazývaným [[Päktu-san|Čhondži]] (천지), čo znamená „Nebeské jazero”. Hora Halla-san (한라산) vysoká {{m|1950 |m}} je najvyššou horou Južnej Kórey. Nachádza sa na ostrove [[Čedžu-do]] (제주도). Na vrchole tej hory sa nachádza vulkanické jazero nazývané „Jazero bieleho jeleňa.”
 
Pohoria [[Kümgang-san]] (금강산) a [[Sorak-san]] (설악산) sú známe svojou scenériou. Prekrásne krajinky z granitových skál, rady skalnatých štítov týčiacich sa k nebu, hlboké a úzke údolia obklopené granitovými stenami s množstvom vodopádov a prameňov tu nie sú výnimkou.
 
=== Rieky ===
Väčšina kórejských riek sa vlieva do Žltého alebo do Južného mora. Kórea má vzhľadom na svoj povrch dosť veľký počet prameňov. Šesť riek presahuje {{km|400 km|m}} vo svojej dĺžke – [[Amnok-kang]] (압록강, {{km|790 km|m}}), [[Tuman-gang]] (두만강, {{km|521 km|m}}), [[Han-gang]] (한강, {{km|514 km|m}}), Küm-gang (금강, {{km|401 km|m}}) a Naktong-gang (낙동강, {{km|525 km|m}}). Prvé dve rieky tvoria hranicu s Čínou a Ruskom a vlievajú sa do [[Žlté more|Žltého]] a [[Japonské more|Japonského mora]] ([[Východné more]] - 동해). Stav hladiny riek je spojený s letnými monzúnmi. V lete sú rieky plné v dôsledku letných dažďov. Počas ostatných období, ktoré sú relatívne suché, sa hladina riek znižuje. [[Tajfún]]y zvyčajne udierajú na južné pobrežie Kórey spôsobujúc ťažké záplavy koncom leta a začiatkom jesene.
 
Rieky tu hrali oddávna dôležitú úlohu. Väčšina hlavných miest v histórii takých ako [[Soul]] (서울), [[Pchjongjang]] (평양) a Pujo (부여) sa rozvíjali okolo najväčších riek ako prístavné mestá. V dôsledku výstavby železníc a diaľnic poklesol význam riek ako dopravných tepien kraju. Teraz sa vo veľkej miere využívajú na zavlažovanie ryžových polí (až 72%).
 
== Pozri aj ==
* [[Kórejská ľudovodemokratická republika]]
* [[Kórejská republika]]
* [[Kórejský polostrov]]
* [[Kórejčania]]
* [[Zoznam kórejských osobností]]
74 747

úprav