Čína (civilizácia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Jang-c'-ťiang → Jang-c’-ťiang |
|||
Riadok 1:
{{pozri|dnešnom štáte označovanom ako Čína|Čína|čínskej civilizácii, kultúre a dejinách}}
[[Súbor:Great Wall of China.jpeg|thumb|Veľký čínsky múr s dĺžkou viac ako
'''Čína''' ({{Audio|zh-zhongguo.ogg|vypočuť}}) označuje niekoľko štátov a kultúr, ktoré existovali vo Východnej Ázii a pozeráme sa na ne ako vzájomne nadväzujúce za posledných 4000 rokov.
Čína je [[krajina]] vo [[Východná Ázia|východnej Ázii]],
== Dejiny do roku 1644 ==
Riadok 30:
R. [[1126]] Džürčenovia dobyli sev. Číny, začiatok obdobia Južný Sung (predtým [[960]] - [[1115]] Severný Sung), rozdelenie čín. územia na dve oblasti ovládané rozl. dynastiami, nové hl. m. dynastie Južný Sung Chang-čou, pokusy o dobytie sev. Č. (Jüe Fej), napriek menšiemu územiu ekon. stabilita. Od zač. [[13. storočie|13. stor.]] postupné zvyšovanie mongolského nebezpečenstva, Mongoli dobýjajú severnú Čínu (Ögödej).
R. [[1279]] si mongolský chán Chubilaj podmanil celú Č. a založil dynastiu Jüan ([[1279]] - [[1368]]) tvoriacu súčasť euroázijskej Mongolskej ríše. Mongoli využívali vo svojich službách mnoho cudzincov, najmä zo Strednej Ázie, Číňania mali najnižší spoločenský status, kontakty s Európou: misionári (G. de Carpini, W. Rubruk, O. de Pordenone) a obchodníci (Marco Polo), bohaté kultúrne kontakty. Cisári podporovali tibetský buddhizmus, kt. sa stal št. ideológiou mongolskej dynastie, no zároveň podpora konfucianizmu, hl. m. Chánbalyk (dnešný Peking
Roku [[1368]] Ču Jüan-čang dobyl Peking a založil novú, čínsku dynastiu Ming ([[1368]] - [[1644]]). Mongoli sa čiastočne stiahli naspäť do stepi, časť ostala žiť v ríši Ming, predstavovali trvalé nebezpečenstvo, vojenské konflikty, výstavba nového Čínskeho múru. Hl. mesto Ming bol spočiatku Nanking, r. [[1421]] presun hl. mesta do Pekingu, vybudovanie sídla cisárov, Zakázaného mesta, menší územný rozmach. Nadviazanie na čínske kultúrne tradície, neokonfucianizmus (Wang Jang-ming) dôraz na kontinuitu s čín. dynastiami, tradicionalizmus, izolácia. Dynamický rozvoj za vlády cisára Jung-le, vydávanie encyklopédie a historických diel, novým aspektom centrálnej správy sa stal zvyšujúci sa vplyv eunuchov (Wang Čen), napätie medzi úradníkmi a eunuchmi. Významné námorné expedície v 1. pol. [[14. storočie|14. stor.]] pod vedením Čeng Chea. Kontakty Európy s Čínou, príchod portugalských lodí začiatkom [[16.storočie|16. stor.]], neskôr prenikanie euróspkych jezuitských misionárov (Matteo Ricci). V 2. pol. [[16. storočie|16. stor.]] opäť stabilizovanie situácie, neskôr nadmerné koncentrovanie moci v rukách eunuchov, viedlo k vlne povstaní, ktoré nakoniec destabilizovali situáciu a umožnili nástup novej, nečínskej (mandžuskej) dynastie Čching ([[1644]] - [[1911]]).
Riadok 64:
{{Link FA|vi}}
{{Link GA|no}}
[[am:ቻይና]]
[[ang:Cīna]]
|