Tupolev Tu-104: Rozdiel medzi revíziami

d
typo gram, replaced: 900 km → {{km|900|m}} (4), 169,7 m² → {{m2|169.7}} (2), 34,54 m → {{m|34.54|m}} (6), 400 m → {{m|400|m}} (4), 41 300 kg → {{kg|41300}} (4)
d (Robot zmenil šablónu: Lietadlo)
d (typo gram, replaced: 900 km → {{km|900|m}} (4), 169,7 m² → {{m2|169.7}} (2), 34,54 m → {{m|34.54|m}} (6), 400 m → {{m|400|m}} (4), 41 300 kg → {{kg|41300}} (4))
'''Tupolev Tu-104''' bolo [[Sovietsky zväz|sovietske]] dvojmotorové prúdové [[dopravné lietadlo]] stredného doletu z polovice 50. rokov 20. storočia. Po britskom [[De Havilland Comet]], kanadskom [[Avro Jetliner]] a francúzskom [[Sud Aviation Caravelle]] bolo štvrtým prúdovým dopravným lietadlom na svete, ktoré vzlietlo, a druhým na svete v pravidelnej leteckej doprave.
 
Prílet jeho prototypu do Londýna v marci [[1956]], pri príležitosti štátnej návštevy, šokoval západných pozorovateľov. Po uzemnení lietadiel De Havilland Comet, v dôsledku série katastrôf v roku 1954, bolo lietadlo Tu-104 od roku 1956 do roku 1958 na svete jediným typom prúdového dopravného lietadla v pravidelnej leteckej doprave. Vo verzii TU-104E s motormi RD-3M s ťahom 85,35  kN vytvoril celkom 11 dnes už prekonaných svetových rekordov, väčšinou rýchlostných v uzavretom okruhu a výškových so zaťažením, zapísaných FAI v 3. skupine triedy C1, pozemné prúdové lietadlá (OKB Tupoleva uvádza 26 svetových rekordov).
 
== Vývoj ==
Začiatkom päťdesiatych rokov vypracovalo Ministerstvo civilného letectva [[Sovietsky zväz|ZSSR]], v spolupráci s konštrukčnými kanceláriami [[Andrej Nikolajevič Tupolev|A. N. Tupoleva]] a [[Sergej Vladimirovič Iľjušin|S. V. Iľjušina]] technické podmienky pre vývoj a výrobu prúdového dopravného lietadla. Mal nahradiť svojou väčšou kapacitou a ďaleko lepšími letovými výkonmi piestové dopravné lietadlá [[Iľjušin Il-12]], [[Iľjušin Il-14|Il-14]] a [[Lisunov Li-2]] na hlavných vnútroštátnych tratiach Sovietskeho zväzu, predovšetkým z [[Moskva|Moskvy]] cez [[Omsk]] do [[Irkutsk]]u. Lepšie východiskové podmienky pre splnenie technických podmienok mala konštrukčná kancelária A. N. Tupoleva, takže jej navrhované lietadlo bolo schválené do výroby rozhodnutím Rady ministrov ZSSR. Využila totiž šípové krídlo, motory, motorové gondoly, podvozok, podvozkové gondoly a šípové chvostové plochy z vyrábaného, mimoriadne vydareného, strategického bombardovacieho lietadla [[Tupolev Tu-16|Tu-16]]. Tri roky po prvom vzlete lietadla Tu-16, 27. apríla 1952, uskutočnil [[17. jún]]a [[1955]] prvý let prototyp prúdového dopravného lietadla Tu-104. Hlavná zmena spočívala v zmene hornokrídlového [[Bombardér|bombardovacieho lietadla]] na dolnokrídlové dopravné lietadlo a v novom trupe s väčším priemerom s pretlakovou kabínou cestujúcich, ktorá bola podrobená cyklickým tlakovým skúškam vo vodnej nádrži. Pretlakový pilotný priestor bol prevzatý z bombardovacieho lietadla, rovnako ako väčšina jeho systémov. Ponechaný bol aj pre dopravné lietadlo nezvyčajný dvojvrchlíkový brzdiaci [[padák]], ktorý skracoval dojazd o približne {{m|400 |m}}. Lietadlá vyrábali závody Ministerstva leteckého priemyslu v Omsku a [[Charkov]]e. Kvality lietadla oceňoval celý svet. Veľká spotreba pohonných hmôt, malá životnosť motorov a niektorých drahých komponentov jeho palubných sústav boli väčšou prekážkou jeho exportu do krajín mimo štátov [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]], ako politické bariéry. Lietadlá určené na prevádzku na vnútroštátnych linkách ZSSR nemali rádiovú a rádionavigačnú výstroj zlúčiteľnú s požiadavkami prevádzky na tratiach letových prevádzkových služieb, najmä v západnej Európe. Preto [[České aerolinie|Československé aerolinie]] vybavili a inštalovali do svojich lietadiel v tej dobe špičkovú americkú rádiokomunikačnú a rádionavigačnú výstroj, spolu so združenými prístrojmi letovo navigačnými. Takisto uskutočnili prestavbu interiéru kabíny cestujúcich podľa návrhu architekta Filsaka a úpravu charakteristiky klimatizácie pretlakovej kabíny, ku zmenšeniu rýchlosti zmien tlaku v kabíne a zlepšenia ventilácie.
 
== Používatelia ==
 
*'''TU-104AK'''
verzia pre výcvik kozmonautov v bezváhovom stave. K vytvoreniu bezváhového stavu lietadlo zrýchľovalo vo výške 6 000 {{m|6000|m}} na maximálnu rýchlosť, po jej dosiahnutí bolo prevedené do strmého stúpavého letu pod uhlom 45° a následným prevedením do klesania pod uhlom 40° – 45° dosiahlo bezváhového stavu na dobu 25 – 28 s. Riskantné bolo vyberanie strmého klesania pri limitnej rýchlosti.
 
== Tu-104 v službách ČSA ==
=== Tu-104A ===
*'''Posádka:''' 5
*'''Pasažieri:''' 70{{--}}75
*'''Motor:''' 2x prúdový motor Mikulin RD-3M-500 s ťahom 93,4  kN
*'''Rozpätie:''' {{m|34,.54 |m}}
*'''Dĺžka:''' {{m|38,.85 |m}}
*'''Výška:''' {{m|11,.90 |m}}
*'''Plocha krídel:''' {{m2|169,.7}}
*'''Hmotnosť (prázdny):''' 41 300 {{kg|41300}}
*'''Hmotnosť (vzletová):''' 75 500 {{kg|75500}}
*'''Cestovná rýchlosť:''' 800 – 900 {{--}}{{km|900|m}}/h
*'''Dostup:''' 11 500 {{m|11500|m}}
*'''Dolet:''' 3 100 {{km|3100|m}}
 
=== Tu-104B ===
*'''Posádka:''' 5
*'''Pasažieri:''' 50-100
*'''Motor:''' 2x prúdový motor Mikulin RD-3M-500 s ťahom 93,4  kN
*'''Rozpätie:''' {{m|34,.54 |m}}
*'''Dĺžka:''' {{m|40,.06 |m}}
*'''Výška:''' {{m|11,.90 |m}}
*'''Plocha krídel:''' {{m2|169,.7}}
*'''Hmotnosť (prázdny):''' 42 900 {{kg|42900}}
*'''Hmotnosť (vzletová):''' 76 000 {{kg|76000}}
*'''Cestovná rýchlosť:''' 800 – 900 {{--}}{{km|900|m}}/h
*'''Dostup:''' 11 500 {{m|11500|m}}
*'''Dolet:''' 2 650 {{km|2650|m}}
 
== Iné projekty ==
74 532

úprav