Verzia z 13:37, 3. apríl 2011 upraviť Rainbot (diskusia \| príspevky) Boti 81 070 editací d Robot automaticky nahradil text: (-t.j. +t. j.) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 05:52, 29. jún 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 10: * [[zelené sírne baktérie]] * [[zelené nesírne baktérie]] * [[heliobaktérie]] (ich systém nepostačuje na [[autotrofia\|autotrofiu]], ale vykazuje podobnosť so [[sinice\|sinicami]] (t. j. cyanobaktériami) Fotosyntéza týchto organizmov je anoxigénna. Nerozkladajú molekuly [[voda\|vody]] a neuvoľňujú [[kyslík]], pretože obsahujú bakteriochlorofyly, ktoré nedokážu zo svetla získavať dostatočnú [[energia\|energiu]]. Ako donor [[elektrón]]ov však môžu využiť [[železo]] (prípadne aj [[peroxid vodíka]]). Ďalším dôležitým predchodcom rastlín boli sinice, ktoré už majú [[chlorofyl~~\|chlorofyly~~]]y bežné aj u rastlín, ktoré získavajú zo svetla dostatočnú energiu na štiepenie vody. Sinice pravdepodobne vznikli pred približne 3,2 miliardami rokov. Niektoré z nich formovali guľovité skalnaté útvary [[~~Stromatolit\|stromatolity~~stromatolit]]y, ktoré sú typickými fosíliami [[prekambrium\|prekambria]] (ale vzácne, v extrémnych podmienkach, sa vyskytujú dodnes). Vďaka svojej fotosyntetickej schopnosti produkovali kyslík, ktorý bol veľmi toxickým biologickým odpadom. Jeho koncentrácia v ovzduší dosiahla hodnoty podobné súčasnosti za 1-2 miliardy rokov. To bol dostatočne dlhý čas na to, aby sa organizmy naučili s kyslíku odolávať a dokonca ho aj využiť vo svoj prospech. ===Vznik rias=== Riadok 29: [[Obrázok:LepidodendronOhio.jpg\|300px\|thumb\|left\|Fosílny odtlačok kôry stromovitej plavúňe, ''Lepidodendron'']] [[Vyššie rastliny]] zrejme vznikli zo zelených rias, ktoré žili v plytkých vodách. Prvé [[Fosília\|fosílie]] vyšších rastlín sa vyskytujú od [[~~Silúr\|silúru~~silúr]]u v [[prvohory\|prvohorách]]. Žili v [[pobrežie\|pobrežných]] oblastiach čiastočne ponorené do vody. V tom čase sa od seba oddelili [[machorasty]], ktoré ostali drobné a stavili na stratégiu vzájomného podopierania sa a zadržiavania čo najväčšieho množstva vody. Druhá skupina rastlín (''[[Rhyniophyta]]'') si vyvinula [[Pokožka (rastliny)\|pokožku]] odolnejšiu proti vysychaniu, čo im umožnilo rast do väčších rozmerov. Rastliny zo skupiny ''[[Psiplophytaceae]]'' dosiahli [[strom]]ovitý vzrast a prenikali hlbšie do [[pevnina\|pevniny]]. Od vrchného [[devón]]u sa hromadne vyskytujú skameneliny [[koreň (botanika)\|koreňov]], [[kmeň (botanika)\|kmeňov]] a [[list (botanika)\|listov]] prvých stromov (''Archaeopteris''). Vznikali prvé [[plavúň]]e, [[prasličky]] a [[paprade]]. V [[Karbón (geochronologická jednotka)\|karbóne]] bola sa zvýšila teplota Zeme a vznikali rozsiahle [močiar]e. V nich rástli stromovité plavúne a paprade obrovských rozmerov. Po odumretí padali do vody, kde v bezkyslíkatom prostredí nepodliehali rozkladu, ale postupne [[uhlie\|zuhoľnateli]]. V uhlí sa zachovalo aj obrovské množstvo otlačkov listov, alebo [[kôra\|kôry]] týchto stromov. V karbóne vznikli aj prvé [[nahosemenné rastliny]], ktoré sa ďalej vyvíjali v období permu a [[druhohory\|druhohorách]] sa stali dominantnou skupinou rastlín (vyskytovalo sa množstvo ihličnatých stromov, [[cykasy\|cykasov]] a [[ginko\|gínk]]). Riadok 38: {{projekt\|commons=Category:Fossil plants\|štítok=paleobotanika}}. == Externé ~~linky~~odkazy == * [http://www.palaeobotany.org/ www.paleobotany.org] - medzinárodná paleobotanická organizácia (IOP) * [http://www.nhm.ac.uk/paleonet/ paleonet] - server o článkoch týkajúcich sa paleontológie

Paleobotanika: Rozdiel medzi revíziami