Verzia z 12:07, 26. jún 2011 (upraviť) Vegbot (diskusia \| príspevky) d (typo gram, replaced: 246 km² → {{km2\|246}} (3), 93 km → {{km\|93\|m}} (3), 253 m → {{m\|253\|m}} (2)) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:04, 30. jún 2011 (upraviť) (vrátiť) Vegbot (diskusia \| príspevky) d (typo gram) Ďalšia úprava →
[[Súbor:Ggantija Temples (1).jpg\|thumb\|left\|Chrámy [[Ggantija]]]] [[Súbor:Malta 16 Mnajdra.jpg\|thumb\|right\|Chrámový komplex [[Mnajdra]]]] K najvýznačnejšiemu obdobiu v histórii Malty patrí tzv. obdobie chrámov, ktorého začiatok sa datuje rôzne (napríklad ~~4100~~4 100 rokov pred Kr.)<ref name="bsf" /> alebo 3600 r. pred Kr.<ref>[http://www.otsf.org/lecturesKeystone.htm Výťah z prednášky nadácie '''Old Temples Study Foundation''' (angl.)] - dostupné 13. júna 2009</ref> Okolo roku 3500 pred Kr. boli postavené najstaršie megalitické chrámy na svete a to [[Ġgantija]] na ostrove Gozo <ref name=otsf>{{cite web\|url=http://www.otsf.org/ \|title=Old Temples Study Foundation \|publisher=OTSF \|date= \|accessdate=2009-03-31}}</ref> a [[Ħaġar Qim]] a [[Mnajdra]] na ostrove Malta.<ref>{{cite book \| last =Sheehan\| first =Sean \| title =Malta\| publisher =Marshall Cavendish\| url =http://books.google.com/books?id=LRGrRy7S750C&pg=PA87&dq=%C4%A6a%C4%A1ar+Qim+and+Mnajdra&sig=ACfU3U1ozj76aQDaWbOpgv4EsJxWGi8jgg\| isbn=0761409939}}</ref> Potom sa maltské ostrovy na niekoľko desaťročí vyľudnili a takými zostali až do príchodu ľudí, ktorí svojich mŕtvych spopolňovali a stavali menšie megalitické stavby nazývané [[dolmen]]y.<ref>Daniel Cilia, [http://web.infinito.it/utenti/m/malta_mega_temples/linetime.html "Malta Before Common Era", in ''The Megalithic Temples of Malta'']. Prístup 22. jún 2009.</ref> Približne v roku [[700 pred Kr.]] sa na Malte usadili starovekí Gréci (hlavne v oblasti, kde v súčasnosti leží Valleta).<ref name="ndmh">{{cite news\|url=http://www.doi.gov.mt/EN/islands/dates.asp\|publisher=Department of Information - Maltese Government\|title=Notable dates in Malta's history\|date=6 February 2008}}</ref> O storočie neskôr sa na Malte usadili aj [[Feničania\|fenickí]] obchodníci,<ref name="ndmh" /> pre ktorých bol ostrov zastávkou na obchodných cestách z východných oblastí [[Stredozemné more\|Stredozemného mora]] do [[Cornwall]]u.<ref>{{cite book \| last = Owen\| first =Charles \| title =The Maltese Islands\| publisher =Praeger\| url =http://books.google.com/books?id=OhRCAAAAIAAJ&q=malta+Phoenician++%22trading+post%22&dq=malta+Phoenician++%22trading+post%22&pgis=1}}</ref> Feničania obývali oblasť dnes známu ako [[Mdina]] a priľahlé mesto Rabat, ktoré vtedy nazývali ''Maleth'' (pozri sekciu etymológia vyššie).<ref>{{cite web\|url=http://www.edrichton.com/MdinaHistory.htm \|title=History of Mdina \|publisher=Edrichton.com \|date= \|accessdate=2009-03-31}}</ref> Toto mesto malo význam aj pre [[Rimania\|Rimanov]], ktorými bolo pomenované ako ''Melita''.<ref name="malticross">{{cite book \| last = Castillo\| first = Dennis Angelo \| title =The Maltese Cross: A Strategic History of Malta\| publisher =Greenwood Publishing Group\| url =http://books.google.co.uk/books?id=i5ns5LNtoiUC&pg=PA25&lpg=PA25&dq=MALTA+sEMPRONIUS&source=web&ots=JHcfabryVa&sig=cXCtKu3apl5Y2y7OEhaMvt1CMM0&hl=en&sa=X&oi=book_result&resnum=1&ct=result#PPA25,M1\|isbn=0313323291}}</ref> V roku [[117]] boli maltské ostrovy za vlády [[Hadrián]]a povýšené na ''[[Municipium]]''.<ref name="malticross"/> V roku [[60]] na severe ostrova v zálive sv. Pavla stroskotal jeden z [[apoštol]]ov [[Ježiš Kristus\|Ježiša Krista]], [[apoštol Pavol\|sv. Pavol]].<ref name="malticross"/> Podľa tradície zostal na Malte tri mesiace. Šíril [[kresťanstvo]] a údajne učinil niekoľko [[zázrak]]ov (pozri [[Skutky Apoštolov (Biblia)\|Skutky Apoštolov]]).<ref name="malticross"/> Keď sa Rímska ríša v [[4. storočie\|4. storočí]] rozštiepila na [[Východorímska ríša\|Východorímsku]] a [[Západorímska ríša\|Západorímsku ríšu]], Malta sa stala súčasťou grécky hovoriacej [[Byzantská ríša\|Byzantskej ríše]], ktorá bola riadená z [[Konštantínopol]]u.<ref name="ruff">{{cite book \| last = Borg\| first = Victor Paul \| title =The Rough Guide to Malta & Gozo\| publisher =Rough Guides\| url =http://books.google.com/books?id=o1QO1Tk-FsMC&pg=PA331&dq=byzantine+malta&lr=&as_brr=3&sig=ACfU3U38b0XhbN8wTPyxs2tPEX0RbyVg9w\|isbn=1858286808}}</ref> Aj keď Malta bola pod vládou Byzantskej ríše štyri storočia, o tomto období toho vieme málo. Existujú dôkazy, podľa ktorých [[Germáni\|germánske kmene]] nakrátko ovládli maltské ostrovy, ~~avšak~~ale o istý čas na to boli vytlačené Byzantskou ríšou.<ref name="ruff"/> == Politika a politické zriadenie Malty == == Historické pamiatky == Malta je veľmi bohatá na historické pamiatky. Tri z nich sesa nachádzajú na zozname Kultúrneho dedičstva organizácie [[UNESCO]]: hlavné mesto Valletta ako celok, megalitické chrámy na Malte a Gozu, a takzvané [[Hypogeum]] v [[Hal Saflieni]]. Ďalšie historické pamiatky pochádzajú z obdobia arabského obsadenia ostrova, najmä však z doby vlády johanitov. Je možné spomenúť celé mesto Mdinu (hradby postavili už Arabi), ďalej nespočítateľné stavby a pevnôstky vo Vallette, hlavné mesto Goza Victoriu, mnoho palácov a strážnych veží, roztrúsených po celom súostroví.

Malta: Rozdiel medzi revíziami

Malta (upraviť)

Verzia z 12:04, 30. jún 2011