Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 88.212.37.143 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od JagRoBot |
|||
Riadok 27:
[[4. marec|4. marca]] 1929 nastúpil do prezidentského úradu [[Herbert Hoover]], ktorý sa viacerými opatreniami pokúšal ovplyvňovať hospodársky vývoj. Výrazne zvýšil vládne výdaje (napríklad štátny deficit vzrástol na 2,2 miliardy dolárov v roku [[1931]], čo bolo niekoľkonásobne viac, ako rozpočtové deficity predtým). V snahe posilniť hospodárstvo vkladala vláda pod Hooverovým vedením množstvo prostriedkov do verejných prác a veľkolepých projektov, ako napríklad ''Hooverova priehrada'', v tom čase najväčšia elektráreň na svete. Medzi ďalšie vládne zásahy do ekonomiky patrilo zvyšovanie dotácií do poľnohospodárstva, regulatívne určenie minimálnych cien poľnohospodárskych produktov a výkup prebytkov ich následnej nadprodukcie. V politike zamestnanosti sa spoliehal najmä na odbory a tlačil na zamestnávateľov, aby zvyšovali mzdy. Od konca roka 1929, keď bola nezamestnanosť na úrovni 6 %, stúpala táto postupne spolu s neustále rastúcimi reálnymi mzdami až na 26 % na konci roka [[1932]].
V roku 1932 schválil ''Revenue Act of 1932'', v ktorom výrazne zvýšil dane - daň z nehnuteľností na dvojnásobok, firemné dane vzrástli o 15 %, daň z príjmu pre niektoré skupiny narástla z 25 % na 63 % . [[17. jún]]a [[1930]] presadil najvyššie clá v dejinách USA cez [[Smoot-Hawleyho colná tarifa|Smoot-Hawleyho colnú tarifu]] (''Smoot-Hawley Tariff Act''). Podobná reakcia ostatných štátov sveta ochromila následne svetový obchod..
=== Európa ===
Mnohé Európske krajiny zažívali vlnu nepokojov súvisiacich s zlou ekonomickou situáciou - [[štrajk]]y, demonštrácie a pod. Nedostatok kapitálu viedol ku krachu priemyselných podnikov, znižovaniu priemyselnej výroby a následnej vysokej nezamestnanosti. Dochádzalo k znižovaniu kúpyschopnosti obyvateľstva, čo viedlo k ďalším krachom.
[[Česko-Slovensko]] bolo postihnuté v rokoch 1929 až 1933. Ako exportne orientovanej krajiny sa ho kríza veľmi dotkla. Kým v roku [[1923]] bolo 441 000 nezamestnaných, vo februári 1933 ich už bolo 920 000, teda každý tretí robotník bol nezamestnaný. V niektorých oblastiach vznikali tzv. ''hladové doliny'', čo boli regióny s extrémne veľkou nezamestnanosťou, nedostatkom spotrebného tovaru, financií a liečiv, čo malo za následok aj šírenie rôznych [[epidémia|epidémií]]. Cena hlavného exportného artiklu, cukru, klesla o 74 % a príjmy roľníkov klesli o 40 %, čo sa prenášalo na dopyt a podobne.
== Pozri aj ==
| |||