Giotto di Bondone: Rozdiel medzi revíziami

d
typo gram
d (r2.7.1) (robot Pridal: lv:Džoto di Bondone)
d (typo gram)
Cimabue bol v tých časoch uznávaným maliarom zaplavovaným množstvom zákazok. Prác na jednej z nich, výzdobe horného chrámu baziliky [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]] v roku 1290, sa zúčastnil aj mladý Giotto. Práce skúseného umelca urobili na Giotta veľký dojem a možno povedať, že výrazne ovplyvnili jeho ďalšie umelecké pôsobenie. Viacero fresiek z výmaľby kostola niektorí odborníci pokladajú práve za diela mladého Giotta. Podľa neskorších štúdií, najmä s ohľadom na ďalšie Giottove práce, sa na freskovej výzdobe mohol Giotto podieľať (napr. fresky ''Sen pápeža Inocenta III.'', ''Videnie ohnivého voza'', ''Vyhnanie diablov z Arreza'', ''Svätý František káže pred pápežom Honorom III.''). Presvedčivo to dokazujú najnovšie výskumy, že v cykle ''Legendy zo života svätého Františka'' sa po prvý raz predstavuje talianske gotické maliarstvo novým spôsobom zobrazenia scény. Medzi významné prvky, dokumentujúce nástup nového umeleckého štýlu, [[Renesancia|renesancie]], patrí napr. to, že budovy nezobrazuje v dovtedajšom schématickom symbolickom chápaní, ale dáva vyniknúť ich architektúre, čím u diváka vytvára dojem priestorovosti a hĺbky. Postavy sú takisto namaľované novo po kompozičnej i umeleckej stránke. Prvý raz sa objavujú v popredí chrbtom sediace, čím vyvolávajú ilúziu priestoru.
 
[[Súbor:Giotto - Legend of St Francis - -19- - Stigmatization of St Francis.jpg|left|180px|thumb|''Stigmatizácia svätého Františka'', 1292 - 1297, freska, [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|Bazilika svätého Františka]], [[Assisi]]]] Prvým dôkazom Giottovho svojského umeleckého štýlu je oltárny obraz ''Stigmatizácia svätého Františka'' z roku 1297 (dnes v [[Musée du Louvre|Louvri]], s umelcovou signatúrou).
 
V roku 1298 sa na pozvanie kardinála [[Jacopo Caetani Stefaneschi|Jacopa Stefaneschiho]] dostal do [[Rím]]a. Giottov pobyt v Ríme dokladajú pramene iba skúpo. Na kardinálovo poverenie vytvoril nad predsieňou [[Bazilika svätého Petra|baziliky svätého Petra]] mozaikový obraz ''Navicella'', ktorý bol však v 16. storočí pri zborení starokresťanskej baziliky zničený.
 
== Významné diela ==
 
=== Stigmatizácia svätého Františka ===
 
[[Súbor:Giotto di Bondone 002.jpg|left|170px|thumb|''Stigmatizácia svätého Františka'', okolo 1297, tempera na dreve, 314 x 162 {{cm|162|m}}, [[Musée du Louvre|Louvre]], [[Paríž]]]]
[[Súbor:GiottoMadonna.jpg|left|170px|thumb|''Madona Ognissanti'', 1306 - 1308, tempera na dreve, 325 x 204 {{cm|204|m}}, [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]]]]
[[Súbor:Polittico stefaneschi, retro.jpg|left|170px|thumb|''Stefaneschiho oltár'', 1315 - 1320, tempera na dreve, 89 x 178 {{cm|178|m}}, [[Vatikánske múzeá]], [[Vatikán]]]]Výjav zobrazujúci [[Ježiš Kristus|Kristove]] rany na tele svätcov, býval častým námetom výtvarných prác.
 
I Giotto vo svojom diele zachytáva tento moment. Pred skalnou krajinou na pravom kolene kľačí sv. František. Prekvapene hľadí mierne dohora v ústrety Ježišovi Kristovi, prilietajúcemu na serafínskych krídlach. Z jeho rán na rukách, na nohách a na boku vyžarujú žiarivé lúče, dopadajúce na rovnaké miesta na Františkovom tele. Prostredie dotvárajú dve otvorené kaplnky, pripomínajúce dejisko scény, ktorým bola pustovňa na vrchu La Verna, kde sa František často zdržiaval.
So zobrazením rovnakej témy sa u Giotta môžeme stretnúť ešte v dvoch prípadoch. V rokoch 1292 - 1297 zachytil stigmatizáciu sv. Františka na freske v hornom chráme [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]]. Scéna je tu v pravom dolnom rohu doplnená postavou sediaceho a čítajúceho františkána. Z roku 1325 pochádza rovnaké spracovanie na nástennej maľbe v bazilike [[Bazilika Santa Croce|Santa Croce]] vo [[Florencia|Florencii]]. Touto verziou, zo všetkých najmonumentálnejšou, sa Giotto predstavuje ako vyzretý umelec.
 
Tabuľová maľba bola pôvodne súčasťou oltára františkánskeho kostola [[Kostol San Francesco (Pisa)|San Francesco de' Ferri]] v [[Pisa|Pise]]. Počas napoleonskej okupácie Talianska ju dal [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] odviezť do [[Paríž]]a, kde je dnes v [[Musée du Louvre|Louvri]] vystavená. O vierohodnosti autorstva diela svedčí signovanie na ráme samotným Giottom: OPVS JOCTI FLORENTINI.
 
=== Madona Ognissanti ===
== Zhodnotenie diela ==
 
Giotto je všeobecne považovaný za prvého v rade veľkých umelcov, ktorí prispeli k nástupu talianskej renesancie. Je jedným z mála autorov, ktorým sa ešte za ich života dostávalo chvály a uznania pre revolučnosť. Jeho hnutie smerovalo k trojrozmernému realizmu. O význame jeho diela svedčí o. i. to, že meno bolo synonymom pre slovo „maliar“. V neskorších obdobia možno vplyv Giottovho diela badať v prácach velikánov talianskej renesancie [[Massacio|Massacia]] a [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela]].
 
Podľa mienky odborníkov je Giotto prvou tvorivou osobnosťou európskeho maliarstva. Vstúpil do dejín nielen ako umelec, ale i ako osobnosť.
 
Výstižnú charakteristiku Giottovho diela podal renesančný maliar [[Giorgio Vasari]], známy svojimi životopismi florentských umelcov: ''„...tieto nástenné maľby krásou postáv, ich usporiadaním, vyváženosťou, živosťou a ľahkosťou získali veľkú slávu Giottovi, ktorý svoje umelecké schopnosti dostal od prírody, ale usilovným učením si ich zdokonaľoval a v každom diele podával o nich presvedčivý dôkaz.“<ref name="Giotto">{{Knižná referencia|autor=M. Prokopp|názov=''Giotto''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Tatran|rok=1989|strana=zadná strana obálky}}</ref>
 
 
=== Výber z diela ===
 
{{DEFAULTSORT:Bondone, Giotto di}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1266]]
[[Kategória:Úmrtia v 1337]]
[[Kategória:Talianski maliari]]
[[Kategória:Talianski architekti]]
 
{{Link GA|es}}
 
[[an:Giotto di Bondone]]
[[ar:جوتو دي بوندوني]]
74 480

úprav