Filip IV. (Francúzsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
CocuBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.1) (robot Zmenil: be:Філіп IV Прыгожы
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: o.i → o. i
Riadok 8:
|Miesto úmrtia = [[Fontainebleau]]
}}
'''Filip IV. Pekný''' ({{V jazyku|fra|Philippe IV le Bel}}) (* [[1268]], [[Fontainebleau]]{{--}}† [[29. november]] [[1314]], [[Fontainebleau]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] kráľ z rodu [[Kapetovci|Kapetovcov]], vládol v rokoch [[1285]]{{--}}[[1314]]; navarrský kráľ (ako Filip I.) a sobášom s [[Jana I. Navarrská|Janou I. Navarrskou]] ([[1284]]{{--}}[[1305]]) gróf zo [[Champagne]].
 
== Mladosť ==
Filip sa narodil na zámku Fontainebleau francúzskemu kráľovi [[Filip III. (Francúzsko)|Filipovi III.]] a [[Izabela Aragónska (1247{{--}}1271)|Izabele Aragónskej]]. Prezývku Pekný (le Bel) získal kvôli svojmu príťažlivému vzhľadu. Jeho tvrdohlavá povaha mu však priniesla veľa ďalších prívlastkov od jeho priateľov i nepriateľov. Jeho oponent Bernard Saisset, biskup z Pamiers o ňom prehlásil: „Nie je to ani človek, ani zviera. Je to socha.“
 
Jeho výchovu viedol Viliam d'Ercuis, almužník jeho otca. Ešte ako následník trónu tesne pred otcovou smrťou vyjednal bezpečný návrat kráľovskej rodiny z Aragónska po neúspešnej Aragónskej výprave.
Riadok 18:
Ako kráľ bol Filip odhodlaný za každú cenu posilniť monarchiu. Viac ako hociktorý z jeho predchodcov sa spoliehal na profesionálnu administratívu. V Paríži dal vybudovať Justičný palác so stálym a plateným personálom. Za jeho panovania sa kráľovými ľuďmi stávajú právnici vzdelaní v ríšskom a rímskom práve. Záleží im na jednote kráľovstva a procesy sú ich obľúbený prostriedok na dosiahnutie kráľových záujmov. K verejnosti sa Filip choval rezervovane a špecifické záležitosti – predovšetkým tie nepopulárne – prenechával na svojich ministrov. Jeho vláda znamená pre Francúzsko prechod od monarchie závisiacej od osobnej charizmy panovníka ku kráľovstvu s pevnou administratívnou správou.
 
Filip sa [[16. august]]a [[1284]] oženil s kráľovnou [[Jana I. Navarrská|Janou Navarrskou]] ([[1271]]{{--}}[[1305]]). Základným prínosom bolo dedičstvo Jany v [[Champagne]] a [[Brie]], ktoré susedili s kráľovskými doménami v Ile-de-France. Po ich zjednotení s kráľovými vlastnými dŕžavami vzniklo rozsiahle územie. Počas vlády samotnej Jany a jej troch synov ([[1284]] {{- -}}[[1328]]) prináležali tieto zeme osobe kráľa. V roku [[1328]] boli zahrnuté do kráľovských domén, keď ich [[Filip VI. (Francúzsko)|Filip VI.]] (ktorý nebol dedičom Jany) zamenil s právoplatnou dedičkou Janou II. Navarrskou za majetky v západnej Normandii.
 
Navarrské kráľovstvo v Pyrenejách nebolo pre vtedajšie záujmy francúzskej koruny dôležité. Zostalo v personálnej únii s Francúzskom [[1284]] {{- -}}[[1328]], potom sa ich cesty opäť rozišli. V roku [[1312]] získal Filip pre Francúzsko [[Lyon]].
 
== Vojna s Anglickom ==
Riadok 28:
V roku [[1293]] si Filip po námornom incidente medzi Normanmi a Angličanmi predvolal Eduarda na francúzsky dvor. Eduard, zaneprázdnený problémami v Škótsku, odmietol prísť. To Filip využil ako zámienku na odňatie všetkých Eduardových majetkov vo Francúzsku. Začala sa vojna s Anglickom.
 
Jej vypuknutie v roku [[1294]] bolo neodvratným výsledkom stretnutia dvoch konkurenčných expanzionistických monarchií. Spúšťačom bol tajný francúzsko-škótsky pakt o vzájomnej podpore proti Eduardovi I. Ťaženia o získanie kontroly nad Gaskonskom na juhozápade Francúzska v rokoch [[1294]] {{- -}}[[1298]] a [[1300]] {{- -}}[[1303]] boli bez výsledku. Filip síce obsadil [[Akvitánsko]], ale bol nútený vrátiť ho. Od roku [[1297]] sa vojna zmenila na sériu vratkých prímerí. V súlade s podmienkami Parížskeho mieru ([[1303]]), sa slávila [[25. január]]a [[1308]] svadba Filipovej dcéry Izabely s princom z Walesu, dedičom Filipovho nepriateľa. Tento zväzok mal spečatiť mier, namiesto toho bol však jeho výsledkom anglický uchádzač o francúzsky trón a [[Storočná vojna]].
 
V Európe sa už dlhšiu dobu neviedla žiadna významnejšia vojna a v tomto medziobdobí sa v spôsobe jej vedenia udiali zmeny; stala sa profesionálnejšou, technologicky vyspelejšou a oveľa drahšou. Filipova vláda bola poznačená snahou nájsť prostriedky na krytie vojenských výdavkov.
Riadok 36:
Filip Pekný poznal jedinú finančnú zásadu: obstarať peniaze všetkými možnými spôsobmi. Zavádzal nové [[Daň|dane]]: mimoriadnu daň, akúsi daň z obratu; daň z príjmu, ktorá ide na „obranu kráľovstva“; konfiškácie. V roku 1306 boli pozatýkaní všetci [[Židia]], ich majetky boli skonfiškované a sami boli vypovedaní z francúzskeho územia. Ako ďalšie finančné obete nasledovali [[Lombardia|lombardskí]] bankári a bohaté opátstva. Jeho nepriatelia z radov katolíckej cirkvi ho odsudzovali ako márnotratníka. Devalvuje mince. Keď uvalil dane aj na francúzsky klérus, nasledovali protesty rímskokatolíckej cirkvi a pápežovho okolia. Pápež [[Bonifác VIII.]] na to reagoval vydaním buly ''Clericis laicos'', ktorá zakazovala laikom zdaňovať klérus pod hrozbou exkomunikácie. Aby vzdoroval pápežovi, Filip zvolal snem biskupov, šľachticov a parížskych mešťanov, predchodcu [[Generálne stavy (Francúzsko)|Generálnych stavov]], ktoré sa prvýkrát zišli počas jeho vlády. Ich jedinou úlohou bolo schválenie nových daní.
 
Filip z tohto sporu s pápežom vyšiel víťazne. Proti pápežovi vyslal svojho ministra Viliamoma Nogareta s príkazom zatknúť Bonifáca, priviesť ho do Francúzska, kde ho chcel prinútiť odstúpiť. Starý pápež s podlomeným zdravím však túto potupu neprežil. Na druhý deň zomrel. Na Petrov stolec bol na jeho miesto v roku [[1303]] zvolený [[Benedikt XI.]], od ktorého si Filip sľuboval spoluprácu a podriadenosť. Keďže ani nový pápež sa nehodlal kráľovi podriadiť, po jeho smrti (už na druhý rok) presadil za pápeža Francúza. V roku [[1305]] sa ním stal arcibiskup Bertrand de Goth (pápež [[Klement V.]]). Loajalitu nového pápeža a kontrolu nad ním si Filip poistil o. i. tým, že v roku [[1309]] presídlil pápežský úrad do juhofrancúzskeho [[Avignon]]u. Takmer sedemdesiat rokov (do roku [[1378]]) trvajúce obdobie v dejinách rímskokatolíckej cirkvi, kedy nebol sídlom jej hlavy Rím, vošlo do histórie pod názvom [[avignonské zajatie pápežov]].
 
== Vo Flámsku ==
Riadok 58:
== Rodina ==
Filip IV. a [[Jana I. Navarrská|Jana Navarrská]] mali 7 detí:
* Margaréta ([[1286]]{{--}}c. [[1294]])
* [[Ľudovít X. (Francúzsko)|Ľudovít X.]] ([[4. október]] [[1289]]{{--}}[[5. jún]] [[1316]]), francúzsky kráľ
* Blanka ([[1290]]{{--}}[[1294]])
* [[Filip V. (Francúzsko)|Filip V.]] ([[1291]]{{--}}[[3. január]] [[1322]]), francúzsky kráľ
* [[Izabela Francúzska (1295)|Izabela]] ([[1292]]{{--}}[[22. august]] [[1358]]), manželka anglického kráľa [[Eduard II.|Eduarda II.]]
* [[Karol IV. (Francúzsko)|Karol IV.]] ([[1295]]{{--}}[[1. február]] [[1328]]), francúzsky kráľ
* Róbert ([[1297]]{{--}}[[1308]])
 
== Iné projekty ==