Filip IV. (Francúzsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.6.1) (robot Zmenil: be:Філіп IV Прыгожы |
d typo gram, replaced: o.i → o. i |
||
Riadok 8:
|Miesto úmrtia = [[Fontainebleau]]
}}
'''Filip IV. Pekný''' ({{V jazyku|fra|Philippe IV le Bel}}) (* [[1268]], [[Fontainebleau]]
== Mladosť ==
Filip sa narodil na zámku Fontainebleau francúzskemu kráľovi [[Filip III. (Francúzsko)|Filipovi III.]] a [[Izabela Aragónska (1247
Jeho výchovu viedol Viliam d'Ercuis, almužník jeho otca. Ešte ako následník trónu tesne pred otcovou smrťou vyjednal bezpečný návrat kráľovskej rodiny z Aragónska po neúspešnej Aragónskej výprave.
Riadok 18:
Ako kráľ bol Filip odhodlaný za každú cenu posilniť monarchiu. Viac ako hociktorý z jeho predchodcov sa spoliehal na profesionálnu administratívu. V Paríži dal vybudovať Justičný palác so stálym a plateným personálom. Za jeho panovania sa kráľovými ľuďmi stávajú právnici vzdelaní v ríšskom a rímskom práve. Záleží im na jednote kráľovstva a procesy sú ich obľúbený prostriedok na dosiahnutie kráľových záujmov. K verejnosti sa Filip choval rezervovane a špecifické záležitosti – predovšetkým tie nepopulárne – prenechával na svojich ministrov. Jeho vláda znamená pre Francúzsko prechod od monarchie závisiacej od osobnej charizmy panovníka ku kráľovstvu s pevnou administratívnou správou.
Filip sa [[16. august]]a [[1284]] oženil s kráľovnou [[Jana I. Navarrská|Janou Navarrskou]] ([[1271]]
Navarrské kráľovstvo v Pyrenejách nebolo pre vtedajšie záujmy francúzskej koruny dôležité. Zostalo v personálnej únii s Francúzskom [[1284]]
== Vojna s Anglickom ==
Riadok 28:
V roku [[1293]] si Filip po námornom incidente medzi Normanmi a Angličanmi predvolal Eduarda na francúzsky dvor. Eduard, zaneprázdnený problémami v Škótsku, odmietol prísť. To Filip využil ako zámienku na odňatie všetkých Eduardových majetkov vo Francúzsku. Začala sa vojna s Anglickom.
Jej vypuknutie v roku [[1294]] bolo neodvratným výsledkom stretnutia dvoch konkurenčných expanzionistických monarchií. Spúšťačom bol tajný francúzsko-škótsky pakt o vzájomnej podpore proti Eduardovi I. Ťaženia o získanie kontroly nad Gaskonskom na juhozápade Francúzska v rokoch [[1294]]
V Európe sa už dlhšiu dobu neviedla žiadna významnejšia vojna a v tomto medziobdobí sa v spôsobe jej vedenia udiali zmeny; stala sa profesionálnejšou, technologicky vyspelejšou a oveľa drahšou. Filipova vláda bola poznačená snahou nájsť prostriedky na krytie vojenských výdavkov.
Riadok 36:
Filip Pekný poznal jedinú finančnú zásadu: obstarať peniaze všetkými možnými spôsobmi. Zavádzal nové [[Daň|dane]]: mimoriadnu daň, akúsi daň z obratu; daň z príjmu, ktorá ide na „obranu kráľovstva“; konfiškácie. V roku 1306 boli pozatýkaní všetci [[Židia]], ich majetky boli skonfiškované a sami boli vypovedaní z francúzskeho územia. Ako ďalšie finančné obete nasledovali [[Lombardia|lombardskí]] bankári a bohaté opátstva. Jeho nepriatelia z radov katolíckej cirkvi ho odsudzovali ako márnotratníka. Devalvuje mince. Keď uvalil dane aj na francúzsky klérus, nasledovali protesty rímskokatolíckej cirkvi a pápežovho okolia. Pápež [[Bonifác VIII.]] na to reagoval vydaním buly ''Clericis laicos'', ktorá zakazovala laikom zdaňovať klérus pod hrozbou exkomunikácie. Aby vzdoroval pápežovi, Filip zvolal snem biskupov, šľachticov a parížskych mešťanov, predchodcu [[Generálne stavy (Francúzsko)|Generálnych stavov]], ktoré sa prvýkrát zišli počas jeho vlády. Ich jedinou úlohou bolo schválenie nových daní.
Filip z tohto sporu s pápežom vyšiel víťazne. Proti pápežovi vyslal svojho ministra Viliamoma Nogareta s príkazom zatknúť Bonifáca, priviesť ho do Francúzska, kde ho chcel prinútiť odstúpiť. Starý pápež s podlomeným zdravím však túto potupu neprežil. Na druhý deň zomrel. Na Petrov stolec bol na jeho miesto v roku [[1303]] zvolený [[Benedikt XI.]], od ktorého si Filip sľuboval spoluprácu a podriadenosť. Keďže ani nový pápež sa nehodlal kráľovi podriadiť, po jeho smrti (už na druhý rok) presadil za pápeža Francúza. V roku [[1305]] sa ním stal arcibiskup Bertrand de Goth (pápež [[Klement V.]]). Loajalitu nového pápeža a kontrolu nad ním si Filip poistil o. i. tým, že v roku [[1309]] presídlil pápežský úrad do juhofrancúzskeho [[Avignon]]u. Takmer sedemdesiat rokov (do roku [[1378]]) trvajúce obdobie v dejinách rímskokatolíckej cirkvi, kedy nebol sídlom jej hlavy Rím, vošlo do histórie pod názvom [[avignonské zajatie pápežov]].
== Vo Flámsku ==
Riadok 58:
== Rodina ==
Filip IV. a [[Jana I. Navarrská|Jana Navarrská]] mali 7 detí:
* Margaréta ([[1286]]
* [[Ľudovít X. (Francúzsko)|Ľudovít
* Blanka ([[1290]]
* [[Filip V. (Francúzsko)|Filip V.]] ([[1291]]
* [[Izabela Francúzska (1295)|Izabela]] ([[1292]]
* [[Karol IV. (Francúzsko)|Karol IV.]] ([[1295]]
* Róbert ([[1297]]
== Iné projekty ==
|